Dlhoročný spolupracovník Davida Bowieho, Reeves Gabrels, priznáva, že práca na novom box sete, „Loving The Allien (1983 – 1988)“, bola pre neho „bolestivým momentom“. Sám Bowie, ešte pred svojou smrťou, v roku 2016, navrhol, aby spoločne prepracovali album „Never Let Me Down“, z roku 1987.
Už počas prvých dní v newyorkských Electric Lady Studios prepadol Gabrels obrovskému pocitu straty. S producentom Mariom NcNulty za mixážnym pultom vstúpil Gabrel, so svojou gitarou, do Štúdia A, nasadil si slúchadlá a zavrel oči …
„Chcel som k tomu pristupovať ako k úplne novým demosnímkom, takže som sa pri počúvaní sústredil na Davidove vokály, bassgitaru a jeho akustickú gitaru,“ povedal Gabrels. „S Davidom sme v štúdiu veľmi často nahrávali akustické gitary súčasne. Sedeli sme proti sebe a pred gitarami sme mali umiestnené mikrofóny. Mal prekrížené nohy a s ľahou si podupkával do rytmu. Pritom mykal plecom a hľadel niekde poza Vás. Mal tendenciu zvýrazňovať prvú a tretiu z každého taktu a ja som strážil backbeat, takže vznikal tak pekný push/pull efekt.
Pri zavretých očiach som mal zrazu toto všetko opäť pred sebou, úplne si viem vybaviť naše spoločné hranie. Do pravého slúchadla mi šla moja gitara, do ľavého Davidova a jeho vokály šli na stred. Ponoril som sa do toho až tak, že som uveril pocitu, že tam je so mnou. Keď som však oči otvoril, nebol tam a to bolo … vždy mi potom trvalo pár sekúnd, než som sa dal znovu dohromady – v tých momentoch som jeho stratu neuveriteľne prežíval.“
Bowie je navždy preč, ale masívna kolekcia „Loving The Allien (1983 – 1988)“, dostupná s bohatým obsahom … 15 LP alebo 11 CD, poskytuje príležitosť návratu do obdobia hitov ako „Let´s Dance“, „Modern Love“ a „Absolute Beginners“. Zatiaľ čo toto obdobie prinieslo Bowiemu asi najväčší komerčný úspech, mnohými nahrávkami, ktoré vznikli počas dekády, neskôr pohŕdal. Z tohto nepokoja ho vytiahol práve Gabrels, s ktorým sa Bowie spoznal počas turné Glass Spider (1987), a to vďaka ich spoločnému projektu Tin Machine. A hoci nahrávky tohto projektu nový box set neobsahuje („Myslím, že Tin Machine si zaslúži samostatný box set,“ navrhol Gabrels. „Je to tak trochu mimo Bowieho katalóg“), Gabrelsova práca na albume „Never Let Me Down“ ho vrátila do obdobia, v ktorom údajne Bowieho zachránil.
„No, ide o celkom zábavný sled udalostí,“ zasmeje sa Gabrels. „David vždy poznamenal, že na albume „Never Let Me Down“ bolo niekoľko dobrých skladieb, no nebol spokojný s produkciou a sám seba obviňoval, že sa do nej viac nezapojil – v jednom momente povedal, že bol vlastne z procesu vyškrtnutý a nemohol na celej veci participovať tak, ako normálne zvykol. Veľakrát sme sa zhovárali o znovunahratí niektorých skladieb, ale podľa mňa bolo lepšie písať skladby nové, než sa obzerať do minulosti. Za tých 15 rokov sa o tom debatilo tak často, až som pochopil, o čo mu išlo, no takisto mu bol jasný môj rezervovaný postoj. Síce odišiel, ale zanechal po sebe plány, ako naložiť so znovuvydaniami jeho nahrávok a v určitých ohľadoch ide o akých jeho posledný smiech, či výsmech, jednoducho na mňa skúša ďalší zo svojich trikov!“
Ako posmrtný sprostredkovateľ, Bowie zveril prepracovanie albumu „Never Let Me Down“ svojim spolupracovníkom z rôznych období: Gabrels (1988 – 1999), bubeník Sterling Campbell (1991 – 2004), gitarista David Torn (2002 – 2013) a bassák Tim Lefebvre (2015). Strhujúca revízia nemilovaného pôvodného albumu, „Never Let me Down 2018“ nie je prvým počinom, kedy Bowie zveril Gabrelsovi privilegovanú úlohu.
