Kapela začala opätovne skúšať, no tenteraz pod názvom Easy Cure, ktorý so vybrali na základe autorskej skladby Lola Tolhursta, „I Don´t Need No Easy Cure“ … a tak sa začala seriózna kariéra zoskupenia, z ktorého neskôr vznikli The Cure.
Lol: „Logicky sme mali všetci ísť študovať na vysoké školy, tak ako moji bratia. Lenže, vtedy sa privalila vlna punku a my sme sa na štúdium vykašlali. Začal som pracovať v jednom farmaceutickom laboratóriu a u Roberta doma sme opäť začali hrať.“
Michael: „Robertovi rodičia mali prístavbu, kde sme hrávali 3-4 krát do týždňa. Robert vždy prišiel s nejakými akordami, ja som vymyslel bassové linky, Lol bicie a oni dvaja k tomu pridali vždy nejaké texty.“
Robert: „Kapela bol spôsob, ako zabiť nudu. V nič veľké som nedúfal, ale zistil som, že naše skladby boli lepšie, než tie, ktoré som počúval. Najväčší vplyv mal na mňa, v tej dobe, John Peel. Od svojich 15-tich som jeho program počúval prakticky každý večer. Bola to tá najlepšia časť dňa. Vďaka nemu som počul White Riot a kompletne som si ostrihal hlavu! Potom The Buzzcocks, The Stranglers … sníval som o tom, že tiež raz niečo nahrám a John Peel by to mohol odprezentovať.
Rozhodli sme sa, že ak chceme znovu hrať, tak potrebujeme nové meno, tak sme si raz, uprostred januára 1977, sadli u nás v kuchyni a debatili o tom. Jedna z našich skladieb, ktorú napísal Lol, sa volala „Easy Cure“ a tak sme si ten názov, z čistého zúfalstva, zvolili.“
V marci v kapele chviľu spieval akýsi Gary X, ktorého sa však veľmi rýchlo zbavili a veľmi rýchlo k sebe povolali Petra O´Toola, ktorý bol skôr známejší ako futbalista a fanúšik Davida Bowieho. Nikdy predtým však nespieval. Easy Cure koncertne debutovali 22.apríla 1977 v hale kostola St. Edward´s, v Crawley.
Robert: „Na nič z toho si nepamätám, takže to muselo dopadnúť dobre.“
V tom období Robert zareagoval na inzerát nemeckého vydavateľstva Hansa, kam zaslal demo pásku s nahrávkami Easy Cure. Odpoveď prišla 5.mája a deň na odohrali Easy Cure koncert v pube The Rocket, v Crawley.
Robert: „Bolo to v nedeľu na obed, keď sme zistili, že večer mali hrať Amulet a z nejakého dôvodu vystúpiť nemohli. Tak sme zavolali do pubu a spýtali sa, či nemôžeme zahrať my. Uvedomili sme si totiž, že potrebujeme vystupovať pred skutočným publikom, takže sme celé popoludnie nacvičovali a večer zahrali. Celkom nám to išlo, keďže nás požiadali, aby sme niekedy vystúpili opäť, čo sa stalo o dva – tri mesiace neskôr, kedy sme pritiahli asi 300 ľudí. To asi preto, že v Crawley sa veciam, ako my, v tej dobe nevenoval nik. Mali sme tam už svojich štamgastov a boli sme akýmsi dôvodom, prečo ľudia išli von, dobre sa opili a rozbili všetko okolo seba!
Kedykoľvek sme hrali, tak sme mali pocit, že to bolo príšerné, bolo tam kopec spätných väzieb a všetko, čo bolo počuť, bola Porlova gitara. A to bol asi jediný dôvod, prečo nás volali pravidelne hrávať, pretože z Porla sa stal miestny gitarový hrdina!“
V rámci spomenutého inzerátu vydavateľstva Hansa a Easy Cure dostavili 13.mája 1977 na konkurz do londýnskych Morgan Studios.
Robert: „Mali tam pripravenú kameru a povedali nám, aby sme zahrali niekoľko našich skladieb. Tak sme to urobili a oni nás vzali. Spätne sme si uvedomili, že ich zaujímalo iba to, ako vyzeráme. Mali jasnú predstavu, že z nás urobia kapelu pre pubertiakov, niečo ako Child. Nemyslím si, že si vôbec vypočuli našu pásku, evidentne sa im páčila len naša fotografia!“
Počas leta Easy Cure odohrali niekoľko koncertov v Crawley a po vystúpení, 11.septembra 1977, v pube The Rocket sa Peter O´Tool porúčal.
