Keyboard 1987
Ako sa môže bubeník vzdať svojich paličiek a stať sa klávesákom? Bicie sú inštinktívny nástroj v porovnaní s klávesami, ktoré sa javia ako inteligentný nástroj. Prečo si sa vzdal vzrušenia v hry na bicích?
Lol: To sa udialo v období, kedy sa na scéne objavil prvý bicí automat. Kúpil som si Boss Dr. Rhytm (DR-110 rytmický automat) a bol som doslova fascinovaný skutočnosťou, že ním cez niekoľko gombíkov zahráte všetky nápady, ktoré sa vám objavia v hlave. Pomyslel som si, "Toto je budúcnosť," a chcel som sa tomu venovať. Úplne som do toho zapadol vo chvíli, keď som si kúpil jeden z prvých počítačov Yamaha CX5M. Myšlienka byť schopný naprogramovať 8 rôznych stôp, urobiť z toho hudbu a takto sa vlastne zároveň učiť komponovať, to bolo skutočne emotívne - zvlásť pre toho, kto všetko, čo sa v tej dobe dialo na hudobnej scéne, naozaj prežíval. Nemal som skutočný monitor, tak som používal televízor. A chalani za mnou vždy prišli s otázkou. "Ešte si neskončil?" Musel som ich vždy odbiť s odpoveďou, "Nie, dokončím ešte toto a potom môžete pozerať telku."
Mal si pred tým, ako si používal CX5 nejaké "lekcie", čím si sa zdokonalil v notách?
Lol: No, moja sestra je učiteľkou hudby, dokonca som ju prinútil, aby mi dávala hodiny piána, lenže strácala pri mne trpezlivosť, za čo som utŕžil nejeden pohlavok. Keď som sa teda rozhodol začať s klávesami, tak som zavolal do miestneho združenia hudobníkov a spýtal sa, či nemajú niekoho, kto by ma na nich naučil hrať. Nechcel som učiteľa piána, chcel som niekoho, kto by ma naučil, ako syntezátor naozaj funguje. Napokon sa našla jedna žena, ktorá ma učila asi 5 mesiacov. Použili sme (Sequential) Propher-5. Takto som teda začínal. Prvý syntezátor, ktorý som si potom kúpil, bol Roland Juna-60.
Ale čo ťa nakoniec priviedlo k syntezátorom, protiklad gitary alebo alternatíva k bicím?
Lol: V podstate sú syntezátory iba nástrojom, ktorý ponúka obrovskú škálu zvukov. Takisto vám umožňuje hrať nástroje, na ktoré by ste sa inak učili hrať celé roky. Príkladne na novom albume môžete počuť takéto zvuky z (Ensoniq) Mirage v skladbe "If Only Tonight We Could Sleep". So všetkou vôľou a chuťou na svete by ste nikdy neboli schopný tak dobre hrať na citare. Ale, keď si na minútku sadnete za syntezátor, tak to hravo zvládnete. Ďalším príkladom je "koto" v "Kyoto Song" na "The Head On The Door", čo je vlastne iba (Yamaha) DX7.
Bol prechod od bicích k syntezátorom zložity?
Lol: Momentálne ten prechod vnímam ako celkom logický krok. Veľa ďalších ľudí tak urobilo... Phil Collins, Nara Michael Walden... Pre mňa je to omnoho logickejšie, ako hrať na strunových nástrojoch, čo je niečo úplne odlišné. Hra na bicích, to je takpovediac metamatická postupnosť a klávesy sú v tomto dosť podobné. Všetko je rozdelené do sekcií a vy ste ten, ktorý sa stará o ich koordináciu.
Inými slovami, ako vravel básnik Charles Bukowski, "Hrať na bicích je to isté, ako hrať na piáne opitý."
Lol: No, a to je jediný dôvod, prečo používam klávesy, kvôli rytmike.
No tvoja hra sa bicím ničím nepodobá. Niektoré zvuky sú skôr podobné elektrickému piánu alebo flaute.
