Po triumfálnom návrate na Glastonbury prerušil Robert Smith mediálne ticho a poskytol exkluzívny rozhovor reportérovi magazínu NME, Andrew Trendellovi. Témou boli koncert na Worthy Farm, nový koncertný film a chystaný nový štúdiový album.
A perfect Dream – Hyde Park 2018Väčšinu času z posledných 12 mesiacov správili The Cure oslavovaním 40.výročia vydania ich milovaného debutu, z roku 1979, „Three Imaginary Boys“. Popri kurátorstve minuloročného Meltdown Festivalu, v londýnskom Southbanku, odohrali masívny koncert v londýnskom Hyde Parku, pred zrakmi 65 000 divákov. Počasie bolo úžasné a nevďačnej pozície predskokovanov The Cure sa ujali Interpol, Editors, Goldfrapp, Pale Waves a Smithovi kamaráti z The Twilight Sad. Radosť prítomných zvýšila aj skutočnosť, že Anglicko porazilo vo štvrťfinále futbalových Majstrovstiev sveta Švédsko 2:0. Bol to jednoducho ten najdokonalejší deň, aký ste si mohli predstaviť.
„To bol!“ povie Smith. „Možno som sa rovnako cítil aj na Glastonbury. V čase koncertu v Hyde Parku sme tohtoročné koncerty ešte nezvažovali. Hyde Park bolo naše veľké finále, náš veľký deň na slnku. A ohlas publika a kritiky nás prekvapil. Ak to nebolo vôbec naše najlepšie publikum, pred akým sme kedy hrali, tak určite jedno z najlepších. Od začiatku až do konca.“
„Ako ste povedali, všetko sa to stvorilo samé počas toho dňa. Počasie, futbal, zoznam účinkujúcich – jednoducho dokonalé. Takto to pripravené rozhodne nebolo. Fantastický spôsob, ako si pripomenúť 40te výročie kapely, pretože som si nie istý, že sa prepracujeme k 50tke.“
Mali šťastie, že len pár týždňov pred koncertom v Hyde Parku požiadali dlhoročného spolupracovníka Tima Popea, aby celé vystúpenia natočil v 4K rozlíšení a pridal k tomu ďalšie príťažlivé efekty (génius Pope stojí za 37 ikonickými videami kapely, rovnako za ich koncertným filmom „The Cure In Orange“). No a 11.júla sa film Anniversary 1978-2018 Live in Hyde Park London objaví v kinách.
„Nechcel som, aby to bolo iba o The Cure,“ povie Smith o filme. „Chcel som to tiché, zábavné, aby kapela ani nevedela, že je filmovaná. Chcel som to ako našu oslavu naše hudby, ktorú hráme už 40 rokov. Nebolo to nič zložité. Lenže to postupne začalo narastať a mňa napadlo, že ak by som mal z toho urobiť veľký projekt, tak by kapela znervóznela. Nemal som ani poňatia, ako to nakoniec vypáli. Až keď som potom videl prvotný Timov strih, až potom som pochopil, aké veľké to celé bolo.“
Keď sledujete film, môžete vidieť každého z členov kapely, ako kráča na pódium a na chvíľu Vám zastane dych, keď uvidíte enormnú veľkosť davu. Popri priznaniu, že ide o „najserióznejšiu vec“, akú kedy kapela s Popem stvorili, Smith tvrdí, že to má v sebe stále „trochu temného a vychýleného humoru“, aké môžete vidieť vo videách ako „Close To Me“, „Friday I´m In Love“, „The Lovecats“ a „InBetween Days“.
„Nám tieto veci prídu rovnako zábavné,“ povie Smith. „Timove vizuálne odkazy a spôsob, akým pracuje, ma dokážu pobaviť. Neviem ako a prečo to tak robí. Pri zázname z Hyde Parku akoby sa vrátil späť k niektorým skladbám, akoby s nimi pracoval tak, ako kedysi, ale bez lietajúch ponožiek, ako tomu bolo v „InBetween Days“. Páči sa mi to a jeho práca, aj na našich skladbách, je až plytko radostná. Lenže potom začnete sledovať jeho prácu, začnete sa sústrediť na slová a napadne Vás, „no moment, ale takéto slová by k tejto melódii spievať nemal.“ Myslím, že bol stiahnutý práve k tejto stránke našej kapely.“
Pope pozná vnútorné fungovanie The Cure tak dobre, že je schopný reflektovať na to, čo Smith nazýva „intimita, ktorá nikdy predtým nebola v kapele odhalená“. „Takéto niečo nebolo ukázané do roku 1987, kedy bol vydaný veľkolepý koncertný film „The Cure In Orange“,“ povie Smith. „A to je presne to, čo mám na tomto filme najradšej.“
„Nakoniec to skončilo totálnym chaosom. Pár týždňov dozadu som si šiel pozrieť finálnu verziu. Hoci som sa s Paulom Corkettom, ko-producentom albumu „Bloodflowers“, postal o audio stopu, tak som navrhol, aby som v určitých záberoch vyzeral horšie, bež v skutočnosti! Aj niektoré skladby potrebovali trochu „zdeformovať“, ale celkovo sa o to všetko postaral nakoniec Tim.“
zdroj: NME