Po koncerte v Atlante, v rámci slávneho Wish Tour, sa v zákulisí s Robertom porozprával reportér britského denníka Daily Mirror. A nebolo to celé len o futbale, ako sa to snaží naznačiť úvod článku.
Trvalo iba zopár sekúnd, kým si uvedomíte, že Robert Smith sa na Garyho Linekera veľmi nepodobá. K dobrému vzhľadu futbalových chlapčenských hrdinov má ďaleko, skôr so svojími slizkými čiernymi vlasmi a rúžom na perách sa totiž viac podobá na Drakulovho syna. Dnes by však Smith rád pripomenul trénerovi anglického mužstva, Grahamovi Taylorovi, že on je ten správny človek, ktorý v budúcej sezóne zastúpi práve Linekera. A aby nám to dokázal, pobehuje s loptou v zákulisí, po koncerte v Atlante, a snaží sa ju trafiť do koša v rohu šatne kapely.
„Rock bol ku mne vždy milostivý,“ povie 33-ročný Smith a vypáli ďalšiu strelu smerom ku košu, od ktorého sa odrazí a vyletí na chodbu. „No moje ambície sú také isté, ako pred 20-timi rokmi … hrať futbal za Anglicko. V mladosti som chcel byť Rodneym Marshom. Bol som smutný, keď sa mi nepodarilo rozbehnúť futbalovú kariéru,“ dodá, keď sa doslova hodí do kresla a do ruky zoberie plechovku piva. „Dnes ma hranie futbalu po koncerte parádne ukľudní.“
Dnes večer, tak ako každý na turné The Cure, sa po tom všetkom obdive, čo zažil za posledných pár hodín, potrebuje ukľudniť. Kapela totiž dohrala vynikajúci koncert a amerických Južanov nechala doslova vykričať si hrdlá. 5. septembra ich čaká koncert, kedy vystúpia pred 50 000-ovým davom na okázalej charitatívnej akcii na Eastnor Castle, Worcestershire, z príležitosti 50. narodenín Oxfam. „Myslím, že našim cieľom je dostať publikum našou hudbou na vyššiu úroveň,“ povie Smith stále uvažujúc futbalovo.
„Chceme ich na pár hodín zhypnotizovať, odtrhnúť ich od každodennej existencie. A toto sú naše štandardy, to je náš gól na každom koncerte, ktorý hráme. Ak by sa nám to nepodarilo, prehráme.“
Veľmi dlho je to však iba o úspechu. Do dnešného dňa predali ohromujúcich 20 miliónov albumov po celom svete a dnes ľahko predávajú svoje produkty, ako superkapely typu The Rolling Stones. V tomto týždni sa ich singel, „Friday I´m In Love“, drží na 12.mieste v rebríčkoch a je to už celkovo 18-ty singel The Cure. V rodnej Británii dobili s albumom „Wish“ prvú priečku albumovej hitparády už pár dní po jeho vydaní a v Spojených štátoch dosiahol druhé miesto. Kapela by to dokázala aj lepšie, ale držia sa pri zemi a neženú sa za úspechom ako superhviezdy typu Michael Jackson, či Madonna.
Bombastické tituly v novinách a rozhovory, pre ktoré by sa iné kapely potrhali, to nie je nič pre nich. Namiesto toho sa spoliehajú na staromódne hovorené slovo, čím majú zabezpečený solídny predaj. „Nerád by som nás videl vo víre slávy, ako to zažíva Michael Jackson. To by bolo niečo príšerné. To by nás zlomilo,“ povie Smith.
„Jeden z dôvodov, prečo sú naši fanúšikovia lojálni je fakt, že nerobíme kompromisy. A obyčajne, ak chcete byť megaslávni, musíte práveže kompromisy robiť. Byť ako Madonna, to musí byť naozaj príšerné. Nesmiete ani trochu poľaviť. Jej sláva po celý jej život len rastie. Ale tým strašne veľa stráca.“
Dokonca aj Smith zistil, že ho jeho životný štýl obmedzuje. Hovorí: „Nemôžem ísť tuná ani normálne von. Okamžite by ma totiž obklopili masy. To je najväčšia nevýhoda nášho úspechu. Všetky tieto miesta tak doslova neznášam, nie som totiž schopný ísť von a pozrieť si čokoľvek, pretože ma neustále niekto obťažuje. Ale s niektorými obmedzeniami som sa jednoducho musel zžiť.“
Smithove texty, ktoré sa pohybujú od vášní k frustráciám, u fanúšikov nikdy nezlyhali a spievajú ich počas celého koncertu. „Mám veľmi rád, keď mi prídu od nich listy, v ktorých píšu, že keď sa započúvajú do slov konkrétnej piesne, tak si uvedomia, že nie sú vo svojich pocitoch sami. Je dôležité vedieť, že všetci zdieľame podobné pocity a že v tomto veľkom svete nie sme sami.“
Niektorí kritici Smithovi vyčítajú, že jeho skladby sú príliš pochmúrne. Odpovedá: „Myslím, že to, čo ľudia pokladajú za pochnúrne piesne, sú jednoducho skladby, ktoré majú konkrétnu emotívnu hĺbku. Popovými skladbami som sa už presýtil, myslím tými, ktoré hovoria o tom, aký je život úžasný. Ja chcem preskúmať celý rozsah emócii. Myslím však, že to označenie pochmúrne skladby sú v podstate skvelým komfortom pre tých, ktorý naše piesne počúvajú.“
Smith je však takisto nehanebný romantik. Svoju manželku Mary spoznal v 14tich a odvtedy tvoria nerozlúčiteľnú dvojicu. Zosobášili sa pred štyrmi rokmi. „Samozrejme, že som romantik. Keď sa Mary prišla za nami pozrieť, na parník Queen Elizabeth 2, nechal som jej do kajuty doručiť tucet ruží. Nemyslím si, že by som bez nej dokázal to, čo som dokázal. Ona môj život neuveriteľne ovplyvňuje.“
„Chceli sme sa zosobášiť spôsobom, aby na ten deň spomínali naše rodiny po zbytok života. A som si istý, že sa nám to podarilo. Nemyslím si však, že by nás manželstvo nejako zmenilo. Vždy som boli do seba veľmi zaľúbení.“
Pri týchto slovách sa zahľadel kamsi do neznáma. Veľmi rýchlo bol však späť a debatu zvrtol na ďalšiu lásku jeho života. Tentoraz zažongluje s loptou okolo kresla dokonale a následne odpáli loptu priamo do koša. Gary Lineker, môžeš to zabaliť!
zdroj: Daily Mirror, UK, 12/06/1992