Robert Smith v podivne hlúpom rozhovore, ktorý poskytol v rámci vystúpenia The Cure v britskej televíznej šou Jools Holland, počas promo kampane k albumu „Wild Mood Swings“.
Páni a dámy, sme skutočne potešení, pretože sa k nám pripojil pán Robert Smith z The Cure. Keď si do našej relácie prišiel po prvýkrát, povedal si, že je to vlastne vaše prvé skutočné televízne vystúpenie po dlhšom čase, keďže ste neustále len v MTV a podobných staniciach. Priznal si, že k televízii veľmi neinklinuješ, ale tu a tam si ju niekedy pozrieš.
Očividne áno.
Ty si to povedal.
To ti povedali oni (kapela).
No dobre, tak na akom programe sa všetci zhodnete?
Radi si spolu pozrieme futbal na QVC.
QVC? To je nejaký TV shopping? Už si vôbec cez taký kanál niekedy nakupoval?
Nikdy som ani nič také nesledoval, ani ma to nepriťahuje. Ale som si istý, že také niečo niekde číha pripravené a v pravej chvíli sa to na obrazovke objaví.
Čo si zvykol počúvať, keď si vyrastal?
Prvá hudobná vec, na ktorú si dokážem spomenúť, sú Rolling Stones na začiatku 1960tych rokov. A potom Jimi Hendrix. To sú dve moje dominantné spomienky.
Dokážem si predstaviť, že ťa priviedli k neskoršiemu komponovaniu.
V prípade Hendrixa určite, ale mne sa viac páčilo jeho samotné skladateľstvo, než hra na gitare, ktorú všetci obdivujú. Mne sa skutočne páčilo hlavne jeho komponovanie.
To mne sa pre zmenu páčil jeho hlas.
Podľa mňa sa jemu jeho hlas nepáčil a zvykol sa schovávať za ostatné vokály. Toto som od neho okopíroval.
Z iného súdka … je pravda, že si zvykol chodiť do školy v zamatovom saku?
To sa stalo iba raz, skutočne iba raz …
Aká bola odozva? Pozitívna?
Ono, tá škola sa považovala za veľmi progresívnu a ja som vlastne skúšal jej mantinely. Učitelia si ma v podstate nevšímali, ale spolužiaci mi to dali vyžrať, zopár z nich si ma podalo, takže viac som si to neobliekol. Bola to taká životná lekcia.
Zaujímavá skúsenosť.
Ani nie, ale doma si ho obliekam.
Určite je s ním sledovanie televízie omnoho väčšia zábava.
Také čosi sa predstavuje veľmi ťažko.
Tak dobre, ste veľmi známa britská kapela, takisto ste známi aj vďaka veľmi dobrým videám, vizuálne ste vždy bodovali, tak hoďme reč o novom albume „Wild Mood Swing“. Verím tomu, čo sa hovorí, že to mal byť pôvodne akustický album.
Presne tak.
A ako došlo k tej zmene?
Zapli sme prúd 🙂
Aha. No super. A je pravda, že ste nahrávali … teda, mne sa tomu nechce veriť, ale … je pravda, že ste väčšinu albumu nahrávali v dome Jane Seymourovej, známej to herečky?
Dr. Quinnovej. No áno, je to tak. Rozložil som sa na jej posteli a „využíval“ jej kúpeľnu.
Aj iné miestnosti?
Ani nie.
Ale myslím, že toto by britskú verejnosť celkom zaujímalo.
Jednoducho vlastní pekný dom a teraz je v Amerike, kde točí ďalšie časti Dr. Quinnovej.
Vedela vôbec, že ste u nej?
Ale áno, po tom, čo sme vymenili postelné návleky a doplnili toaleťák, bola spokojná.
Aj ste jej poslali nejaký pozdrav?
Moja mama jej poslal fotografiu so mnou, ako sa usmievam. To moja mama robí, ja inak pozdravy neposielam.
Všetko, čo môžem k tomu povedať, že ak budete nahrávať nabudúce v jej dome, radi sa k Vám pripojíme, alebo keď budete nahrávať v hociktorom inom dome.
Určite to bude u Sira Harryho Secombeho.
To prídem! Všetci prídeme!
On o tom ale ešte nevie. Vieš vôbec, kde býva?
Takže, toto je prvé prenajatie domu prostredníctvom televízie. Harry, nabudúce sa nahráva u teba doma.
Óooo …
Zatiaľ, páni a dámy, poďakuje Robertovi Smithovi z The Cure!