The Cure sa 29.marca 2019 navždy zaradili do Rock´n´rollovej Siene slávy, do ktorej ich uviedol Trent Reznor (Nine Inch Nails) na slávnostnej ceremónii v New Yorku. V tej vzácnej chvíli Roberta obklopila takmer celá Cure „rodina“ a Robert venoval nielen im, ale aj fanúšikom, niekoľko nádherných slov.
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Vďaka. Prosím, prosím … ďakujem. Je to čudné, aj Trentovi som dnes povedal, že toto je niečo úplne iné ako spievanie, absolútne iné. Chcel by som poďakovať Trentovi, jeho úvodné slové boli milé. Od tak skvelého umelca, ktorý si stojí za svojím, to znamená veľmi veľa.
Rád by som sa poďakoval všetkým v Rock Hall … každému, kto za nás zahlasoval. Je to prekvapujúce a zároveň je to milé prekvapenie, byť uvedení do Siene slávy. A rád by som zablahoželal všetkým, ktorý dnes boli takisto uvedení. Ako už povedal Trent, je tomu 40 rokov, čo sme vydali náš prvý album, pritom sa to ani nezdá. A za to obdobie bolo súčasťou The Cure množstvo ľudí, či už to bolo lepšie alebo horšie. Nebudem teraz menovať všetkých … Ani by som nemal hovoriť veľa, to by Vás nudilo. Príbehy mi veľmi nejdú a rozprávač som ešte horší. Ale rád by som poďakoval všetkým, ktorí v kapele fungovali: Boris Williams, Pearl Thompson, Laurence Tolhurst, Michael Dempsey, Perry Bamonte, Matthieu Hartley, Phil Thornalley a Andy Anderson, ktorý nám veľmi chýba. A takisto všetkým, ktorí sú so mnou v kapele dnes: Jason Cooper, Reeves Gabrels, Roger O´Donnell a samozrejme Simon Gallup, ktorý je so mnou na každom kroku.
Ako som kráčal na pódium, tak ma napadlo, že ak začnem menovať ľudí, tak sa nezastavím. Ale je to jedna osoba … keď sme začínali, keď sme boli ešte mládežnícke trio a v roku 1978 hrávali po juhu Anglicka. Vtedy k nám prišiel taký malý chlapík a my sme si ním neboli istí. On v nás ale niečo videl, to, čo väčšina nie a bol to práve Chris Parry. Ako sa ukázalo, nakoniec mal pravdu.
A nakoniec … rád by som poďakoval všetkým fanúšikom, každému, kto si kúpil naše nahrávky … pretože práve to nás povzbudí! Takže každému, kto si kedy kúpil našu nahrávku, či počúval našu hudbu, bol na našom koncerte, prípadne si len užíva to, čo robíme … je to fantastické, skutočne. Vďaka. Aj my Vás milujeme, veď o to ide.
No kde je to „už to zabaľ!“ Potrebujem to nejako ukončiť. Ale viete čo, radšej využijem poskytnutý čas na hudbu a niečo zahráme … ďakujem veľmi pekne!