Robert: „Odišiel do Kibbutz v Izraeli a po tom, čo som musel odspievať „Foxy Lady“ na Peace koncerte (03/07/1977, Crawley), a už sme vystriedali štyroch rôznych spevákov, ma napadlo, že rozhodne nemôžem byť od nich horší. Tak som sa rozhodol stať spevákom.“
Michael: „To bola najobdivuhodnejšia vec, ktorú som kedy videl Roberta urobiť. Myslím, to, že sa rozhodol spievať. Neviem si spomenúť na moment, kedy nás tým ohúril, ale som si istý, že jeho rozhodnutie sa zrodilo z frustrácie. So spevákmi sme to mali skutočne ťažké.“
Robert: „Nikdy som si nepredstavoval, že by som mohol byť spevákom. V tých ranných časoch ma nejaké vystupovanie a prezentácia ani nezaujímala. Len som sa v hlave nastavil pre tú ktorú pieseň a bolo to. Niektoré z tých vecí, ktoré som vtedy spieval, boli celkom dobré, ale väčšinou som spieval mimo rytmu.“
16.októbra 1977 odohrali The Cure benefičný koncert pre Tonyho Weavera co Felbridge Village Hall, kde musela nakoniec zasiahnúť polícia.
Robert: „Zrejme to bolo preto, že sme usporiadali benefíciu pre učiteľa menom Tony Weaver, ktorý bol prepustený z práce, pretože sa dopustil hrubého nezákonného konania na verejnosti. Nemysleli sme si, že niekoho sexuálne preferencie by mohli mať vplyv na to, či je niekto považovaný za dobrého učiteľa alebo nie. Rozhodne však jeho konanie vyvolalo hnev miestneho Národného frontu. Od toho dňa sa naše koncerty v Crawley nezaobišli bez problémov, takže sme začali so sebou voziť našu vlastnú Easy Cure Wrecking posádku.“
Michael: „Bol to jazykár na našej strednej škole a asi prvý poburujúci homosexuál, ktorého sme kedy stretli, ale inak úžasný človek. Keď odišiel zo školy, bol neustále perzekuovaný a my sme ho obdivovali, pretože sa stal akousi protispoločenskou postavou.“
15.novembra 1977 zašli Easy Cure do londýnskych SAV štúdii, kde nahrali nové demo so skladbami „Rebel Rebel“, „I Saw Here Standing There“, „I´m Cold“, „Little Girl“ a „Killing An Arab“.
Nasledovalo niekoľko koncertov a rok 1977 uzavreli Easy Cure silvestrovským vystúpením v Orpington General Hospital.
Robert: „Bolo to zábavné – vybavil to Michaelov švagor. Rozhodol sa, že bude našim manažérom a mal pri sebe vytlačené kartičky s názvom „Easy Cure na každú príležitosť“, dostal nás na tú akciu a zaplatili nám 20 libier. Pomysleli sme si, „za 20 libier zahráme kdekoľvek“, ale keď sme tam dorazili, bola to sála plná 40-50 tnikov a už o 11-tej boli na nás parádne naštvatí, pretože sme hrali skladby ako „Killing An Arab“.“
Michael: „Chceli tanečnú kapelu, no my sme nechápali vkus nikoho iného, okrem toho nášho. Očakávali sme, že odohráme dva sety, no už po prvom sme pochopili, že by to bolo ďalej nebezpečné, pretože už počas toho prvého sa ozýval hukot a piskot. Nanešťastie ľudia ešte neboli dostatočne opití.“
Robert: „Porl hrával predtým aj v kabaretných kapelách, takže počas prestávky sme premýšľali, čo by sme s tým mohli urobiť a Porl povedal, že vie zahrať „Tie A Yellow Ribbon“. Tak sme sa tam vrátili, začali hrať, no ten hukot sa začal zvyšovať a po 6-7 minutách po nás letela fľaša. Skončili sme na parkovisku, kde sa do nás pustilo niekoľko chlapíkov, ktorí chceli späť svoje peniaze!
Michaelov švagor okamžite zničil 500 natlačných kariet a my sme si uvedomili, že Easy Cure rozhodne nemôžu hrať na miestach pre starších ľudí. A rozhodne sme sa nechceli učiť viac prevzatých skladieb, pretože by sa z nás stala ďalšia krčmová kapela.“
Michael: „Myslím, že sme dostali zaplatené. Pamätal by som si, keby nie.“
zdroj: Ten Imaginary Years, A Visual Documentary