Bass Player 10/2004
BP: Začínal si s gitarou. Ako dlho trvalo, kým ťa definitívne zlákal svet bass gitary?
Simon Gallup: Ak mám byť úprimný, vôbec neviem. Neviem, kedy moja osoba dosiahla ten bod. Sám seba stále nepokladám za nejakého hudobníka. Sledujem kopec hudobných kapiel a myslím si, "Tak to je bassák - ten fakt vie, ako hrať," to je správna hra na bassu. Nikdy zo mňa nebude poriadny hráč na bassu, ale momentálne sa s mojou hrou cítim v pohode. Pochopil som základnú akordovú štruktúru hrania a myslím, že s ňou by som v The Cure mohol zostať.
Nikto ma neučil hrať na bassu. Mohol som sa zahryznúť do tých hrubých kníh o hre na na tento nástroj, ale čo by som naozaj robil, hral stupnicu za stupnicou. Nemyslím si, že hudobníci by nutne mali posedávať a praktikovať stupnice, ale nájdu sa dôvody, kedy by tak mali. Je to ako keď atlét vôjde do posilovne, mám pocit, akoby som robil to isté, môžem sa tak z hrania tešiť.
Kde berieš inšpiráciu pri komponovaní bassových línií?
Možno to vyznie laxne, ale niekedy ich získavam z telky, bassu na zosilňovač nezapojím, len tak sedím a brnkám si. Ak nie ste 100% na niečo koncentrovaný, tak ste mysľou niekde úplne inde a vtedy sa vzdialíte od toho striktného postoja k hraniu. Dokážete viac experimentovať. Môžete si vybrnkávať alebo čokoľvek iné a pritom eventuálne na niečo prídete.
Mnohé zo skladieb The Cure sú postavené na bassovej línií. Ako sa s Robertom ovplyvňujete pri komponovaní?
Ešte sme nezažili deň, kedy by sme mali obaja vo všetkom jasno. Niekedy je to len o jedno riffe. Robert vždy napíše text, ale hudobne prinesie skladbu v tej najjednoduchšej forme, takže jeden z nás vymyslí riff, okolo ktorého sa potom všetko točí, až kým sa nedosiahne "ten správny liek".
Používal si šesťstrunovú bassu Fender Bass VI. Zaujímajú ťa bassy aj s inou škálou?
Hral som na šesťstrunovú bassu; napríklad v takej "There Is No If...", v nej hral Robert na šesťstrunovku takisto. Lenže pri hre na túto bassu ma akosi vždy strasie. Nerád sa vraciam k tomu, čoho som presýtený. Takže momentálne, je všetok môj svet štvorstrunová bassa, ale používam rôzne ladenie. Skúšali sme experimentovať rôznymi spôsobmi, aby sme zistili, kam až môžeme s použitím bassy zájsť. V "Labyrinth" som znížil C, aj keď si to samo zníženie C-čka pýtalo. (uvádza sa, že tri Simonove ladenia sú EADG, DGCF a CFBE).
Mnoho tvojích bassových liniek sprevádza melódie spolu s hukotom strún. Povedz mi niečo o tvojej linke v "Taking Off".
Ide o štandartné ladenie. Zvláštne, že sa pýtaš práve na túto skladbu; prišiel som na ten nápad doma, ale naznášal som to hrať naživo:), pretože som z bassy nemal práve najlepší pocit. Začínam s A-čkom, potom s G, s prechodom na D, potom späť na A s prechodom na D. V podstate teda hrám G akord, ktorý sa potom prehupne do D-čka. To je práve jedna z tých skladieb, na ktorej melódiu som prišiel pri pozeraní telky a zafungovalo to. Ďalšou takou skladbou, založenou na basse, je "Never", šlapem v nej na E akorde.
Ide teda o začiatok É-čka v kombinácií s Á-čkom?
Správne. Na Á-strune začínam G#, potom to spustím do E, následne do D. V druhej strofe to ide v poradí G#,A,B.
Použil si na novom albume aj nejaké efekty?
Áno, ale v podstate som do zvukovej stránky albumu zapletený nebol. Dostal som sa s Rossom do slepej uličky, pretože vyhlásil, "Trochu sa tu pohrám a skúsim získať tvoj zvuk," na čo som mu povedal "Kašli na to Ross," pretože ja viem, ako získať ten správny zvuk. Nechcel som sa však veľmi do toho starať. Naživo si to aj tak hrám po svojom.
Ako by si ten zvuk popísal?
Je to jednoduché - začína tvrdo, ja to vezmem do parády, a nakoniec je to naozaj tvrdý zvuk. Na grafickom equalizéry má krivka tvar písmena V. Ľudia majú sklon zahmlievať spôsob dosiahnutia určitého zvuku. Mnoho problémov - a toto sa týka väčšiny bassákov, ktorých nemám rád - je spôsobených tým, že veľa hráčov do toho príliš trieska. Keď použijete viac poltónov, znie to lepšie. Počas nahrávania som nechal zvuk bassy nastarosť Rossovi, ale naživo používam to, čo vždy: Boss MT-2 Distortion, DD-3 Digital Delay, BF-2 Flanger, CE-5 Chorus Ensemble a NS-2 Noise Suppressor. Niektoré z mojích pedálov mám už 15 rokov, s Robertom na ne máme proste slabosť, to preto ich stále používame. Moje pedále vydávajú úžasne príšerný bzukot, ale pokiaľ môj signál ide cez PA, a je priškrtený, tak je všetko v pohode. Trh ponúka mnoho zaujímavých vecí, ale ja viem, ako sa použiť tie moje.
Musím priznať, že som sa nikdy nezaoberal inými reproduktormi a podobnými vecami. Proste mám vo zvyku pripojiť sa kde sa dá a trápiť sa potiaľ, dokiaľ nedostanem niečo, čo sa mi páči. Jednoducho s heslom "drž hudbu a hraj" - nedá sa to ničím iným nahradiť. To, že sa človek nestará, k čomu sa pripojí, inklinuje k originálnej punkovej filozofií hrania.
Tu už ostáva len spomenúť tvoju aktuálnu koncertnú výbavu.
Staré zosilňovače SVT. Nie som si istý, z ktorého roku. Mal som ich na na Wish Tour (1992). Používam dva zosilňovače SVT-200T, jeden kontrolný zosilňovač a dva skriňové zosilňovače 8x10 Ampeg Classic.
Prezraď niečo o tvojich bassgitarách, viem, že máš hrozne rád tvoju Gibson Thunderbirds.
Áno, Thunderbirds:). To som si aj vzal na turné - tri Thunderbirds-ky.
|