Robertove bleskové spomienky na druhú polovicu The Top turné, ktoré zahŕňalo koncerty na Novom Zálande, v Austrálii, Japonsku a v Spojených štátoch amerických. V roku 1985 sa stali súčasťou oficiálneho fanzinu Adventures And Plans.
28.septembra 1984, o 11-tej dopoludnia, nasadla zostava „the cure party“ (robert, laurence, porl, phil, andy, bill (chris parry sa tváril ako manažér turné, ha!), roger (zvuk), mac (ani nie tak zvuk, ako osvetlenie) a perry (zákulisie a afterpárty)) do lietadla, na letisku Heathrow, a uložila sa k spánku …
O 28 hodín neskôr sme sa zobudili v Aucklande, na Novom Zélande. Bolo to už po tretíkrát, čo sme sa tam vybrali koncertovať, takže nás privítali ako starých známych (pozdravy a objatia). Napriek tomu sme zostali iba na 5 dní a odohrali 3 koncerty (v Aucklande a Wellingtone), možno aj preto, že na Novom Zélande nežije toľko ľudí …
Takže sme sa po tých 5 dňoch opäť nasáčkovali do lietadla a o šesť hodín neskôr sme sa zobudili v Brisbane, v Austrálii. Nasledujúce dni boli trochu zahmlené. Za jednu noc v Brisbane sme odohrali dva koncerty, na druhý deň absolvovali TV vystúpenie v 1200 míľ vzdialenom Melbourne a v ten istý deň sme sa opäť vrátili do Brisbane, kde sme odohrali ďalší koncert. Toto podivné dobrodružstvo v sebe zahŕňalo 5 samostnatných letov, 2 helikoptéry, niekoľko policajných doprovodov a asi rok našich životov … následne sme obišli Austráliu a odohrali zopár ďalších koncertov v Sydney, Adelaide a v Newcastle(!) a potom späť do lietadla …
Tentoraz sme sa prebudili v japonskej Osake. A pretože sme nikdy predtým v Japonsku neboli, privítali nás formou menšej hystérie, spôsobenou hlavne zvedavosťou (ako vyzeráte? koľko máte hláv? a pod.) a veľkorysosťou (prosím, príjmite tento dar, a aj tento a tamten, jednoducho sme poslali domov 2 debny hračiek a sladkostí!). Tie tri koncerty, ktoré sme v Japonsku odohrali (v Osake a v Tokyu), boli tie najčudnejšie, aké sme kedy absolvovali: trochu to pripomínalo účinkovanie v podivnom sne … jačanie počas všetkých skladieb, ale až smrteľné ticho v pauzách medzi nimi … (jeden z tokyjských koncertov sme filmovali a bude odvysielaný ku koncu roka) … fakt veľmi divné … až tak divné, že Andy sadol do lietadla a prebudil sa až v Londýne …
My sme však leteli iným lietadlom a prebudili sa v Los Angeles, v Amerike, kde sme dva dni strávili hľadaním nového bubeníka! Našťastie Phil poznal Vince Elyho (ex-bicmana Psychedelic Furs) a mal pocit, že sa zdržoval práve v LA. Takže, zopár telefonátov, neskôr zopár príjemných rozhovorov a opäť sme boli kvinteto!
Pred prvým koncertom amerického turné sme mali k dispozícii iba jediný deň na skúšanie. Stačilo … bolo to krátke, ale super!
Nasledujúce 2 týždne sme strávili preskokmi z veterného San Francisca do mrazivého Vancouveru, potom na juh do Dallasu a hore, do sviežo čistého Salt Lake City … Bláznivé publikum, podivne tanečné, groteskne rituálne. K tomu bizarné colné prehliadky … zakaždým to bolo lepšie a lepšie, no zároveň nezdravšie …
A potom prišla pohroma, pretože kvôli iným záväzkom sa s nami musel Vince rozlúčiť. Nastal opäť čas na hru „nájdi bubeníka“! Ale Phil (kamarát všetkých bubeníkov!) nás opäť raz zachránil, takže meno nášho ďalšieho nováčika – Boris Williams (tentoraz ex-Thompson Twins!). Opäť sme mali iba jediný deň na skúšku, pred koncertom v Minneapolis, ale aj tentokrát to stačilo a samotný koncert bol absolútne brilantný!
Posledné dva týždne turné skĺzli do totálneho chaosu … v Buffalo sme zleteli zo schodov, do Washingtonu sme dorazili hodinu a pol po plánovam začiatku koncertu, v Bostone sa nám porúčal PA systém … akoby sme v sude zdolali Niagarské vodopády …
Nakoniec, po 8 týždňoch a 43 koncertoch od odletu z Anglicka, sme sa dopracovali k poslednému vystúpeniu v New Yorku. A výstižne mu patrí označenie „asi najlepšie“! Po dvoch hodinách sme pódium opustili ohromení a absolútne vyčerpaní. Boli sme až tak unavení, že sme nakoniec nešli ani na vlastnú párty z príležitosti ukončenia turné …
Namiesto toho sme nasadli do lietadla a zaspali …
zdroj: Adventures And Plans 1, (UK)