Rozhovor so Simonom Gallupom a Lolom Tolhurstom, ktorý poskytli fanzinu Improvisation po skončení koncertu v bristolskej Colston Hall, kde The Cure vystúpili, v rámci turné „Fourteen Explicit Moments“, 20.apríla 1982.
Kto píše Vaše piesne?
Simon: No, my všetci. Lola možno napadne nejaký bicí rytmus a my sa k nemu pridáme s ostatnou hudbou a textami, ale celkovo má pri textoch najväčšie slovo Robert, pretože on ich potom musí spievať.
Ako veľmi sa pretláča v kapele individualita?
Simon: Nemyslím si, že sa niečo ako individualita v kapele objavuje, pretože my všetci sme ako jeden. Samozrejme, že sú medzi nami rozdiely ale o veciach jednoducho hlasujeme. Samotná skupina je individuálna a spolupracujeme skutočne úzko.
Čo tie zákulisné reči o Vašom rozpade v minulom roku?
Simon: No áno, takmer k tomu došlo, ale nestalo sa tak. Bolo to o vzájomných postojoch, pretože to bol už druhý rok, v ktorom sme boli 9 mesiacov na turné a ono, fungovať v kapele je ako fungovať v manželstve. Ale preniesli sme sa cez toho, tak ako každá iná dobrá kapela.
Chýba Vám permanentný klávesák?
Simon: Nie
Lol: Nie
Simon: A dokonca máme vďaka tomu viac zábavy, keďže musíme viac experimentovať a byť viac kreatívni.
Takže sa, po individuálnej stránke, hudobne vyvíjate?
Simon: No áno, veď musíme. Hudobne sme museli posilniť pretože sa nemožeme po celý čas spoliehať len na zabávanie publika.
Čiže ste se sebou spokojni?
Simon: Pokiaľ z toho máme radosť, tak áno.
Pokiaľ ide o ten názov, „Pornography“, ako vnímate ohlasy médii v tomto smere?
Lol: Myslím, že dnes nás pozná už dosť ľudí na to, aby si sami utvorili názor, nepotrebujú média.
Simon: Nedávno som sa stretol s jedným mladíkom, ktorý mi vravel o veľmi zlej recenzii na album a tak si povedal, že ten album musí byť fakt dobrý. Napadlo ma, že ak to tak vníma on, to znamená, že médiá dnes už nemajú takú moc ako pred pár rokmi.
Považujete „Pornography“ za Váš najlepší album?
Lol: No, ale to je tak vždy, keď prídete s novou nahrávou, zámerne sa ju snažíte urobiť čo najlepšie.
Boli ste niekedy ovplyvnení inými kapelami?
Simon: Vedome určite nie.
Ktoré kapely Vám imponujú najviac a možno niečo z nich cítiť aj vo Vašej tvorbe?
Simon: Banshees … a podobné kapely.
Váš názor na nové „hardcore“ punkové kapely ako Discharge?
Simon: Také veľmi nepočúvam, pretože ma taká hudba ani nezaujíma. Pozriete sa na fotku kapely, viem, že to znie úzkoprso, a všetci naznačujú, že treba všetko vypeckovať, no Vás hlavne zaujímajú vokály a ako znejú celkovo.
Takže sa nepovažujete za anarchistov?
Simon: To vôbec nie.
Aj si zažil niekedy kapelu na koncerte a napadlo Ťa, ‚tak toto je celé zle‘?
Simon: Neviem. Povedal by som to takto: iní ľudia by Vás mohli zabaviť, ale nemyslím si, že by ste im mohli vziať právo robiť to, čo robiť chcú.
Mal album „Faith“ nejaký náboženský dosah?
Lol: Áno, je to o viere ako takej, podáva veci v pozitívnom zmysle, ako napr. dôvod žitia je jednoducho žiť a vy sami sa rozhodnete, čo budete robiť.
Máte nejaké plány v súvislosti s popularitou a úspechom?
Simon: To nie, pretože ja ani neviem, ako veľmi sme populárni boli. Teda, zrazu zažívame úspech na Novom Zélande, v Austrálii a v Európe, ale ja o tom prakticky nepremýšľam. Pristupujem k tomu jednoducho: sme tu a dnes večer tu máme publikum. A to je všetko.
Koncertovali ste niekedy z nutnosti?
Lol: Nie. Ak by to tak bolo, tak by sme od decembra nemali pauzu. Na tomto turné to bude o pauze, a to aj v prípade, že by sme mali plno každý večer. A to hlavne preto, že tých 11 libier za vstupné sa pretransformuje do vizuálnej stránky koncertov. Sme charakterová kapela, niečo ako Jam, a chceme mať istotu, že každý, kto príde na náš koncert, zažije skvelú noc. A budeme sa snažiť o čo najnižšie ceny vstupného.
Zaberá Vám administrácia kapely, ako aj produkcia, veľa práce?
Lol: Áno, vyžaduje si to veľa času. Takisto si našu prítomnosť vyžaduje každá zmena a podobne …
Simon: V prípade nového albumu sme schvaľovali aj nové grafiky a podobne, jediné, čo sme nekontrolovali, bol obal pre kazetové vydanie, pretože sme si mysleli, že tam sa nedá čo pokaziť. Všetko čo treba, je správne to nastrihať a hotovo. Ako sa však vo výsledku ukázalo, obal pôsobil úplne inak.
Lol: Zodpovedal vlastne jednému z plagátov.
Máte pocit, že v tomto prípade sa nedalo poznať, že ide o novú nahrávku?
Lol: Áno, tak nejak. My sa snažíme, aby to všade bolo rovnaké, ako aj plagáty, aby boli rovnaké tu, aj v napr. v Nemecku.
Kto vlastne navrhol logo The Cure?
Lol: Simonov švagor.
Váš názor na Top Of The Pops?
Lol: Nuda s trápnou atmosférou. Nemôžete si sadnúť, nemôžete si skrížiť ruky, ani sa smiať, tobôž tancovať.
Ako ste zvládli playback? Nemali ste z toho obavy?
Lol: Nie. Ak to beriete ako samozrejmosť, že sa to jednoducho vyžaduje, tak je to v poho.
Aký dlho trvá vaše vystúpenie?
Lol: Asi hodinu a pol. Vcelku dosť, ale nie tak dlhé ako na našich predošlých vystúpeniach, z ktorých niektoré trvali aj tri hodiny …. stávajú sa z nás ďalší Grateful Dead.
Máš pocit, že Vám to ide lepšie na pódiu, než v štúdiu?
Lol: Tu ide o dve rozdielne veci. Efekt živého vystúpenia je okamžitejší, sú jednoducho dobré vystúpenia a tie zlé, tak to jednoducho je. Štúdiová nahrávka zaznamenáva veci, ktoré vznikli v konkrétnom časovom období a na celkový výsledok si musíte trochu počkať. Takže, raz mám pocit, že je to lepšie na pódiu, inokedy zasa v štúdiu.
Dolieha na Teba niekedy ťažký práca?
Lol: Nie tak, ako na bežného človeka, pretože to, čo robíme, robíme radi, ale niekedy sa menšia únava objaví.
Aká časť Vašich piesní súvisí s osobnými skúsenosťami?
Lol: Prakticky všetky, ale nejde tak o osobnú skúsenosť, ale skôr o osobný pohľad.
Keď počuješ Vaše práce mimo Váš pracovný priestor, aký je to pocit?
Lol: To záleží, kde práve som. Ak ide o miestnosť plnú ľudí, ktorých poznám, tak je to pocit, ako keď čítate Vašu esej pred celou školou 🙂
zdroj: Improvisation Fanzine, 05/1982