|
|
Szeged, 26/08/2005
Szeged, 26/08/2005
Vynechám trápne peripetie, ktoré mesiac sužovali naše plánovanie cesty na festival do maďarského Szegedu, pretože za to, čo sme nakoniec zažili, jednoznačne stáli. Kto vie, ako by to vlastne bolo, keby sa veci držali plánu.
Pozn. na úvod: Prosím, aby ste moju "nasratosť" na niektorých príslušníkov maďarského národa vzťahovali len na miesto a čas koncertu The Cure. Som pacifista a zastávam názor, že tento národ nás v mnohom predčí. Vďaka
This Dream Never Ends... (foto - pre zväčšenie klikni na obrázok)
Naša "fan" posádka dorazila po úmornej, no zato príjemne veselej, ceste vlakom do Szegedu čosi pred treťou popoludní. Bez váhania sme to namierili na miesto festivalu, kde sme sa po počiatočnej, dosť rozpačitej, obhliadke terénu, udomácnili v občerstvovacej zóne, rozhodnutí doplniť "pohonné látky". Krátko na to nás prepadol Ľuboš z martinskej fan partie (tá zohrala mimoriadne dôležitú úlohu) a len tak medzi rečou prehodil, že Simon, Jason a Porl práve na hlavnom pódiu ladia nástroje.... okamžite som ho prerušil a požiadal o zopakovanie toho, čo povedal... ešte ani nedokončil vetu a už som s celou našou bandou pálil k miestu činu... a naozaj... Simon si posedával na repráku, vybrnkával na basse, Porl práve nasadzoval na plece gitaru a Jason so zvukármi ladil bicie... ohromné, okamžite sa začalo fotiť, no security so všetkou slušnosťou upozorňovala všetkých, že fotiť je zakázané. No ale poslúchnite v takejto situácií. netrvalo dlho a chalani v trojke odpálili "Fascination Street"... zimomriavky po celom tele, človek si nevedel vybrať na koho upriamiť zrak, chalani to brali ako úplne prirodzenú vec a prítomná stovka fans v nemom úžase vychutnávala dar snáď od samotného Boha. No, ale je jasné, kto si získaval najväčšiu pozornosť, predsa "Pán" Porl Thompson, ktorý od samého začiatku s kľudom profesionála predvádzal neopísateľné gitarové kúsky.
Chvíľka pauzy a "Let´s Go To Bed" rozhýbala každého pod pódiom. Počuť tieto skladby len v inštrumentálnej podobe sa človeku naozaj nenaskytne každý deň, tak ako aj vidieť skupinu na zvukovej skúške. Tu sa však dostáva k slovu spomenutá martinská partia, z ktorej chalani z celej sily ich hlasiviek oslovujú Simona, aby prišiel ku nim pod pódium. No, a poznáte Simona... jemný úsmev, na ďalší pokus súhlasný náznak, že o nejakú tú chvíľu, no a po excelentne zahratých skladbách "Signal To Noise" a "Hot Hot Hot!" sa martinčania nedali odbiť, Simon to vzdal, odložil bassu a namieril si to priamo k nim... neveríme vlastným očiam... veselo rozdáva prvé podpisy, žiadne problémy s fotením, no pri mojom pokuse o autogram sa Simon rozhodol, že nateraz stačilo. Martinčania mi však dávajú jasne najavo, aby som sa držal pri nich, že to určite nebude všetko... ododnes ich pokladám za jasnovidcov. Porl sa len usmieva, sem tam si odpije z kávy, či čaju, na gitare vystrúha riffy zo "Shiver And Shake" a "Lullaby", na čo Jason začne vybúchavať rytmus, chalani sa chytia a z reproduktorov sa ozve "Inbetween Days". Je jasné, že na koncertných pódiach sú klávesy u The Cure absolútne zbytočné, Porl totiž s úsmevom na tvári a očividnou radosťou z hry vypĺňa produkciu skupiny natoľko, že ďalší nástroj by snáď pôsobil viacmenej rušivo. A ďalšie pokriky, aplauzy, úsmevy chalanov nemali konca kraja a "Primary"... úžasný moment... Jason sa trošku sekol s prechodom bicích, čoho si Simon okamžite všimol a bassovou linkou ho naviedol okamžite do rovnakej situácie a donútil Jasona, aby to zahral ešte raz, tentoraz bezchybne. S otvorenými ústami a nemým úžasom nechápavo hľadím, čoho som tu vlastne svedkom, a keď sa obhliadnem dookola, nik z prítomných nepôsobí inak. A opäť obrovský aplauz, zopár pokynov zvukovej réžií a už znie "Lullaby"... tento sen snáď nebude mať konca... čo sa nakoniec aj vyplnilo, hoci po geniálne prevedenej "Never Enough" chalani odložili nástroje a aj napriek hlasitému naliehaniu martinčanov, s úsmevom odmietli zísť medzi fans. Jediné, čo nebolo s kostolným poriadkom, bol asi Jason. Viacerí sme sa zhodli na názore, že pôsobí unavene, mierne pribral a pohyboval sa trochu ťarbavo. Za bicími mu to však šlo viac než skvele. Je jasné, prečo má Robertovu dôveru.
|
|
|
|
|