Lol: To áno, ale aktuálna hra je rytmická. Na dosiahnutie rytmiky, ktorú používam ja, nemusíte nutne hľadať rytmické zvuky. Veci mnou využívané sú veľmi úderné. Majú melodický základ. Mám tendenciu používať klávesy ako rytmický nástroj, jednoducho si k nim sadnem a veci, ktoré chcem, z toho vylezú. Poviem si, "Ok, aký kľúčový zvuk má táto vec?". Pre každý akord postavím základ, potom ho "zdeformujem", a potom ešte raz... a tak sa to pekne vyvíja. Na novom albume sú len dve záležitosti, v ktorých sú jednoznačne použité rytmické klávesy. To jednou je skladba "Shiver And Shake" - je to vlastne len vrtulový zvuk, čistá a rytmická vec. Tou druhou je singel "Why Can´t I Be You?". Množstvo rytmicky použitých trubkových zvukov. Mnoho ľudí nám už povedalo, že to znie ako skutočné trubky. A to možno len preto, že je to zahraté pekne nedbalo. Vôbec sme nepoužili sekvencie. Všetko je to nahraté v reálnom čase. Jednoducho je to len "zahraté".
Ako často využívate sequencer?
Lol: Na tomto albume nie sú sekvencie vôbec používané. Mali sme dokonca akýsi strach ich používať. Boris, náš bubeník, hrával predtým v Thompson Twins. Oni na koncertoch používali sequencer a pásky vo veľkom, vlastne ani nehrali, len "stláčali kombíky". On teda tvrdí, že je to veľmi nudný a príliš seriózny spôsob hrania; umelecká stránka ide v takomto prípade bokom. Každý večer hráte potom v rovnakom tempe a všetko máte do detailu načasované.
Album "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" však napriek tomu znie, akoby sample využívali všetci a všade.
Lol: Klávesy, ako samplovací nástroj sme využívali pri niektorých gitarových partoch, no s tým, že sme gitaru nahrali a zvuk upravili, prípadne jej pridali na hlasitosti a prehrali cez Emulator II alebo ju upravili tak, aby sa prispôsobila rytmike skladby. Zoberte si takú "The Snakepit", celou skladbou znie gitarový part prehratý spätne oproti pôvodne nahratej stope. Viete, kapacita samplingu u Emulatora je 17 sekúnd, čiže to dĺžka všetkých samplov na našom albume - 17 sekúnd. Ale v porovnaní s páskovým samplingom je to svižnejšie.
Je evidentné, že tie samplované zvuky využívate na vyvolanie dojmu rôznych hudobných štýlov. Pokúša sa skupina rozšíriť svoj rozsah?
Lol: Samozrejme. Zoberte si napríklad, že keď sme nedávno boli v Španielsku, tak nám mnoho ľudí vravelo: "Prehrá vám pásku tejto nádejnej španielskej skupiny", no my sme na to odpovedali, "Radšej by sme si vypočuli hudbu, ktorá je pre vašu krajinu typická." Takže sme vyrazili do nočného klubu, kde celú noc, celé hodiny, nonstop hrali flamenco. To bola jedna absolútne úžasná skúsenosť. Všetci sme tam sedeli v nemom úžase fascinovaný energiou tej hudby. Takéto niečo nás ovplyvňuje, lenže keď to interpretujeme po svojom, tak sa necítime obmedzovaný skutočnosťou, že to nehráme tým istým spôsobom, tempom... Jednoducho to podáme vlastným spôsobom a tvárime sa, že je to náš nápad.
Pretvárka?
Lol: Pozrite, mnohé veci na albume sú iba preinterpretované verzie konkrétnych hudobných žánrov. Vezmite si "Hot Hot Hot!!!", ide o pokus zahrať funky, v podstate to znie ako nejaká stará skladba od Chic. V tejto skladbe som Emulatorom simuloval čelo a dokonca aj niektoré ľudské hlasy. Takisto sme napodobňovali Motown, "Why Can´t I Be You" je kombinácia súčasti Roland JX-8P s názvom "Stab Bass", midi samplu trubky z Mirage, spolu s plechovým zvukom Emulátora.
|