|
|
Budapest, Pepsi Sziget, 31/07/2002
SouthSide Festival (Neuhausen Ob. Eck), 25-27.06.2004
Deň1: Hello, my name is Dr. ...
Opisovať cestu z Bratislavy na miesto určenia 20-ročným Fordom Escort, v ktorom sa tisli 5 ľudia (okrem mňa sedeli v aute ľudkovia z českého Placebo webu) by bolo asi zbytočné... zvládli sme to, ale bolo to príšerne únavné. Na fest sme dorazili v piatok na obed, prešli vstupnou bránou do campu, a hneď sme zistili, že sme asi urobili peknú blbosť, keď sme si nenakúpili zásoby pitiva na celý víkend. Nemci totiž do campu navážali vlastné zásoby vo veľkom, a to denne! ..no nič... vyriešili sme to po svojom. Našli sme vhodný pľac pre naše stany, "ubytovali sa", začali sa rozhliadať... no... prvé dojmy boli pre mňa trošku sklamaním. Teda, zvyknutý na festival "Pohoda" v Trenčíne a "Sziget" v Budapešti, kde je "free" internet, kopec možností, ktoré ponúkajú mobilní operátori, samozrejmosťou, tu nebolo vôbec nič... dve pódia, skutočne zopár občerstvovacích stánkov, miesto s obchodíkmi (cd bootlegy, vinyly, piercing, tatoo, oblečenie)... a to bolo fakt všetko. Tak ok... na aktualizáciu webu kašlem, však o nič nejde.... vrátili sme sa späť ku stanom, čosi zajesť a okamžite som pochopil, o čo na nemeckých festivaloch ide. Ak sa tam niekedy vyberiete, skúste postupovať nasledovne:
1. V nejakom mestečku si nakúpte obrovskú kopu pitiva, pretože na feste je to 5x drahšie
2. Pri vstupe do campu zabudnite na všetku vašu slušnosť a začnite sa chovať ako "prasa".. zapadnete a ľahšie sa vám prežije
3. Udržujte hladinu alkoholu vo vašom tele na primeranej úrovni, čiže stály úsmev na tvári a všetko vnímať, hudbu, ostré slnko, pred ktorým sa treba chrániť a pod...
Je jasné, že na tieto tri podstatné veci som zabudol, a tak to aj dopadlo. Ale pohoda... tie 3 dni ma pekne poznačili, ako... to ešte neviem, možno to zistím, keď toto dopíšem.
Tak sme do večerných koncertov sledovali ožratých Nemcov (pivo pili ako vodu), ako sa vedia skutočne zabávať... odpad do košov upratovali golfovým palicami, z čoho sa vykľul zaujímavý turnaj, futbal sa hral všade, aj na veľkopločnej obrazovke... proste, radi robia bordel, ktorý po nich vždy niekto uprace, na to predsa platia z daní dostatok ľudí... už viete prečo je u nich tak vzorovo čisto? Inak... do areálu campu ste mohli dotiahnuť skoro čokoľvek, vrátane drog ... prísne kontroly boli až pri vstupe na miesta koncertov, ktoré sa odohrávali na pristávacej ploche vojenského letiska. Vlastne celý fest prebieha v jeho areály, keďže sa už roky nepoužíva. Deň som unavený zakončil koncertom amerických Cypress Hill. Nie, že by sa mi rap a hip-hop páčili, ale koncerty sú fakt super, a v štýle "everybody´s jumping in the air" som odjammoval celý koncert. Potom sa šlo spať, teda... to bol len pokus, pretože kúsok od nášho stanu (mimochodom, k pódiam sme to mali tak 200m) bola rockotéková hala, a "parilo" sam tam vždy do piatej rána, kedy začala tradičká "apokalipsa", počas ktorej Nemci za veľkého jasotu rozbíjali o pristávaciu plochu všetko, čo bolo zo skla... ráno to samozrejme vždy niekto upraval :)
Deň2: Without You I´m Nothing...
 Ráno som šiel otestovať mieste sprchy (teda... na to, že na feste bolo 40 000 ľudí, postavili organizátori až príliš málo sociálnych zariadení... a tak to aj vyzeralo...) Boli ok.. ale pred záchodmi a umyvárkou boli non-stop fronty... nevadí, aj toto sa dalo zvládnuť, záchod som mal vyhliadnutý na stráženom parkovisku, kde bolo treba nejaký kus odšlapať, ale aspoň tam bolo čisto ... Celé dopoludnie som dospával deficit vzniknutý nielen cestou na fest, ale aj mojou dlhoročnou nespavosťou... proste som oddychoval. Večer to už bolo zaujímavejšie. Jasné, že sa stalo, čo sme predpokladali... Bowie odriekol koncert... "fu*k!" .. no nič, s "neplatným" rozpisom koncertov som sa vybral na vystúpenie Echo&The Bunnymen, ale keď vystúpili akýsi Nemci, pochopil som, že mi treba aktuálny program, a tak som mohol zabudnúť aj na koncert Jet... a aj pre Bowieho odrieknutie sa posunuli večerný program... tak som sa vykašlal aj na Ash, a šiel si hľadať inú zábavu. Vrátil som sa až na koncert Pixies.. a to teda bola riadna sila. Frank Black nepovedal za celý čas jediné slovo, len hrali jednu skladbu za druhou, a všetko legendárne vypalováky... ľudia nadšení, ja tiež... fakt paráda... je dobré, že to stará partia dala opäť dokopy. Inak... firma, ktorá zabezpečovala ozvučenie festu a prípravu pódií bola naozaj profesionálna. Všetko išlo podľa predpokladaného času.
 A tak po odchode Pixies sme už netrpezlivo čakali (kvôli bezpečnosti radšej vzadu) na vystúpenie Briana Molka s chalanmi zo skupiny Placebo. Čo mám napísať... skutočne skvelé, skonštatoval som, že albumy by mali nahrávať až potom, čo všetky skladby budú hrať aspoň rok na koncertoch... teraz totiž všetko znelo tak, ako to má na dobrom rockovom koncerte znieť. Brian hral na gitare ako blázon, vymýšľal nové zvuky, ktoré zneli fantasticky... len bassák Stefan sa mi nejako nezdal, nestíhal tempo, a vyzeral, akoby si buď mierne vypil, alebo si niečo strelil do žíl... ale to bol len môj dojem. Na začiatku koncertu sme postretli "našich". Chalani z Bratislavy a Prahy... príjemný pocit stretnúť rodákov v cudzine. Placebo skončili s "Nancy Boy", čo všetkých prekvapilo, keďže pred rokom vo Viedni Brian zahlásil, že túto skladbu nikdy nezahrá... a tým sme skončili aj druhý deň.
|
|
|
|
|