Obsiahly rozhovor s Rogerom O´Donnellom, ktorý poskytol pre web Elegant Workflow. The Cure sa veľmi nevenuje, ale rozhodne stojí za prečítanie. Nakoniec, Rogerove sólové projekty sú takisto orientované na hudbu. A nie nezaujímavú.
A keď by si mal teda niekomu poradiť, kto si povie, že bude mať kapelu a ich klávesák, či ktokoľvek iný, si chystá veci doma, čo by si mu odporúčal, hlavne pokiaľ ide o techniku? Spomínal si Mac a Logic, je ešte niečo, čo má istotu, že dokáže zabezpečiť správny zvuk a podobne?
Je to vždy v štýle pokus / omyl. Musíte si jednoducho urobiť rozpočet a v rámci neho si zadovážiť to najlepšie. Asi najdôležitejšie je zabezpečiť si Mac, pretože dnes sa všetko točí okolo neho a ja odporúčam Logic, nie ProTools. No a potom sú tu ďalšie kľúčové prvky, napríklad rozhranie analog / digital, čomu ľudia zvyčajne hovoria zvuková karta, ale Mac-y niečo také nemajú, myslím také rozhranie. No a ďalej, ak spievate, potrebujete ten najlepší mikrofón, tie dodáva napr. aj Logic a vedia to poskytnúť všetko v rámci jedného balíka.
To znie jednoducho. Poznám množstvo hudobníkov, ktorí uprednostňujú Logic pred ProTools. Z toho, čo som počul, tak ProTools je skvelý pri mixe, filme, či pri konkrétnych funkciách, ale vral Logic má v sebe väčšiu silu. Súhlasíš s týmito tvrdeniami alebo je pre teba Logic rozhranie komfortnejšie?
Poviem to takto, ProTolls je pre štúdiových inžinierov, Logic zasa pre hudobníkov. Takže, ak hudobník používa ProTools, tak potom si vlastné veci aj nahráva a potom aj štúdiovo upravuje. Ja preferujem Logic, aj pre jeho prívetivejšie rozhranie, myslím, že po zvukovej kvalite tam rozdiely nie sú. A takisto, ak ste klávesák a využívate veľa MIDI prvkov, tak ProTools v tomto veľa neponúka. Čiže aj v tomto smere je Logic lepšia voľba. A nakoniec, ja som obrovský fanúšik Apple a podporujem všetko, s čím prídu na trh.
Máš pozitívny vzťah k hlavným technologickým spoločnostiami ako Apple, Google a ľudia ich doslova zbožňujú. Vidíš nejaké paralely medzi takýmto zmýšľaním a ľuďmi, ktorí sa venujú hudbe?
Tých analógii ja vidím hneď niekoľko, ale Cupertino vnímam ako materskú ľod a ich obchody ako chrámy. Inak, je vtipné, keď Apple označíte za hlavnú technologickú spoločnosť a pritom sa stačí obzrieť 15 rokov späť, keď tomu tak rozhodne nebolo. V takom roku 1997 to bola v podstate stále malá spoločnosť stojaca na pokraji bankrotu. Vzchopili sa a dnes sú ako škola alebo cirkev. Mám známych, ktorí tvrdia, že ak Apple ukončí činnosť, tak skončia s hudbou, takže vskutku existujú aj takto oddaní ľudia. Ja samozrejme neverím, že všetko, s čím Apple príde, je dobré, za tie roky tam bolo množstvo nevydarených krokov, aj Jobs sa vtedy zmenil. V mojom prípade nejde o slepú vieru, jednoducho ak prestanú vyrábať dobré produkty … Oni to majú postavené práve na úžasnom dizajne a produkte, ktorý naozaj chcete a to dokonca platí aj pre produkty, ktoré od nich nepoznáte. Na trhu je celá kopa anti-Apple záležitostí, produktov, ktoré Apple doslova kopírujú. Ľuďom však obyčajne stačí týždeň alebo dokonca deň, kedy namiesto PC skúsia Mac, a okamžite poznajú ten obrovský rozdiel v operačnom systéme a jednotlivých produktoch. Ľudia vtedy nadobudnú pocit, že ich predtým okradli. Neviem, ja už sa k PC vrátiť neviem. Vlastne som toho ani nikdy nebol schopný. Nechápem, prečo robia to, čo robia, Mac robia veci preto, že by mali.
