Robert: Mám rád svoje štandardy – 12/2006

Robert Smith poskytol na konci roka 2006, v súvislosti s vydaním dvd „Festival 2005“, rozhovor pre americkú televíziu, v ktorom s moderátorom v krátkosti rozobrali množstvo vecí …

Ako zvykneš tráviť sviatky?
Vianoce … viete, úprimne, ja som mával Vianoce naozaj rád, ale už je to preč, vďaka modernému svetu. Vianoce sa stali totiž niečím veľkým konzumným. Samozrejme, Vianoce tu vždy boli, ja som si aj vždy uvedomoval, ale už viac preferujem samotný Štedrý deň. Jasné, veď vlastne aj to sú Vianoce, ale posledné roky sa to prezentuje všetko ako nejaká oslava.Už to ani nie je o vianočných stromčekoch, či dekoráciách a podobne.

Tak od roku 2008 je to všade o samom Vianočnom anjelovi …
Jasné, stále je to o rodine, ku ktorej sa vždy pripojím, ale … už to všetko začína príliš skoro. Si zoberte, je leto, zrazu niekde otvoríte dvere a Vás ovalí nápis „Šťastné a Veselé“. Pomyslíte si, veď je ešte len August! Možno by bolo lepšie pribrzdiť, celé to vrátiť do obdobia len pár týždňov pred sviatkami, aby to bolo viac o tom očakávaní. A možno je to len vo mne, nie som taký nadšený, ako ostatní.

Rozprávali sme sa tu o nových kapelách, ktoré sa ti páčia, spomenul si Explosion In The Sky, stále sa ti páčia Mogwai. Kto ešte?
Väčšina tých kapiel je zo zoznamu festivalu Curiosa, ktorý sme absolvovali predminulé leto. Chodil som sa na ne pravidelne pozerať, dodnes počúvam množstvo novej hudby, ale pravdupovediac, už sa mi do nej veľmi ťažko preniká.

A čo myslíš, prečo?
Myslím, že to bude tým, že keď chystáme nový album, tak mám myseľ nastavenú úplne inak a dokonca si uvedomujem, že hudbu nepočúvam, nerozoberám, nehodnotím ju, či je dobrá a podobne, dokonca môžem povedať, že pri nahrávaní si počúvanie inej hudby ani neužívam. Ale, takto to je odjakživa a ono sa to potom zmení.

Ako vlastne novú hudbu objavuješ. Vyhľadávaš ju na Internete alebo máš odporúčania od neterí a synovcov?
Je to tak, moji synovci a netere sú teraz do hudby zbláznení, zvyknú mi vždy niečo nové podarovať, s niektorými tu a tam zájdeme na koncert. Je to fájn, som vďaka ním stále aktívny.

Na akom koncerte si bol naposledy?
The Cooper Temple Clause v Brightone a boli vážne vážne skvelí!

Nedávno som pozeral MTV Icon s The Cure, z Európy a tam bola celá jedna časť venovaná „cure look-u“, vyjadrovali sa k tomu štylisti, aký mejkape používaš a podobne …
No áno, to bolo celé zle.

Dobre, že to hovoríš, pretože ty si tvrdil, že si nikdy nepoužil púder …
Nikdy som púder nepoužíval a nechápem, čo na tom tým ľuďom príde divné. Som prirodzene bledý, na čo by mi púder bol. Nedávno som si skúsil nechať narásť bradu, ale nakoniec som sa jej zbabelo zbavil. Ale tak, budem mať 50, tak možno novým imidžom The Cure bude veľká brada.

Možno si za pár rokov ostriháš aj vlasy.
Už je to pekne dávno, čo som si doslova oholil hlavu. A je to už dobrých desať rokov, čo som si ich riadne nestrihal. Tak neviem, možno sa blíži deň, kedy to urobím znova. Faktom je, že som sám prekvapený, že som to už dávno neurobil. Ale myslím, že to bude nakoniec kľúčová vec, pokiaľ ide o dokončenie nového albumu. Už mám v hlave taký tichý hlások, ktorý mi radí, aby som sa ostrihal, ale viete … ja som takéto veci nikdy veľmi neriešil, to skôr iní sa na to sústredia. U mňa to nie je tak, že by som sa ráno prebudil, pozrel sa do zrkadla a preľakol sa … hoci v poslednej dobe sa to už stáva 🙂

Vonku je vaša celá videokolekcia a my v tejto relácii pravidelne žiadame hostí, aby nám prezradili svoju obľúbenú pieseň, tak ty nám vyber video … a verím, že vyberieš aj dve. Ale tak skúsme jedno.
To bude trochu ťažké, pretože niektoré z tých videí majú pre mňa osobitý význam, ale vybrať dve … dobre, vyberiem jedno, a nie je to videoklip, je to skladba „Never Enough“ z nášho posledného live dvd a to hlavne preto, že to video je veľmi svieže, zaznamenáva našu novú štvorku, ktorá sa venuje tomu, čo ju naozaj nadchýna, má to v sebe príjemný rockový zvuk, je to plné energie a reprezentuje to presne to, čo chcem dosiahnúť na novom albume. Veľmi sa mi to páči, hoci to nie je úplne skvelý videozáznam, ale napriek tomu to príjemne pôsobí.

