Letné vydanie magazínu Q oslovilo množstvo známych umelcov, aby vybrali svoju najobľúbenejšiu skladbu od The Cure. Ja som pre Vás vybral tie najzaujímavejšie tipy.
Billy Corgan / Smashing Pumpkins – One Hundred Years (Pornography, 1982)
Randil som raz s jednou gothičkou, ktorá bola doslova posadnutá The Cure. O Robertovi rozprávala tak, akoby to bol jej kamarát, čo som ale počas nasledujúcich rokov zistil, že u fanúšikov kapely je to bežná vec; Roberta vnímajú ako svojho kamoša. Mal som o nich len zbežný prehľad, bolo to v období vydania singla „InBetween Days“, takže prežívali svoj prvý dôležitý moment kariéry. No a ona neskôr, „Toto si počul?“ a pustila mi album „Pornography“. To bolo ale niečo úplne iné! Pustila album a hneď pri prvej skladbe ma napadlo, „Toto je ale úplne iná kapela, to nie sú tí vlasatí krásavci“. Jednoducho, iná stránka kapely a urobila na mňa ohromný dojem. „One Hundred Years“ mi trochu pripomína „Tomorrow Never Knows“ od The Beatles, ktorá je tiež trochu monotónna, veľmi hypnotická a úplne mimo rámca, na ktorý sme boli u The Beatles zvyknutí.
The Cure sú inak veľmi podceňovanou kapelou. Robert je vynikajúci skladateľ, ktorý sa v ničom neobmedzuje, no zároveň je s kapelou schopný aj skvelých art-rockových vecí. Prvýkrát som sa s ním stretol počas jednej divokej noci. Bol opitý, úplne mimo a žiadal ma, aby som sa k nemu pridal. Nakoniec to skončilo tak, že mi povracal topánky. Ale, bolo to nezabudnuteľné zoznámenie! Keď som sa s ním stretol druhýkrát, už na mňa hľadel tými zasnenými očami a smial sa, „nuž, takto to v našom The Cure svete chodí …“ Takže, keď sa spomenú The Cure, vybaví sa mi v mysli aj to množstvo skonzumovaného alkoholu. Zažil som s nimi totiž niekoľko zábavných, pekne divokých nocí.
Brandon Flowers / The Killers – Push (The Head On The Door, 1985)
Na The Cure som v podstate vyrastal, keďže som ich nahrávky dostal od staršieho brata. Ich prvý koncert som zažil ako 13-ročný, bolo to v Delta Centre, v Salt Lake City, počas turné k albumu „Wild Mood Swings“, ktorý inak vlastním a zbožňujem. Vtedy som mal aj iné veci, ako singlovú kompiláciu a podobne, no chýbal mi album „The Head On The Door“, z ktorého v ten večer hrali skladbu „Push“. Dodnes si spomeniem, čo som vtedy prežíval, ako vyzeralo pódium, jednoducho som vtedy pochopil, že tú skladbu milujem! Stal sa z nej môj vôbec najobľúbenejší song The Cure.
Jamie Oliver – A Forest, Three Mix (Mixed Up, 1990)
K smrti milujem The Cure, definovali moje pubertálne roky. Majú v talóne množstvo skvelých skladieb, no mojou obľúbenou je „A Forest“, Three Mix. Mohol som pri nej snívať a unikať z reality. Album „Mixed Up“ bol vo svojej dobe úžasný, dodnes ho zbožňujem. Či už som si ho púšťal v noci doma, alebo cestou autom domov z práce, po dlhej šichte … vtedy som vlastnil moje prvé auto, Ford Fiestu 950cc s 1600XR3 body kitom a parádnym stereo systémom, doslova som lietal. V Essexe som bol asi jediný kuchár, ktorý ulietaval na Cure. Bol som ten klasický Cure fanúšik. V jednej časti môjho seriálu bola skvelá scéna, kedy som v Taliansku tancoval s kopou mníchov na „Close To Me“. Bolo to super a potom sme sa nacengali. Skvelé časy!
Roger Daltrey – Friday I´m In Love (Wish, 1992)
Som veľkým fanúšikom The Cure. Robert dokonca býva kúsok odo mňa. Počas dňa však von nikdy nechodí, hoci sa povráva, že visí na strome! Boh mu aj tak žehnaj, on je hotový poklad. Vždy som si s nimi rozumel a Teenage Cancer Trust sú veľmi naklonení. Vždy si však od nich vyberiem „Friday I´m In Love“. Jednak je to skvelá popová skladba a na druhej strane ma z nej niečo vždy prinúti k úsmevu. Ak by som si pripravoval CD na opustený ostrov, táto skladba by na ňom rozhodne bola. Pomáha nám zvládnuť celý pracovný týždeň predsa, nie? Na dobrých popových skladbách predsa nemôže byť nič zlé.
