Zo spomienok Lola Tolhursta na obdobie nahrávania singla „The Walk“, tak, ako to uviedol vo svojej knihe „Cured“.
K produkcii tohto singla sme najali Steva Nyea. Bolo to po prvýkrát, čo sme pracovali so „skutočným“ producentom, hoci produkciu so štúdiovým inžinierom sme mali celkom radi. Steva sme si vybrali, pretože sa nám páčila jeho práca na „Tin Drum“ od Japan. Bol schopný dať elektronickým zvukom viac prirodzenosti a presne to sme chceli.
Celé tie roky sa povrávalo, že sme s „The Walk“ okopírovali „Blue Monday“ od New Order alebo že ten singel bol našou inšpiráciou. Tak teraz to môžem uviesť na pravú mieru. „The Walk“ sme nahrali pred vydaním „Blue Monday“ (marec 1983). Museli by sme mať stroj času, aby sme počuli „Blue Monday“ pred nahratím „The Walk“. Pravda je taká, že obe kapely doplnili do svojej zostavy elektronické nástroje, syntezátori, bicie automaty a sekvenceri, v rovnakom čase, takže nejaká podobnosť pri používaní rovnakých nástrojov sa jednoducho očakávala.
Naša fotografia s Robertom, na obale singla, patrá k mojim obľúbeným z dieľne Parched Art (Andy Vella a Porl Thompson). Fotili sme v noci, v zadnej záhrade Jam štúdia a potom sa pustili do ich kúzelníckej práce.
Bolo inak divné zrazu fungovať ako duo, keďže sme vždy fungovali v kapele, ale nakoniec, The Cure boli vždy niečo viac, než len to, že sme niečo robili. Bol to spôsob života, systém viery.
Samotné nahrávanie „The Walk“ pripomínalo ticho pred búrkou. Ale Steve Nye nám pomohol získať zvuk, po akom sme pátrali. Okrem gitary a Robertových vokálov bolo všetko naprogramované v Oberheim synthesizer systéme, v OB-8 syntezátore a DSX sekvenceri. Bicie nahradil nový DMX bicí automat. Ja osobne som strávil množstvo času pokusmi pracovať so systémom, no s minimálnym úspechom. Podarilo sa mi z toho dostať zopár zvukov, no bolo veľmi ťažké získať to, čo sme presne chceli.
Na konci jedného takého premárneného dňa ku mne prišiel Steve a povedal niečo, čo mi navždy zostane v pamäti.
– Lol, vieš, čo to potrebuje?
– Nie.
– PPM, chlape!
Tak som sa ho spýtal, čo to „PPM“ znamená, na čo odpovedal, „Prečítaj si posratý manuál!“
Z ďalších spomienok sa mi v pamäti zachovali dve: jednou je výhľad z hornej miestnosti štúdia na Londýn v jedno skoré ráno. Práve vychádzalo slnko a hmla stále zakrývala vrcholky stromov. Magické! Tá druhá je podivný výraz v Stevovej tvári, keď som pripitý kopol do fľaše šampanského a tá preletela cez celú kontrolnú miestnosť štúdia.
„The Walk“ bol jednoducho experiment, ktorý som si skutočne užíval a to aj napriek rušivému vplyvu môjho pitia.
zdroj: Cured (2016)