Do druhej polovice roka vstúpili The Cure ako úspešná britská kapela. 29.júla 1979 odohrali koncert na holandskom open air festivale v Sterrebos, čo bola vlastne prvá zahraničná koncertná cesta kapely.
Lol Tolhurst: „Totálne tam lialo a na pódium sme šli s myšlienkou, že nás zabije elektrický prúd. Ale vystúpenie sa nám natoľko páčilo, že sme ešte v ten večer šli do jedného z klubov a na žiadosť viacerých ľudí sme tam odohrali druhý koncert. Pamätám si, že nám platili pitie. Následne sme sa presunuli do Amsterdamu, kde sme mali rezervované ubytovanie v hoteli, ktorý síce zvonka pôsobil v pohode, no po desiatich schodoch sme sa ocitli v miestnosti so šiestimi rozkladacími posteľami, špinavými závesmi a poškodeným odpadovým potrubím, z ktorého vychádzal nechutný zápach. Okamžite sme sa vrátili späť a pili až do piatej rána, kedy sme nabrali odvahu vrátiť sa späť do hotela.“
3.augusta 1979 sa na koncerte Throbbing Gristle, v YMCA na Toottenham Court Road, stretol Robert Smith so Stevenom Severinom z The Banshees.
Robert: „Sledoval som Throbbing Gristle, ale mal som pocit, že do davu nevháňajú suchý ľad, ale výpary z výfuku auta, tak som šiel radšej do baru a tam som natrafil na Severina. Aj Chris Parry tam bol, tak nás zoznámil, popri debate sme čo to popili, čím sme položili základy spolupráce, ktorá pokračovala ďalších 5, či 6 rokov. Úplne jasne si spomínam, že som mal slnečné okuliare, moje zelené „Charlie Cairoli“ sako a Severin sa na tom strašne bavil.“
Severin: „Zmluvu s Polydorom sme získali vďaka dvom ľudom, jedných z nich bol práve Chris Parry. Keď z Polydoru odišiel a založil Fiction, tak mi daroval kópiu singla „Killing An Arab“, ktorý sa mi naozaj veľmi páčil. V YMCA ma zoznámil s Robertom, ktorý mal na sebe také divné zelené sako. Prvá vec, na ktorú som sa ho spýtal bolo, prečo stále žije v Crawley, keďže som nedokázal pochopiť, že hrá v kapele a nežije v Londýne. Odpovedal, že je tam väčší kľud.“
24.augusta 1979 odohrali The Cure svoj set na festivale Reading, spolu s The Tourists, The Police, Wilko Johnson, Doll By Doll a Motorhead. Práve s Lemmym z Motorhead zdieľali spoločný karavan a tak mu chalani venovali skladbu „Boys Don´t Cry“. Koncert sa naozaj vydaril. Po ňom nasledoval spoločný koncert so Siouxsie And The Banshees, 5.septembra v Belfaste, kde The Cure vystupovali v pozícii predskokanov.
Lol: „Cestou do Belfastu sme sa stavili na polícii a spýtali sa na trasu do hotela Europa. Vtedy som sa obliekal kompletne do čiernej, výskočil som z auta, bežal smerom k policajtom a kým som si to stačil uvedomiť, už som mal pred sebou zbraň. A to bol iba začiatok! Dorazil sme do hotela Europa, v ktorom na prvých 4 poschodiach nebolo absolútne nič, okrem baru. Hotel inak obkolesovalo 15m vysoké oplotenie a museli sme prejsť náležitými kontrolami, kým sme sa vôbec dostali dovnútra. Po tom, čo sme konečne dorazili na miesto koncertu, do Ulster Hall, tak sme zistili, že náš štáb zaspal v Liverpoole, takže sme nemali k dispozícii absolútne žiadnu techniku. Takže Terry Hooley, ktorý sa staral o Good Vibrations, obvolával všetky kapely, ktoré poznal a my sme vystúpili až po The Banshees s technikou od The Outcasts. Jedna z ich gitár sa nám stratila, z čoho teda neboli veľmi nadšení.“
7.septembra 1979 hrali s The Banshees v Aberdeen a čo vystúpili z trajektu, tak pocítili silu policajnej práce, nakoľko sa v meste objavila Maggie Thatcherová. A trauma mala pokračovanie, keď po chladnom prijatí publika v miestnom obchode s hudobninami sa namiesto presunu do hotela, vybrali Kenny Morris a John McKay z The Banshees vlakom do Londýna. Rozhodli sa totiž kapelu opustiť. Chalanov z The Cure to však neprekvapilo.
