Takto stručne zhodnotil Robert Smith chystaný nový album The Cure, na ktorý sa všetci tak tešíme a máme veľkú nádej, že na jeseň sa ho skutočne dočkáme. Či z neho niečo zaznie aj na chystanom letnom turné je však otázne, hlavne pre jeho temnú stránku.
Aké to je byť v Rock&Rollovej Sieni slávy?
Robert: Mal by som mať po ruke nejakú zľahčujúcu odpoveď. Ale po tom, čo som práve povedal, mi došlo, o čom to celé je, že existuje toľko ľudí, ktorí sa na tom podieľali, takže ma to celé vlaste ohromne inšpirovalo, rovnako kapelu, čiže moje výhrady, než už boli akékoľvek, boli v podstate bezvýznamné.
A aké to boli výhrady?
Keď sme dorazili na akciu a ocitli sa na tom červenom koberci, moja okamžitá reakcia, nakoľko som príliš nepremýšľal (ja si veci totiž príliš neplánujem), bola plná bagatelizovania a napriek všetkej mojej snahe byť „alternatívny“, som povedal, že nás len jednoducho zaradili do Siene slávy. Síce v tom všetkom bolo aj kúsok pravdy, vzdorovať tomu by bolo trochu hulvátske. To, čo robíme, to nezmení, rovnako sa nezmení ako moje zmýšľanie o tom, čo robíme.
Simon mi vravel, že by sme to mali urobiť, pretože nás ľudia uvidia na pódiu, poznajú kto sme a my im zahráme niekoľko skladieb. To predsa kapely robia. On vlastne kapelu uzemnil a zastavil všetky tie teórie o tom, čo to celé znamená a prezentuje. Jednoducho ľuďom zahráme zopár skladieb. Buď sa im to bude páčiť bude alebo nie. A po tom všetko zájdeme na pivo. On sa drží pri zemi omnoho viac, než ja. Ja mám niekedy až príliš veľké obavy.
Ako pokračujete s novým albumom? Množstvo ľudí v tomto smere neskrýva nadšenie.
Pretože album „Disintegration“ má 30ročné výrošie, tak som premýšľal, ako sa k tomu postaviť, ako sme sa vôbec vtedy k tomu dostali, ako som vtedy premýšľal. Kľúčová vec bola, že vtedy boli všetci mimo domova, preč od všetkého, čo milovali, a hlavne boli všetci ja jednom mieste v jeden čas. Takže po prvýkrát po 20 rokoch sme zašli do štúdia – inak, aby bolo zábava, pracovali sme v tom istom štúdiu, kde Queen nahrali „Bohemian Rhapsody“. Je to úžasné štúdio uprostred ničoho. Jednoducho sme sa tam 3 týždne venovali hudbe. A je to skvelé, ale viem, že to povedia všetci. No aj tak je to k posratiu skvelé!
Je to veľmi temné a neuveriteľne intenzívne. 10 rokov som na niečo také čakal, na niečo, čo niečo znamená. Pracuje sa s tým skvele. Nie som si istý, koľko z toho zahráme na letných festivaloch, pretože to nie je veľmi vhodné na festivaly. Skladby sú 10 – 12 minút dlhé, takže nateraz neviem, čo s tým. Nikto by navrhol „trojalbum!“. Ja tvrdím, že radšej nie. Radšej vyberiem 8 vecí a dám dohromady solídny klasický album. Ale myslím, že poteším hlavne hardcore fanúšikov. A všetkých ostatných možno naozaj rozzúrim. V mojom veku som stále pochmúrny a plný beznádeje.
Kedy to chcete vydať?
Dokončíme to pred začiatkom letného turné a počas leta sa bude album mixovať. No a potom samotné vydanie, neviem, október? Halloween! Uvidíme!
Zahráte „Disitegration“ aj v Spojených štátoch?
Asi sa tomu nevyhneme, myslím. Keď sme odohrali posledný festival, povedla som, „a je to“. No keď sme začali opäť skúšať hrať, tak som pochopil, že to bude dobré. Obzeráme sa po menších divadlách v New Yorku a Los Angeles, ale nejak cítim, že by sme to mali urobiť vo väčších priestoroch. S tým albumom sa mi páčia väčšie koncerty. Veď je to náš najlepší album. Tri noci s prými troma albumami v Beacon, v NY, to bola podľa mňa viac punková záležitosť. Doslova sme sa o takú atmosféru aj snažili, chceli sme tie staré časy oživiť. Ale „Disintegration“ je jednoducho veľká vec. Takže k nemu potrebujeme aj niečo veľké. Možno okolo Vianoc sa sem vrátime.
Vaša kapela oslavuje 40-te výročie vydania prvého albumu. Čo to pre Teba znamená?
Že som už hrozne starý!
Z The Cure sa stala legendárna kapela. Kľudne si dovolíte usporiadať tri koncerty po sebe v Madison Square Garden.
Myslím, že je to preto, že sme sa, ak sa na to pozrieme z humornej stránky, príliš nezmenili. Viem, že Radiohead hovorili niečo o integrite, autenticite a podobne. S nami súvisí množno nevypovedaných vecí. Nie sme žiadni suveréni. A práve preto si zachovávame toľko fanúšikov. Oni vedia, že v tom, čo robíme, nič nepredstierame. Samozrejme, že tým nezmeníme svet, ale je to všetko. Tých 5 skladieb, to som bol jednoducho ja. Je skvelé byť v kapele, je skvelé byť teraz v The Cure. A táto zostava, to je niečo úžasné. Vďaka tomu to všetko stále milujem aj v mojom veku.
zdroj: rollingstone.com