Príde mi to zaujímavé a myslím, že máš pravdu. Z malej firmičky sa stal líder trhu. Ľudia si ale do veľkých firiem vždy radi „kopnú“. Dnes si tak veľa ľudí rado kopne do Googlu, čo je ďalšia technologická firma na vrchole. Ľudia majú niekedy pocit, že tieto firmy uvádzajú na trh niečo viac, než je sama skutočnosť. Jasné, že stále je to o biznise, ale zober si také Google Glass. Či už sa nám to páči alebo nie, a tvoj názor ma naozaj zaujíma, je to niečo skutočne prevratné.
Je to naozaj čudné, však? Ono, hoci ich prezentujú tak, ako ich prezentujú, poviem inú vec. Tie okuliare dávajú napr. možnosť sa na niekoho pozrieť a s prístupom do facebookovej databázy dokážu osobu identifikovať skôr, než ju vy poznáte prostredníctvom jej hlasu alebo podobne. Nie som si istý, či sme na takýto technologický krok pripravení.
Na druhej strane, boli by to skvelé. Niekedy niekoho stretnem, tvár si pamätám, ale meno nie. Bolo by fakt skvelé, keby sa na niekoho pozriem a vybehnem mi okno s nápovedou, to je Roger, mali ste pred dvoma týždňami hovor cez skype, spoznali ste sa tak a tak …. To by niekedy bolo naozaj nápomocné, ale máš pravdu, nechcem vidieť facebookové a twitterové statusy tých ľudí, čo mali ráno na raňajky a podobne, to mi už naháňa hrôzu.
To je fakt, lenže ono to aj tak príde a ani o tom nebudeme príliš premýšľať.
Ale vráťme sa zasa na chvíľu k hudbe. Ak by si mohol navrhnúť dokonalý nástroj, čo by to bolo a ako by to asi fungovalo?
Pracujem s ľuďmi, ktorý majú skutočne široký záber, pokiaľ ide o technológiu a elektroniku, a ktorí dokážu veci, ktoré si ani len neviem predstaviť. Aj to sú tie paralely súvisiace s Apple. Sú medzi nimi inžinieri z oblasti hudobných nástrojov, ktorí majú víziu a chápu, prečo a ako jednotlivé komponenty fungujú a čo s čím dokáže spolupracovať. Samozrejme, hovorím o klávesoch, keďže na ne hrám. Mal som šťastie, že som bol súčasťou niektorých procesov v niekoľkých spoločnostiach. Keď sa ma spýtajú, čo potrebujem, odpoviem im, čo mi môžete ponúknuť? Povedia, že je to prirodzený proces, že môžu toto a tamto, ale musí si vymeniť toto za toto, potom sa spýtajú, čo by som preferoval a podobne, lenže, ja na to neviem presne odpovedať, ja sa v elektronike nevyznám tak, aby som si dokázal predstaviť, čo všetko je možné a potom, keď mi jeden môj známy povie, s čím všetkým pracuje on, tak z toho totálne padám na zadok. Ja som orientovaný viac v štýle, „dajte mi farby, niečo namaľujem“. Ak môžem mixovať zvuky, resp. farby, ako zvukom rád hovorím, ak sú jednoduché, tak chcem aby to bolo celé jednoduché, a chcem to mať hotové čo najskôr, pretože moje myslenie to je prúd pochybností. Ja komponujem veľmi, veľmi rýchlo a všetko, čo sa tomu postaví do cesty je automaticky označené za prekážku, takže každý nástroj, ktorý dokáže vytvoriť tok medzi mojou hlavou a rukami, následne vedie k rýchlejšiemu a ľahšiemu nahrávaniu, je pre mňa dobrý.
V hlave nosíč zvuky, melódie, možno emócie, ktoré sa snažíš dostať do tohto sveta a potom máš pred sebou klávesy … ako to vlastne potom s tými nástrojmi robiš? Tvrdíš, že čokoľvek, čo dokáže prepojiť tvoju mysel s nástrojom a vytvoriť tak zvuky, je pre teba dobré, no zároveň to vyznieva, ako by si hľadal niečo, čo ten tok nápadov nebude prerušovať.
