Lol Tolhurst pre írsky Irish Times v rozhovore súvisiacom s jeho stále aktuálnou knihou „Cured“, ktorá je akousi kronikou The Cure .
Vzhľadom na skutočnosť, že The Cure dodnes predali viac ako 30 miliónov nahrávok, bolo nevyhnutné, že niekto z ich „vnútorných kruhov“ spíše spomienky, z ktorých sa bude dať vystavať slušná biografia.
Niekdajší klávesák, bicman a zakladajúci člen The Cure, Lol Tolhurst, napísal knihu „Cured: A Tale of Two Imaginary Boys“, čím vznikla jedna z najúprimnejších a najdojemneších hudobných kníh posledných rokov. Poctivo sumarizuje vzostup The Cure, z pochmúrneho mestečka Crawley v Západnom Sussexe, z obdobia vlády premiérky Thetcherovej, k rozkvetu v jednu z najväčších kapiel na svete.
Tolhurst sa pustil do písania po tom, čo spevák Robert Smith vyhlásil, že sa na také niečo necíti.
„Pár rokov dozadu som sa Roberta spýtal, či nemá v pláne raz napísať knihu o kapele,“ zaspomína Tolhurst. „Robert vtedy zažartoval, že by možno zvládol 16-stranový komix, ale na knihu si netrúfa. Nikdy nezaprotestoval ohľadne môjho písania, pretože, hoci viem, kde ležia tie „spopolnené telá“, rozhodne nepoškvrním reputáciu kapely len preto, aby som ulahodil svojmu egu. Neznášam, keď sa autobiografie a memoáre premenia na zarábajúce stroje.“
„Úplne prvý výtlačok knihy som dal Robertovi, minulý rok. Ak by v tej knihe bolo čokoľvek, čo by sa mu nepáčilo, hneď na druhý deň by mi dal vedieť.“
Nie vždy si však užíval Lol s Robertom také skvelé priateľstvo. Lol totiž dostal počas nahrávania albumu „Disintegration“, v roku 1989, „padáka“ a v roku 1994 pre zmenu Tolhurst zažaloval The Cure a Fiction Records ohľadne tantiémov a spoluvlastníctva názvu kapely. Lol súdny spor prehral, ale časom sa vzťahy natoľko zlepšili, že sa dokonca k The Cure pridal, počas krátkeho turné v roku 2011.
Také niečo by ste pre iných súčasníkoch kapely, z 1980tych rokov, povedať nemohli. The Smiths sa ešte stále topia v roztržkách ohľadne súdneho sporu Mike Joycea a taký Peter Hook podal údajne takisto žalobu na New Order.
„Myslím, že kapely veľmi často zabúdajú na dôvod, prečo vlastne s hudbou začali,“ povie Tolhurst. „V mojom prípade mi alkoholizmus dopomohol k zmiereniu, hoci ma to celé, v inom zmysle, veľmi bolelo. Robert, Simon Gallup, Michael Dempsey a Porl Thompson sú mojimi kamarátmi z čias puberty. Nik ma nepozná tak ako oni a ja som s nimi dodnes v pravidelnom kontakte. The Cure sú ako rodina a my sa k sebe vždy vraciami. Až do mojej smrti sa budem jednoducho s The Cure identifikovať.“
„Keď som si prečítal knihy Petra Hooka a Morrisseyho, obzvlášť pasáž, kde sa Mozz priznáva, ako veľmi Mike Joycea nenávidí, prišlo mi z toho smutno, pretože viem, že boli obdobia, kedy tí ľudia doslova spolu žili a celé roky zdieľali spoločné životy. Oni na to jednoducho zabudli.“
Bonusom, mimo ponuky, vďaka ktorej je čitateľ zatiahnutý do života s The Cure, je skutočnosť, že Tolhurstove spomienky sú zároveň mučeníckym príbehom o víťazstve nad alkoholizmom a znovuspojení s odlúčenými priateľmi.
„Po každom knižnom evente, ktorého som sa zúčastnil, ku mne nakoniec pristúpil jeden, či dvaja návštevníci a povedali mi, že kniha im vlastne pomohla,“ povie Tolhurst. „Neuveriteľne mi to lichotí, no cítim takisto pri tom neskutočnú pokoru. Ľudia jednoducho potrebujú byť pochopení. Keď som si po prvýkrát uvedomil môj problém s alkoholom, mal som pocit, že sa zbláznim. Liečebné zariadenie v Detroite, kde liečia hudbou, dokonca zaradila moju knihu k odporúčanej literatúre svojim pacientom, čo ma doslova v dobrom rozhodilo.“
„Posledné dni som čítal o Adamovi Claytonovi z U2, o tom, ako zvádzal boj s alkoholom. Je skutočne viac než zdravé, že sa dnes o týchto veciach otvorene hovorí. Ľudia si začínajú uvedomovať, že alkoholizmus je choroba, ktorej môžete podľahnúť, nech už ste akokoľvek zdravý, či nebodaj verejne známy.“
A hoci U2 a The Cure sú vlastne súčasťou soundtracku 1980tych rokov, tak sa Lol stretol s Bonom a ostatnými len veľmi výnimočne.
„Za tie roky sme stretli kde koho, Madonnu, Motley Crue …“ zasmeje sa Lol. „V jeden moment sme sa pekne spili s Tommym Lee, čo zasa nebol až tak dobrý nápad. S Írskom nás spájalo hlavne to, že jedna z prvých skladieb, ktorú sme ako The Cure hrávali, bola „Jailbreak“ od Thin Lizzy. V samotnom Írsku sme vystupovali po prvýkrát v roku 1981. Spomínam si na vystúpenie v Trinity Ball, v Dubline a ako sme sa autom predierali pomedzi podnapitých ľudí o šiestej ráno. Tieto knižné turné sú ďaleko civilizovanejšie, pretože skončíte o 20:30 a spokojne môžete zájsť niekam na večeru. Nehrozí Vám, že budete jazdiť niekde po Pittsburghu o druhej ráno a hľadať miesto, kde by ste sa ešte mohli najesť.“
Pre SMS-kovú generáciu reprezentuje „Lol“ skratku pre „laughing out loud“. David Cameron, ešte v časoch pred Brexitom, si pre zmenu myslel, že to znamená „lots of love“.
„Pred pár mesiacmi mi v súvislosti s týmto zavolali z BBC. Niekto doma vyrobil tričko s nápisom „LoL – ja som skutočný Lol“ a poslal mi ho. Celkom rád ho nosím. V Amerike by už bol okolo toho väčší rozruch, takže niekedy sa predstavujem ako Larry.“
Laurence ‘Larry’ Andrew Tolhurst má v pláne pokračovanie knihy „Cured“ … pôjde o ďalšie spomienky, no a takisto pracuje na grafickom románe a hudobnom projekte s ďalším zo zakladajúcich členov The Cure, s Porlom Thompsonom.
„Či už ide o písanie alebo hudbu, vnímam to ako umenie,“ povie Tolhurst. „Mám neuveriteľné šťastie, že som našiel niečo, čo ma napĺňa rovnako, ako hudba. Kto vie, čo ešte budúcnosť prinesie? Ak bude mať šťastie, možno tu ešte pobudnem tak 20-30 rokov, takže uvidíme. Viete, je absolútne skvelé, že som si v strednom veku uvedomil, že so svojím životom môžem ešte stále niečo urobiť.“
zdroj: irishtimes.com