Robert: „Pamätám si na prvý koncert v Bournemouth, kedy sme po skončení setu sedeli v zákulisí a prišli za nami Severin a Sioux, aby nás spoznali a prehodili s nami zopár slov. Lenže Morris a McKay boli celý čas ticho. Ak sme za nimi aj zašli a len ich pozdravili, tak sa okamžite pozreli niekde inde, ako nejaké superhviezdy!
O ich odchode sme prvýkrát počuli v zákulisí koncertu v Pandemonium. Dave Woods, manažér The Banshees, totálne panikáril a keď sme sa po skončení nášho setu vracali z pódia, tak nás poprosil, či by sme ešte niečo nezahrali. Súhlasil som a s nami vyšli na pódium aj Siouxsie a Severin, ktorí vydali prehlásenie. Dav začal skandovať a my sme sa teda vrátili zahrať zopár nových, nedokončených skladieb, ako napr. „17 Seconds“, ku ktorej sme mali len hudbu, no text nie. Myslím, že sme zahrali aj „M“ a oni sa potom ku nám pridali a zahrali sme „The Lord´s Prayer“. Severin na mňa zreval, „E! Len hral E!“ … a to nebolo rozhodne naposledy, čo po mne kričal!
Bol to inak, podľa mňa, celkom vydarený večer. Vrátili sme sa na hotel, kde boli The Banshees ubytovaní a vtedy sme sa spolu opili po prvýkrát. Rozoberali, čo budú robiť ďalej a ja som chcel pokračovať v turné. Pre nás to bolo veľmi dôležité a tak som im navrhol, že ak to bude nutné, tak im budem hrať na gitare. Severin mi len oznámil, že už robia konkurz a tak to skončilo.“
9.septembra vystúpili The Cure na New Pop festivale, v Rotterdame, kde hrali pred 10 000-ovým publikom a vystúpenie prenášala štátna televízia. Po návrate do Británie si to nasmerovali do Morgan Studios, kde začali nahrávanie ďalšieho singla, „Jumping Someone Else´s Train“.
Robert: „Bola to reakcia na „mod“ hnutie, ktoré v tej dobe prebiehalo, čo vysvetľuje ten úvodný akord v štýle Pete Tewnshenda. Spomínam si na ten moment, kedy som napísal text v bare Morgan štúdii. Na melódii mi nezáležalo, vtedy som písal skladby ako „17 Seconds“. Myslel som, že z toho môže byť celkom dobrý singel, ale nakoniec to bola naša posledná vec a mne napadlo, že to bude posledná vec s Michaelom. Mali sme zopár skúšok a jemu sa nové veci nepáčili. Ja som chcel bassu v úplne jednoduchej podobe a on ju chcel práve zvýrazniť.“
Michael: „Bola to naozaj posledná skladba The Cure v takom štýle. Mala v sebe zo všetkého trochu, myslím zo všetkých kapiel, ktoré sme okolo nás v tej dobe vnímali. Syn bicie, popová bassa, bolo v tom cítiť aj trochu The Jam. Robert mi dal pásku s akordami, bez textov a bolo to. Vôbec sme na tom nepracovali spolu, takže vôbec neviem, či Robert tú skladbu nenávidel alebo sa mu páčila.“
Robert: „Počas nahrávania sa za nami prišli pozrieť Severin so Sioux a Sioux nám vtedy nahrala backing vokály pre skladby „I´m Cold“, ktorá sa objavila na b-strane. Bola to stará skladba, ešte z čias, keď s nami hral Porl, tak sme ju nahrali normálne a potom spomalili na polovičné tempo, aby som do toho mohol pridať psychedelickú gitaru. The Banshees mali v tom období dvojdňový konkurz na post gitaristu, na nakoniec prizvali mňa, pretože nenašli nikoho, kto by dokázal hrať podľa ich predstáv. Ja som mal nacvičených zopár ich skladieb, takže som dokázal urobiť celkom slušný dojem. My sme dokonca hrávali ich 6, či 7 skladieb, na skúškach, takže sa rozhodli, že ja by som mohol byť tou správnou osobou. Bubeníka mali takisto, Budgieho z The Slits, takže mi do Morgans štúdii vlastne prišli oznámiť, že ma berú. Všetci z toho boli nadšení, hoci spočiatku chceli ďalších predskokanov. To som im povedal, že beriem jedine The Cure.“
zdroj: Ten Imaginary Years (1988)