Keď už to spomíname, to video vlastne obsahuje záznamy kamier z veľkých pódiových obrazoviek, ani to nie je vo veľkom rozlíšení …
Najčudnejšie na tom celom video je, že je to vôbec prvé video, ktoré sme strihali my, je to z viacerých zdrojov, vystúpení, doslova „multishow“ editácia a … a tak.

Často tu v TV debatíme o tom, ako sa ľudia k The Cure dostali, niektorí vravia, že cez pieseň na svadbe, iní spomínajú, že na škole spoznali niekoho, kto The Cure počúval, ale my vieme, že ty máš skvelý príbeh o svadbe, na ktorej si sa zrazu ocitol.
Áno, a je to trochu príšerný príbeh, ale … stalo sa to, keď sme naposledy hrali v New Yorku. V hoteli, kde sme boli ubytovaní, bolo počuť, že na prvom poschodí je svadobná hostina. Šli sme von, a keď sme sa vrátili, tak sa už tancovalo a zrazu zaznela „Just Like Heaven“. Otvoril som dvojkrídlové dvere tej sály a zrazu som sa ocitol za svadobnou kapelou. Niekto ma odzadu postrčil a zrazu som stál vpredu pri mikrofóne a dokonca finálnu časť skladby odspieval. Bol to podivný mix emócii, niektorí v sále neverili, že som to ja, iní si mysleli, že to bolo vopred pripravené, ale bolo to inak naozaj veľmi zábavné.

Aké boli vlastne bezprostredné reakcie ľudí?
Pri tej skladbe nevesta so ženíchom práve tancovali rovno pri pódiu a zakaždým, keď urobila nevesta otočku, tak len od úžasu otvárala ústa. Neverili, že som to ja …

Práve ste vydali dvd s názvom „Festival 2005“, pre ktoré ste, v minulom roku, nahrali záznamy niekoľkých skladieb z deviatich rôznych hudobných festivalov. Bol to zámer?
Absolútne nie. Prvý koncert sme odohrali v Španielsku a ešte päť týždňov predtým sme nevedeli, že budeme vôbec vystupovať. Zrazu ma napadlo, že by nebolo zlé si zahrať a zrazu začalo pribúdať jedno vystúpenie za druhým. Zobrali sme niekoľko kamier, zopár skvelých ľudí s nimi točilo jednotlivé vystúpenia, najskôr ich bolo osem, nakoniec až 13. Po turné sme sa rozpŕchli, ja som na to takmer zabudol, pustili sme sa medzitým do nahrávania albumu, ale počas leta za mnou prišlo zopár ľudí za štábu a povedali mi, že tie záznamy začali editovať, že to vyzerá celkom dobre … no a tak sa tento projekt zrodil. Je to dosť zvláštna vec a až tak mesiac – dva dozadu som nadobudol pocit, že by sa to mohlo podariť.

Tých 30 skladieb reprezentuje 30 rokov vášho pôsobenia na scéne alebo ide čiste o náhodu?
No jasné, šlo o veľký plán, práve toto sme potrebovali 😀 Ide o to, že DVD máte kapacitne obmedzené, čím viac tam toho chcete dať, tým utrpí obraz, pri takom niečom može byť celkom nákladné zachovať dobrý zvuk a práve to je pre mňa dôležité, aby bol dobrý zvuk. Samozrejme, chcel som tam vtesnať aj dostatok skladieb, snažil by som sa o to, aj keby sme hrali 60 skladieb za večer, chcel som na dvd jednoducho zachytiť arómu toho, ako sme v minulom roku hrali.

Už niekoľkokrát si spomenul, že pracujete na novom albume.
Presne tak.

Takže, možno budúci rok?
Rozhodne vyjde v polovici budúceho roka, teda, malo by to tak byť. Závisí to však od príliš veľa vecí … viete, keď fungujete v mladej kapele, tak sa snažíte niečo z toho šialeného tempa zachytiť, rozhodne ste aj pod väčším tlakom, hlavne pod takým, aby ste čo najrýchlejšie vydali aj ďalšie vec, aby sa na Vás nezabúdalo. S The Cure je to však iné, keďže my produkujeme albumy z úplne iných dôvodov, teda, vždy sme z iných dôvodov nahrávali. Keď ste mladší, ste kreatívnejší, ale čím je človek starší … okrem toho, žijete aj iný život, okrem toho v kapele. Okrem toho, ja osobne mám rád svoje štandardy, ktoré rozhodne nechcem znižovať, takže aj preto trvá trochu dlhšie, než vznikne niečo, čo ma dokonale uspokojí. Mám však pocit, že sa to stále oplatí a v to aj dúfam.