Dve verzie príbehu o prvom osobnom stretnutí dvoch velikánov alternatívnej hudobnej scény. Prvá z roku 2018, tá druhá z roku 1998. Čas do príbehov niekedy detaily pridáva, inokedy uberá …
„Potrebujem Vám ešte povedať o tom, ako som sa po prvýkrát stretol s Robertom Smithom. Je to síce dosť dlhý príbeh, ale myslím, že stojí za to si ho pripomenúť.
„Samotná sláva sa mi odkrývala v podobe malých „prírastkov“, z ktorých každý mal na mňa signifikantný dopad. Sám seba som po prvýkrát počul na jednom školskom rádiu a viete, aké to býva v takýchto prípadoch: „Do riti, tak tomu snáď ani neverím!“ Neskôr naše video odvysielali na MTV o druhej ráno, v nedeľu, a to už bolo v štýle, „Do prdele! Poseriem sa!“ A viete, čo to pre nás znamenalo, keď sme robili zrazu predskokanov Jesus And Mary Chain a Petrovi Murphymu? To akoby sa nám splnil sen. A potom vidieť nejakého chlapíka, v zadných radách, v Tulse, v Oklahome, ako naším smerom kričí každučké slovo „Head Like A Hole“, pretože ju niekde počul a niečo pre neho znamenala … to nám prišlo ako tá najúžasnejšia vec na svete. Každopádne, po množstve takýchto malých vecí som sa stretol s Robertom Smithom …
Nejaký čas sme pobývali v New Orleans a už sme boli vcelku úspešní; dosť na to, aby si The Cure uvedomovali moju existenciu. Museli v tom čase vystupovať v New Orleans. Myslím, že som bol vtedy s chalanmi od Mansona, pracovali na albume „Antichrist Superstar“, a už sme boli pekne rozbehnutí. Šli sme sa pozrieť na koncert The Cure, po ňom sme sa vrátili do štúdia, kde sme sa opäť pustili do práce, keď mi zrazu začali volať snáď všetci ľudia, „Robert Smith je goth nočnom klube French Quarter a chce Ťa vidieť“.“
„Boli asi dve hodiny ráno a šiel som na miesto s názvom The Blue Crystal, ktoré je veľké asi ako táto miestnosť. To je jedno z tých miest, kde bez ohľadu na to, koľko je hodín, hrá stále „Blue Monday“ od New Order. Vôjdem do vnútra a tam Robert Smith, tancujúc sám na tanečnom parkete, obklopený goth dievčatami, ktoré sledovali každý jeho pohyb. Tak kráčam ďalej, zbadal ma a hoci sme sa nikdy predtým nevideli, objal ma. A tak sme tam stáli v objatí, asi dve minúty, a myslím, že aj práve vtedy hrala „Blue Monday“. A tak sme tam na seba hľadeli a on len kýval hlavou 😀 A tak to bolo! Tak som spoznal Roberta Smitha!“
zdroj: thequietus.com
A teraz iná verzia pravdy:
V každom americkom meste je aspoň jeden gothický klub. V New Orleans je to Blue Crystal. Keď je v meste kapela ako The Cure, tak v Blue Crystal sa po koncerte koná after párty. Prevádzkár klubu zavolal Reznora, aby ho predstavil chalanom z The Cure. Ako sa totiž ukázalo, The Cure boli ochotní prísť na after párty iba pod podmienkou, že tam bude aj Reznor. Samozrejme, dnes si Reznora každý spája iba s Nine Inch Nails, ale predtým bol sám veľkým fanúšikom The Cure. Dodnes považuje album „The Head On The Door“ za najlepšiu nahrávku všetkých čias. Sám má najradšej túto charakteristiku svojej osoby: „Robert Smith s chladnou hlavou.“
„Tak som nakoniec skončil v tom klube, a prekvapivo, boli tam všetci z The Cure. Barman na mňa skríkol: „Robert sa s Tebou chce naozaj rozprávať“.“ Reznor sa usmial a vystrúhal pózu v štýle: „To chceš povedať, že sa mám stretnúť s jedným z mojich idolov z mladosti v gothickom klube, v Luisiane? Teraz? Pred všetkými týmito ľuďmi?“
„A skončilo to tak,“ povedal Reznor, „že sme stáli uprostred tanečného parketu v objatí. On mi vraví, „Chlape, teba zbožňujem,“ a ja na to, „ja Teba tiež, človeče“.“ Fanúšikovia The Cure vytvorili okolo nich veľký kruh a z reproduktorov zaznela „Blue Monday“ od New Order. „Bola to veľkolepá scéna,“ dodá Reznor.
„Obaja sme boli neschopní vydať súvislú vetu,“ dodal s nutkavým pocitom.
„New Orleans je tak dekadentné a absurdné mesto – a presne toto ma na ňom priťahovalo. Úplne iné ako Pennsylvania, z ktorej som sa chcel až zúfalo dostať preč.“
zdroj: theninhotline.net