The Cure sa vrátili do štúdia a Robert Smith už dnes sľubuje, že výsledok bude „veľmi veľmi trvdý“. Prekvapením je hlavne skutočnosť, že v prípade nového albumu sa Smith spojil s nu-metalovým producentom Rosom Robinsonom.
„Všetci sú veľmi pozitívne naladení,“ dodá spevák. „Ross má v úmysle z toho vytvoriť The Cure album, takže sa zatiaľ všetko vyvíja dobre. Aj sme tomu dali pracovný názov „the cure“ a zatiaľ máme v pláne ho vydať na jar, či v lete budúceho roka.“
Robinson, ktorý sa svojho času nechal počuť, že by „zomrel šťastný“, ak by mohol pracovať s The Cure, takisto kapelu upísal k jeho vydavateľstvu I Am Recordings. Ako nám povedal producentov známy, „on nie je len hard rockový producent, jeho to len prirodzene k rocku ťahá.“
Toto sú vlastne prvé štúdiové práce od roku 2001, kedy The Cure nahrali akustický set pre album „Greatest Hits“. Medzitým si našli aj čas pre vystúpenie na koncerte Rádia KROQ, v najväčšom amfiteátri Spojených štátov – Glen Helen Blockbuster Pavilion, z príležitosti 25. výročia založenia tejto rozhlasovej stanice.
Smith dodal: „bola to druhá najpredávanejšia akcia v Amerike za minulý rok. Iba Bruce Springsteen bol na tom lepšie!“
zdroj: Bang Magazine, 10/2003
Robert Smith – hlas, myseľ a vlasy The Cure
Hudba: najlepšia vec, akú som za poslednú dobu počul, je 20 minútový singel Mogwai – „My Father My King“. Sú intenzívni, muzikálni, odhodlaní, jednoducho presne takí, aká by mala kapela byť. Prvýkrát som ich počul v roku 1997 a v tom momente som sa osobe, s ktorou som sa práve zhováral, ospravedlnil, pretože som ju už viac nepočúval. Nikdy by ma nenapadlo, že sa mi také čosi ešte niekedy stane. Vytvorili si vlastný tajomný svet, a čo je najdôležitejšie, stále vzbudzujú dojem, že sú len bandou chalanov, ktorí chcú hrať a nezaujíma ich nič iné. Je to ako keď počúvate „Loveless“ od My Bloody Valentine – počujete v tom kopec iných vecí, ale taký zvuk ste nikdy predtým nepočuli. Takisto sa mi páči „The Neon Hanshake“ od Hell Is For Heroes, má v sebe neuveriteľnú energiu. Pri väčšine záležitostí z tvrdej gitarovej scény máte pocit, že viete, čo Vás čaká, ale títo ma veľmi prekvapili. Skôr to vyznieva tak, ako keby nie hrali, ale priamo niečo „budovali“. Väčšina dnešnej produkcie totiž ide vyšlapanou cestou – len vypúšťajú veci z krabičiek plných samplov.
Knihy: V poslednej dobe som sa len vracal k už raz prečítaným knihám, hlavne k tým, ktoré som čítal v 19tich, ale necítil som sa kvalifikovaný spraviť si na ne vtedy správny vlastný názor. Na turné som si opätovane prečítal Sartreho „Nausea“, no hlavne ma fascinovalo čítanie poznámok, ktoré som si v knihe urobil ešte v roku 1978. Takisto som si znovu prečítal Kafkovu „Wedding Preparations In The Country And Other Stories“ a bol som prekvapený, koľko som z nej čerpal pri textoch The Cure. Prvý verš z „At Night“ je priamo od Kafku – „Sunk Deep In The Night“. Vždy som mal rozčítané dve knihy, jednu, ktorá ma doslova zabíjala a druhú, pri ktorej som pukal od smiechu, takže popri Kafkovi som čítal „Mother Tongue“ Billyho Brynsona o anglickom jazyku.
zdroj: The Word, UK, 07/2003