Knižná prvotina Lola Tolhursta, „Cured“, z roku 2016, je ešte stále námetom mnohých článkov a rozhovorov, ktoré upozorňujú na toto pozoruhodné biografické dielo. Tak si ho opäť pripomeňme, vďaka článku z portáli Diffuser.fm.
Názov biografickej knihy jedného zo zakladateľov The Cure, Lola Tolhursta, „Cured: The Tale of Two Imaginary Boys“ je pravdivý viac, než by ste sa nazdávali. Tolhurst založil kapelu spolu s jeho najlepším priateľom z detstva, s Robertom Smithom. Spoločne nielen hľadali ten správny zvuk, ale aj postoj, ktorým by zlepšili stagnáciu života v britskom malom meste, čím vlastne vybudovali svoj súčasný imidž. Ich gothický zovňajšok bol však iba malou časťou kapely, tvrdí Tolhurst.
„Myslím, že množstvo ľudí od nás očakávalo, že budeme ďaleko viac nevľúdni. Že budeme len posedávať a neustále plakať,“ povedal v rozhovore pre magazín Pitchfork. „Ale tie naše najlepšie spoločné chvíle boli plné slobody, radosti a vtipov. Jedna, z prvých vecí, ktoré mi moja manželka povedala o Robertovi, keď sa po prvýkrát stretli, bola ‚Je neuveriteľne vtipný, má úžasný humor.‘ Toto ľudia dodnes od nás neočakávajú; myslia si, že budeme zaťatí. To skutočne nie je náš prípad.“
Humor bol vlastne spôsob ako sa vysporiadať so životom v Anglicku, v 1970tych rokoch. Tolhurst, ktorý knihou zosumarizoval ranné obdobie kapely, pričom sa v nej zaoberá vlastnými, alkoholizmom povzbudovanými zlomyseľnosťami, ako aj následnou cestou k vyliečeniu, vykresľuje krutý obraz prostredia, z ktorého vzišli.
„Vyrastali sme v 1970tych rokoch, v čase pred zjednotenou Európou. Presne na toto ľudia v Brexite zabudli. Na to, aké príšerné to všetko, pred pripojením k Únii, bolo,“ povie. „Týždeň mal v podstate len tri pracovné dni, všade vládli nepokoje a nechýbalo ani všadeprítomné násilie. Prechádzať sa po ulici oblečení tak, ako sme zvykli byť oblečení my, to ste si okamžite o niečo koledovali. Z tých čias sa niečo dochovalo dodnes, stále tam totiž žijú ľudia, ktorí si neželajú akúkoľvek zmenu. Samotný punk reprezentoval zmenu. Naše prvé koncerty sme hrali vždy mimo hlavných miest, kde nežili až tak vzdelaní ľudia a mali pocit, že ich ohrozujeme. Musíte si uvedomiť, že Británia sa po 2.svetovej vojne zo všetkého veľmi dlho spamätávala, veľmi dlho … až do 1980tych rokov.“
Pri porovnaní súčasnosti s bezstarostnými dňami, ktoré Tolhurst prežil v The Cure, spočiatku ako bubeník, neskôr ako klávesák, povie, že jedno pozitívum by mohlo súvisieť so súčasným rozkladom sveta ako takého, čo jasne badať hlavne v Spojených štátoch – „stačí si všímať Trumpa a všetky tie nezmysly.“
„Nedávno som mal práve o tomto jeden vydarený nočný rozhovor a môj známy povedal, ‚veci sú dnes opäť extrémne vyhrotené a možno sa zrodila šanca pre ďalšiu kapelu, ktorá dokáže zmeniť všetky hudobné žánre naraz.‘ Možno z tých súčasných svetových nepokojov vznikne niečo dobré.“
diffuser.fm, 03/01/2018