The Cure – 05/2018

2.mája 1989 vydal Robert Smith, so svojimi kamarátmi, epický album „Disintegration“. Ale prečo táto jedinečná kapela funguje práve pod názvom The Cure? Ako ich ľudia poznali predtým, než prišli The Cure?

Rok 2018 bude rokom 40. výročia The Cure a oslava prebehne v Hyde Parku, v rámci londýnskeho festivalu British Summer Time. Koncert sa uskutoční v sobotu, 7. júla 2018, a na zozname účinkujúcich nebudú chýbať ani Interpol, Editors, GoldFrapp a Ride. Na oslave jednej z najjedinečnejších britských kapiel môžu fanúšikovia očakávať hity ako „Boys Don´t Cry“, „Pictures Of You“ alebo „InBetween Days“.

Frontman Robert Smith prezentuje jediného člena, ktorý bol súčasťou každej z neustále sa meniacich zostáv The Cure. Všetko sa mapuje od prvých koncertov pod názvom „The Cure“. Ale ako dospeli k tomuto názvu … alebo mala kapela, vo svojich začiatkoch, inú identitu?

Prvá kapela, v ktorej sa ocitli budúci členovia The Cure, niesla názov The Obelisk a odohrala improvizovaný koncert v škole, v Crawley, v Západnom Sussexe, v roku 1973. Táto školská kapela začala serióznejšie fungovať až v roku 1976, kedy sa k Robertovi Smithovi, bicmanovi Lolovi Tolhurstovi a bassgitaristovi Michaelovi Dempseymu pripojil gitarista Marc Ceccagno, ako aj ďalší budú člen The Cure, Porl Thomspon, ktorý bol už vtedy považovaný za miestneho gitarového borca. Táto zostava sa prezentovala pod názvom Malice, vystriedalo sa v nej niekoľko vokalistov, vrátane miestneho novinára, Martina Creasyho, ktorý vystupoval aj na debutovom koncerte kapely vo Worth Abbey, 18.decembra 1976.

Nesení na vlne punku, ktorý prerazil práve na konci roka 1976, odohrali Malice niekoľko ďalších koncertov, kým sa rozhodli zmeniť názov. Tolhurst si na toto obdobie spomína, vo svojej knihe „Cured“, nasledovne: „Robert videl niekde dokument o Bowiem alebo o Williamovi Burroughsovi, ako napísali na kúsky papierov niekoľko fráz a tie znovu náhodne poskladali do nových textov. Takže sme takto „rozsekali“ všetky naše texty a vložili ich do klobúka. Prišlo nám to rovnako demokratické, ako punkové.“

Na Robertove sklamanie sa vytiahol z klobúka papier so slovami „Easy Cure“, ktoré pochádzali z Lolovho textu. Presýtený z nespoľahlivého speváka sa konečne Robert, v lete 1977, rozhodol zhostiť tejto pozície, čím sa zostava ustálila v kvarteto, v zložení Smith (gitara, vokály), Thompson (gitara), Dempsey (bassa) a Tolhurst (bicie).

V máji 1977 poslali pásku s demo skladbami nemeckému vydavateľstvu Hansa, ktoré prostredníctvom reklamy v britskej tlači hľadalo nové talenty a malo za sebou niekoľko úspechov s kapelou Boney M. Vydavateľstvo podpísalo s Easy Cure zmluvu, zabezpečilo nahrávanie v Londýne, no Smith sa sťažoval, že vydavateľstvu išlo viac o to, ako Easy Cure vyzerajú, než čo hrajú. A to mal vtedy iba 18.

Hanse sa pôvodné, autorské skladby Easy Cure nepozdávali, skladby ako „Killing An Arab“, či „Plastic Passion“ im prišli príliš avantgardné a dodnes je známe ich zhodnotenie: „Toto by sa nepáčilo ani väzňom!“ Hansa teda Easy Cure uvoľnila zo svojho portfólia, no nestalo sa tak skôr, kým si Robert nevydobil opätovné získanie práv na ich ranné skladby.

„Stratili by sme tak množstvo dobrých skladieb,“ povedal Lol pre Rádio X. „Boli by tak zarobili dostatok peňazí na niečom, čo v podstate ani nechceli. Takže, nakoniec to skončilo prospešne pre obe strany. Strata skladieb ako „Boys Don´t Cry“, to by bolo naozaj niečo príšerné.“

Opäť slobodní začali snoriť po novej nahrávacej zmluve, na ktorej by sami niečo zarobili. V tej dobe však začal byť Smith frustrovaný výstrednou rockovou hrou gitaristu Porla Thompsona, čo akosi nepasovalo k jednoduchým post-punkovým piesňam, ktoré Smith v tom čase produkoval. Takisto mu prekážalo, že Thompson trávil príliš veľa času so Smithovou sestrou Janet. Takže nakoniec Porl potichu z kapely odišiel.

Nové trio pristúpilo k poslednej zmene: zmene názvu. V oficiálnej biografii, „Ten Imaginary Years“, spomína Smith takto: „Vždy som mal pocit, že „Easy Cure“ znie tak trochu hippisácky, americky, akoby zo západného pobrežia a skutočne som neznášal, ako Lol prezentoval, že názov vymyslel on. Každá kapela, ktorú sme mali radi, mala v úvode to „The“, lenže The Easy Cure znelo hlúpo, tak sme to zmenili na The Cure. Zopár starých fans zostalo sklamaných, ale pre mňa znelo The Cure omnoho lepšie.“

Je to dlhá cesta, z pubu v Crawley do Hyde Parku … ale duch kapely a postoj, ktorý zastávali sa za tie štyri dekády nezmenili.

zdroj: radiox.co.uk