A potom sú tu ešte nahrávacie nástroje, ako Logic, alebo čokoľvek, vďaka čomu je práca intuitívnejšia, rýchlejšia. Ak daný nástroj dokáže byť dva kroky pred mnou, tak je to to správne. Nakoniec, keď sa skladba dokončí, tak vzniknú otázky, toto presne si chcel? Poznáš vlastne tú skladbu? Viete, ja pracujem skutočne rýchle, ja sa nepotrebujem zaťažovať ukladaním zvukov, takže čokoľvek, čo to ukladá automaticky, je skvelé, čokoľvek! Ako som povedal, ľudia, čo neustále redizajnujú tieto nástroje sú úžasní, oni jednoducho o veciach premýšľajú. Samozrejme, niektoré z tých vecí nakoniec ani nikdy nepoužijete. Dvihnete klávesy, pozriete sa na to a spýtate sa, toto je tu na čo? Prečo to tam vlastne je? Technici sa zvyčajne s hudobníkmi nebavia, prípadne im ide o to, aby to v obchode, kde sa s tým stretnú hudobníci, malo lepší zvuk a vtedy vás tie veci okamžite priťahujú.
Máme tu teda technológie pre technológov, ako sme spomínali pred chvíľou – ProTools sú vhodné pre štúdiových inžinierov, ale zasa rozhranie pre hudobníkov prívetivé veľmi nie je. Preto je tu Logic a Apple z neho vytvoril viac kreatívnejšie prostredie. ProTools-y sú orientované viac analógovo, takže to, čo sa kedysi vytváralo cez multitrack sa dnes zvláda práve cez ProTools.
Vždy ide o to dostať predstavu z hlavy na výstupné médium, či už ide o nahrávanie, maľovanie, dizajn alebo tanec. Čiže, ako som uviedol, všetko čo Vám toto uľahčí a zároveň odstráni prekážky na tejto ceste je obrovský bonus.
Spomenul si, aký efekt to má na turné. Dá sa predvídať pri týchto technológiach budúcnosť, myslím to tak, že možno nakoniec budú ľudia chodiť len na virtuálne koncerty, dnes, keď je k dispozícii technológia Dolby Atmos, do 3D sa dá pretransformovať zvuk prakticky všade a komukoľvek … alebo myslíš, že koncerty si zachovajú súčasnú podobu a stále to bude o priamom kontakte s hudbou a umelcom?
Myslím, že toto všetko je stále viac dôležitejšie. Pozrite, pred pár rokmi som zažil Bjork s jej programom „Biophilia“, stála pár krokov odo mňa a ja som ju vnímal ako neuveriteľnú umelkyňu s úžasným hlasom, ktorá spievala priamo predo mnou, ten pocit sa nedal vyjadriť peniazmi. Myšlienka virtuálnych koncertov sa nebude dať uplatniť všade. Samotný koncertný zážitok predsa nie je niečo, čo si môžete stiahnúť alebo si ho okamžite kúpiť. Je to o tom, že musíte výjsť z domu, zaradiť sa do fronty, kúpiť si lístok a podobne. Je to ako skúsiť porovnávať návštevu galérie s vystavenými obrazmi s možnosťou pozrieť si tie obrazy v digitálnej forme na vašom pc. Priamemu kontaktu sa nič nevyrovná.
To ja som nedávno absolvoval prehliadku v galérii prostredníctvom Blu-Ray v HD formáte, takéto veci sa dajú bežne kúpiť. A je to celkom zaujímavé, dokonca aj tie farby sú hodnoverné, ale zasa, všetko je to nahustené do malého rámca. Na toto ľudia zabúdajú a potom je tu svet, ktorý vnímame našimi očami, naše oči vnímajú len určitú podmnožinu sveta. Máš asi pravdu v tom, že niet nad osobnú skúsenosť priamo na mieste.
Samozrejme, je to hlavne o ľuďoch okolo vás, s ktorými zdieľate radosť a skúsenosti. Minulý rok som bol na jednom koncerte kapely, ktorej fanúšikom som rozhodne nikdy nebol. No bol som obklopený ich fanúšikmi a ich priateľmi, ktorí mali oči plné sĺz dojatia. Tá emócia bola neuveriteľná a toto rozhodne nemáte šancu zažiť doma, sediac za počítačom. Ide o ten fyzický pocit, zvuk šíriaci sa vzduchom, svetlá, nemyslím si, že toto sa dá nahradiť sedením v kine, v ktorom sledujete prenos koncertu, ako sa to zvykne dnes robiť. Ani si neviem predstaviť, aké to asi je. Asi to bude príliš sterilné.