„Dôverovali sme si až tak veľmi, že som mal jeho bankomatovú kartu aj s PIN-om! Keďže som mal bankomat po ceste do štúdia, často mi zavolal, ‚Môžeš mi vybrať 100 dolárov?‘ Bolo to v mojom prípade omnoho bezpečnejšie, keďže som rozhodne nevyzeral ako Bowie!!“
Aj keď Gabrels aktuálne nevie potvrdiť plány ohľadne ďalšie box setu Bowieho nahrávok, dúfa, že nevydané veci z albumu „Outside“ (1995) by sa konečne mohli dočkať svojho vydania. Napriek Bowieho počiatočným rozhovorom, týkajúcich sa pokračovania dystopickej „Outside“ drámy, sa to množstvo materiálu z plodného nahrávania (kedy Bowie s Gabrelsom nahrali celé hodiny gothického a abstraktného materiálu, spolu s Brianom Enom) nikdy nedočkalo oficiálneho zverejnenia.
„Bolo tam množstvo bootlegových vecí a myslím, že nadišiel ten správny čas na ich zverejnenie,“ priznáva hudobník. „Samozrejme, že to nemôžem potvrdiť, ale dúfam, že sa to podarí. Mohol by som nakresliť priamu spojnicu medzi „Outside“ a „Blackstar“ (posledný Bowieho album, z roku 2016) – prístup k nahrávaniu bol veľmi podobný, hoci na „Blackstar“ sa pracovalo s omnoho vyspelejšími technológiami. Na „Outside“ sme pri editácii museli strihať pásky, čo bolo omnoho … nebezpečnejšie!“
Gabrels udržiaval s Bowiem sporadické kontakty aj po roku 1999, po albume „Hours“, kedy sa ich cesty rozdelili a Gabrels začal pracovať na soundtrackoch a sólových projektoch. V čase Bowieho odchodu zo sveta bol však Gabrels už plnohodnotným členom The Cure. A bol to práve Bowie, ktorý predstavil Gabrelsa svojmu budúcemu zamestnávateľovi, Robertovi Smithovi. Stalo sa tak na narodeninovej párty v Madison Square Garden, z príležitosti Bowieho 50-tin, v januári 1997. To sa odrazilo na Gabrelsovom hosťovaní pri nahrávaní psychedelického singla The Cure, „Wrong Number“, o pár mesiacov neskôr.
„Tá skladba vlastne reprezentuje jeden z niekoľkých mementov, kedy som Davidovi vlastne vypálil rybník,“ povie Gabrels. „Neustále som mu pripomínal, že sa objavím na singly The Cure, ktorý vyjde v rovnakom čase ako jeho „I´m Afraid Of Americans“, z albumu „Earthling“.“ Samozrejme, že The Cure bodovali vyššie, než Davidova skladba a on sa ma dosť zmätene spýtal, „To si mi prečo o tom nepovedal?“ Ja mu na to, „veď som ti to vravel, ale Teba to vôbec nezaujímalo!“ Pre mňa to bolo aj tak super, pretože nech som na jeseň 1997 zavítal do ktoréhokoľvek amerického obchodu s oblečením, hrali buď Bowieho alebo The Cure. Dodnes zažívam menšie vzrušenie, keď počujem niektorú z tých skladieb v rádiu, alebo na akomkoľvek médiu, ktoré dnes rádio nahrádza.“
zdroj: ilikeyouroldstuff.com, 12/10/2018