Lol Tolhurst poodhalil veci ešte pred príchodom do Írska, kde sa zastavil v rámci letného promo turné súvisiacim s knihou „Cured“, ku ktorej sa už dnes začína rodiť pokračovanie.
„Na každom evente, ktorý som absolvoval, sa objavil jeden, či dvaja ľudia, ktorí mi povedali, ako veľmi im moja kniha pomohla,“ povie Tolhurst v telefonickom rozhovore z Los Angeles. „Dokonca mi napísal jeden chlapík, z rehabilitačného zariadenia v Detroite, že moju knihu zaradil medzi odporúčanú literatúru pre svojich pacientov, čo je podľa mňa niečo úžasné – aj to bol jeden z dôvodov, prečo som tú knihu napísal.“
„Hlavný dôvod bol však ten, že som chcel vysvetliť môj život sebe samému, ale uprostred práce som prišiel na to, že akejkoľvek autobiografii, či spomienkam, dáva hodnotu práve to, že s danou osobou cítite a vyvoláva to vo Vás pocit úprimnosti. A presne takýto pocit som sa snažil pretlmočiť. Takže, reakcie čitateľov sú veľmi dobré a vo mne to vyvoláva pocit šťastia.“
Tolhurst svoj zostup do bezmocnosti opísal až s jedovatou úprimnosťou a vtipom. Rozprávanie je bolestivé, no často veľmi zábavné a vlastne si robí srandu sám zo seba. Od náhodného pomočenia Billyho Idola, až po návrat k ďalšiemu pitiu krátko po ošetrení v neďalekej nemocnici – ide o pestrú paletu emócii, ktorá samotný obsah ešte umocňuje. A nielen pre čitateľa.
„Bolo to veľmi katarzné, pretože poväčšinou nešlo len o pripomenutie si udalostí, ale ja som ich v sebe opätovne prežíval,“ vysvetľuje. „Pre písanie som si prenajal malú kanceláriu, ktorú som zdieľal s ďalšími dvoma chlapíkmi. Pracoval som tam 4-5 dní v týždni, vždy tak 5 hodín. Niekedy sa mi pri spomienkach vyronili z očí slzy a oni podišli ku mne, ‚Si ok? Je všetko v poriadku?‘ Ja na to vždy, ‚Ale jasné, som v pohode!'“
Pre Lola bolo ťažšie písať o smrti svojej matky, no takisto moment jeho zmierovania s Robertom Smithom opísal obzvlášť emotívne. Tolhurst bol totiž z kapely vyrazený kvôli jeho problémom s alkoholom a následne sa so Smithom súdil.
„Písanie o tomto momente obolo obzvlášť emotívne, čo mi prišlo čudné, pretože som to mal ešte čerstvo v pamäti,“ povie. „Podobne to bolo aj ohľadne obdobia, kedy sme odohrali „Reflections“ koncerty v Syndey.“
V knihe ponúka temperamentný obraz spoločného destva Tolhursta a Smitha, na pochmúrnej ulici v Crawley, ako aj prvé dni rodiacich sa The Cure. K medzinárodnej sláve neskôr katapultovali pozoruhodnou rýchlosťou. A potom už začala tvrdá práca.
„Viem!“ vysvetľuje Lol. „Dnes idem navštíviť syna, má 25, a keď si pomyslím na všetky veci, ktoré sme už v jeho veku mali za sebou, až so mnou strasie. Pozerám vždy na neho a premýšľam, ako by sa s tým všetkým on sám vyrovnal! Je neuveriteľné, ako sme to všetko zvládli. Bolo to skutočne veľmi intenzívne. Nedalo by sa to prirovnať k fáraniu baníkov, ale za celé štyri roky sme nemali ani chvíľu pauzu.“
Tolhurstovo rozprávanie je plné energie, hlavne pokiaľ ide o detaily púhych náhod a zápasov s ťažkosťami, súvisiacimi so zrodom s najpamätnejšími skladbami svojej doby. Album „Pornography“ dokonca považuje za umelecký vrchol kapely. „Na albume „Pornography“ sme pracovali po nociach a spomínam si, že vedľajšie štúdio počas dňa využívala Kim Wilde. Ona bola veľmi pekná a niekoľkokrát som na ňu pri odchode narazil vo dverách. Aj som sa ju snažil osloviť, zapôsobiť na ňu, ale nikdy mi neodpovedala. Asi ma mala za blbca!“
V tom období sa Robert Smith náhodne stretol s video režisérom Timom Popem, ktorý stojí za pozadím mnohých vizuálnych počinov kapely, ktoré takisto dopomohli k rýchlejšiemu úspechu The Cure.
„Každá kapela má svoj míľniky, pri ktorých skonštatujete, ‚ak by túto osobu nestretli, tak by sa nikam neposunuli‘, a to bol presne ten prípad s Timom,“ poznamená Lol. „Dostal nás, a k tomu sme mali šťastie, že práve vtedy došlo k zrodu MTV. Samozrejme, točili sme videá aj predtým, napr. s Mike Mansfieldom, ktorý pracoval s Adam And The Ants. To som Vám nespomínal?“
Nie!
„Áno, v jeden moment som takmer fungoval s Adam And The Ants,“ vysvetľuje Lol. „Bol som v jednom klube na juhu Londýna a narazil som tam na Adama. To bolo vtedy, keď sa prvá kapela rozpadla a on potreboval dvoch bubeníkov. Povedal mi, ‚Nechceš sa pridať? Dávam práve dokopy kapelu!‘ Ja na to, ‚No, vieš čo, nemyslím si, že to bude v pohode.‘ V pirátskom kostýme som skončiť nechcel!“
Počas celý jeho memoárov Lol neústupčivo chváli talent speváka ich kapely a Roberta opisuje ako „svetového, no do tohto sveta nepatrí“. Podľa neho má Smith zvláštnu schopnosť „objavovať najtemnejšia zákutia ľudskej duše.“
Sú v pravidelnom kontakte?
„No samozrejme,“ odpovie. „To isté platí o ľuďoch, s ktorými som vyrastal, Mike Dempsey, Simon Gallup, Porl Thompson, sú to moji najlepší priatelia z mladosti. Som s nimi v neustálom kontakte. Dokonca Porl žije neďaleko mňa, pol hodina cesty autom.“
Je teda možná budúca spolupráca?
„V určitom zmysle sa o tom dá premýšľať,“ prikývne. „Máme pred sebou tak 20, možno 30 rokov života, tak nevidím dôvod, prečo by sa tak nemohlo stať. Bolo by to dokonca skvelé.“
Takže sa nejaké projekty dokonca črtajú?
„Tento rok sa budem venovať Levinhurst,“ povedal. „Posledné dva roky života totiž úplne zabrala moja kniha. Samozrejme, že som nič z toho neočakával. Takisto premýšľam o vlastnej rozhlasovej relácii. Ak si ju môže dovoliť Steve Jones, tak ja takisto!“ Lol nedávno oznámil začiatok ďalšieho projektu, s pracovným názvom Cured Part 2.
„V podstate budu ďalšie dve knihy,“ zasmeje sa. „Jedna z nich je pokračovanie. Nechcem o tom príliš hovoriť. Je to trochu zložitejšie. Tou ďalšou bude grafický román, na ktorom bude pracovať s Porlom Thompsonom, pretože on je úžasný umelec. Takže, dve knihy na obzore, ale chvíľu to ešte potrvá.“
zdroj: hotpress.com