Presne, tiež si spomínam, ako som na univerzite zašiel na jeden koncerte. Nebol som veľkým fanúšikom tej kapely, ale boli úžasní. Odohrali fantastický koncert, v dave som cítil s fanúšikmi neuveriteľnú spriaznenosť a zo mňa sa zrazu stal takisto fanúšik tej kapely. Len jedna jediná skúsenosť, kedy som okamžite pochopil ich hudbu, pretože som ju precítil. Byť skutočným fanúšikom, či len tak počúvať albumy, to sa nedá porovnať.
Ja som veľkým fanúšikom pretekov F1 a aspoň jedenkrát za rok sa snažím navštíviť preteky, pretože naživo je to úplne iný pocit, ako sledovať preteky v telke. Jasné, cez obrazovku sa dostanete ku každej zákrute a vidíte všetku tú akciu. Priamo na pretekoch ste len pri jednej zákrute, všetky tie vozidlá zhliadnete len na pár sekúnd, ale ak sedíte v tom správnom publiku, ktoré povzbudzuje toho istého jazdca, tak tie zvuky motorov, pach … to všetko má zrazu úplne inú atmosféru. Zažiteje ďaleko viac, než to, čo Vám môže ponúknuť TV prenos.
Dnes sme sa veľa bavili o technológiách. Je niečo, čo by si na tomto poli chcel zmeniť? Ak áno, čo konkrétne a prečo?
Ja technológie milujem. Som v podstate techno fanúšik; vždy sa neviem dočkať, keď sa ohlási vydanie nejakých noviniek. Milujem kadejaké mašinky, všetko. Mám v podstate šťatie, že žijem v dnešnej dobe a môžem všetky tie zmeny vidieť. Viete, už dlho sa živím ako profesionálny hudobník a za ten čas boli tie zmeny vo vybavení a technológiach neuveriteľné, nevedel by som sa ničoho z toho vzdať.
Pochádzaš zo sveta, ktorý si predtým spomínal, v ktorom bolo všetko také, že ak mal človek veľkú kapelu, tak mal neobmedzené možnosti. Dnes sa však veci veľmi zmenili.
Mnohé z toho sa udialo práve vďaka nástupu technológii, na druhej strane je u teba skvelé to, že sa tomu nebrániš, tešíš sa z noviniek, ktoré na jednej strane dávajú veľa výhod, ale si aj niečo so sebou zoberú, čo tvrdí aj mnoho ľudí v súčasnom hudobnom biznise.
Povedzte to rovno, sú to alebo sme dinosauri. A vieme, ako dinosauri dopadli, však?
Aká je vlastne tvoja definícia elegantného pracovného postupu?
Tak ako množstvo skvelých ľudí, ktorých poznám, aj ja strávim veľa času práve tým, aby som si bol istý, že všetko predo mnou je „upratané“ a že v tom nie je bordel, či už po vizuálnej alebo inej stránke. Rád mám vo veciach poriadok a aj preto pracujem potom veľmi rýchlo, bez nejakých komplikácii, rozptyľovania, či vyrušovania. Čiže, ak skomponujem nejakú hudbu, idem do štúdia, kde mám vo všetko poriadok. Urobím si priestor, uistím sa, či je všetko správne pozapájané, na svojim mieste, no a potom si sadnem a pustím sa do práce. Viem, že v tomto nie som jediný, poznám ľudí, ktorí pokiaľ nemajú poriadok, tak nedokážu pracovať. Ale poznám aj takých, ktorí majú okolo seba v štúdiu extrémny bordel. Takí ma privádzajú do šialenstva a v ich blízkosti nedokážem fungovať.
Takže, potrebuješ svoj štandard, kedy je všetko na svojom správnom mieste. Potom sa uvoľní tvoja kreativita a pri hudbe si oddýchneš.
Áno, všetko musí byť po ruke, vtedy viem, že ak niečo potrebujem, tak to dostanem. Ono to znie možno niekomu smiešne, ale ja skutočne neznášam, ak sa cítim inšpirovaný, plný kreativity a zrazu niekto príde, potkne sa o niečo, spôsobí nejaký výpadok a podobne, to je vždy frustrujúce.
Jednoducho, aby si začal pracovať, potrebuješ mať istotu, že všetko správne funguje.
To je to najdôležitejšie, aby som mohol „vzlietnúť“. Nič mi nesmie stáť v ceste.
zdroj: elegantworkflow.com