Charlie Steen / Shame – Lullaby (Disintegration, 1989)
Mojou obľúbenou skladbou je „Lullaby“. Je neuveriteľné, ako si práve táto skladba, s tak temným textom, získala také ohromné publikum. Dá sa prirovnať k „Born In The USA“ od B. Springsteena. Spieva si ju milióny ľudí bez toho, aby si uvedomovali jej iróniu. Alebo taká „The Lovecats“, ktorú má veľmi rada moja mama … vyrastal som na tých skladbách …
Justin Yound / The Vaccines – Six Different Ways (The Head On The Door, 1985)
Je to moja obľúbená skladba. Myslím, že keď ste mladý a formujete svoje hudobné chute, tak je vizuálna stránka vecí neuveriteľne dôležitá. Prvýkrát som túto skladbu počul cez úvodné titulky filmu „The Rules Of Attraction“, keď som mal 15, a prišla mi ako tá najsuper vec na svete. Po celý nasledujúci rok bola súčasťou soundtracku mojej cesty do školy.
Carl Barat / The Libertines – One Hundred Years (Pornography, 1982)
Je až zábavné, že majú vo svojej ponuke aj také hlboké veci ako „Faith“ a „Pornography“ a na druhej strane veľké popová hity. Mne sa páčia tie veselé veci, hoci spájať slovo „veselé“ s The Cure, to vyvoláva množstvo protikladov, nie? Napr. taká „Friday I´m In Love“. Ale milujem hlavne „One Hundred Years“ z môjho vôbec najobľúbenejšieho albumu The Cure – „Pornography“. No zasa, tie ich veselé a popové skladby patria akosi k soundtrackom našich životov, nie? Ale, ak by som mal hľadať nejaký význam, siahol by som po „Pornography“. Neznie to ale nejako skazene? 🙂
Rob Da Bank / Bestival – Lullaby (Disintegration, 1989)
Dodnes na sebe nosím tetovanie obrázku 7″ singla, na ktorom Roberta požiera hrôzostrašný pavúk. V čase vydania singla som mal 16 a patril som k tým kópiám Roberta Smitha, so strapatými vlasmi a očnými šmynkami, ktoré som si zobral od sestry. A hoci so už bol vtedy fanúšikom kapely niekoľko rokov, tak ma práve táto skladba totálne zasiahla. Stále si myslím, že je to jedna z najlepších skladieb, aké kedy zložili.
Juliette Lewis – Disintegration (Disintegration, 1989)
Vždy si ten album rada pustím v aute, ale absolútne ma oslovuje samotná skladba „Disintegration“, pretože má v sebe beznádej a skľúčenosť, no hlavne je neskutočne osobná. Robertov osobný život som nepoznala a mohli ste len hádať, o čom tá skladba bola, pretože, v tej posratej skladbe je snáď všetko! Z albumu vyšla na singly skladba „Fascination Street“, ktorá ma vlastne k albumu priviedla. Kúpila som si ho a jednoducho som si zamilovala skutočnosť, ako ma táto skladba nabíjala. Akoby Robert prešiel všetkým tým, o čom v skladbe spieva, ale následne je schopný sa minulosti vzdať, pretože treba ísť ďalej. Bola som v Los Angeles, dokončila film Natural Born Killers, prechádzala som vlastným životným tornádom, takže ma táto skladba veľmi oslovovala a presne to som potrebovala. Myslím, že o tomto je väčšina hudobnej produkcie The Cure. Nie je to len o tej ľahkosti, pope, či zábave, sú jednoducho kapelou, ktorú potrebujete. Je v tejto skladbe je toľko poézie a hĺbky … „Through the glass of the roof / Through the roof of your mouth / Through the mouth of your eye / Through the eye of the needle / It’s easier for me to get closer to heaven / Than ever feel whole again …“ a som úplne mimo. Prejde mi mráz po chrbte, všetko ma to oslovuje a vtedy som bola The Cure vďačná za všetky tie veci, ale hlavne za túto skladbu. V tom čase som to naozaj potrebovala.
James Dean Bradfield / Manic Street Preachers – Push (The Head On The Door, 1985)
Z toho 2 a pol minútového intra som sa šiel kedysi zblázniť, od radosti som poskakoval. „Push“ má úžasný bicí part, doslova akoby to bol športovo naprogramovaný úvod. Aj v produkcii znamenala obrovský pokrok, vďaka čomu sa z nich stala jedna z najväčších kapiel na svete. Úžasné. Vlastne, vďaka nim som odštartoval vlastnú kariéru bubeníka.
Dave Grohl / Foo Fighters – Just Like Heaven (Kiss Me … , 1987)
Nikdy som nevlastnil žiadnu nahrávku The Cure, ale mám veľmi rád množstvo ich skladieb. Robert Smith je úžasný skladateľ, taká „Friday I´m In Love“ by kľudne mohla byť od The Beatles. Ale veľmi sa mi páči „Just Like Heaven“, hlavne kvôli melódii, zmene akordov, premosteniu, textu, je to jednoducho nádherná skladba. Páči sa mi verzia od Dinosaur Jr., možno ešte o trošičku viac, než originál.“
zdroj: Q, UK, 07/2018