„Niekedy, keď sa cítite utrápene a počúvate pritom depresívnu hudbu, tak Vás to upokojí, pretože nadobudnete pocit, že Vám niekto rozumie, že nie ste sám,“ povedal Robert Smith, ktorý v apríli oslávil 60-te narodeniny.
The Cure sa v sobotu, 31.augusta 2019, v Pasadene, v Rose Bowl, zaradia do zostavy „fantastických live kapiel,“ povedal Robert. Medzi inými to budú Pixies, Deftones, Throwing Muses a Chelsea Wolfe.
Smith sa s reportérom LA Times spojil telefonicky z anglického Brightonu, ešte krátko predtým, než odcestoval do Paríža, kde The Cure odprezentovali dve hodiny skladieb plných nešťastnej lásky, atmosféry, nevľúdnosti a pretrhaných nádejí, na ktoré sa ich publikum môže plne spoľahnúť už od začiatku 1980tych rokov.
„Najlepšie na živom hraní je možnosť vidieť, akým čudným sa stalo publikum,“ povie. „Ľudia so šedinami, takmer bez mobilov, stoja vzadu a prvé rady obsadzujú ľudia s trblietkami v tvárach.“
Aké uspokojenie Ti prináša kurátorstvo hudobného festivalu?
MInuloročný Meltdown festival, to bolo 10 dní hudby na troch miestach a denne vystúpilo 6 – 10 kapiel. Všetky som ich vyberal ja. To je ako keď sa Vam splní sen z detstva, nie? Snažil som sa zachytiť, možno to vyznie staromódne, akýsi pocity komunity.
Ešte stále sa dokážeš indentifikovať s pôvodným punkovým a post-punkovým hnutím, ktorým ste sa nechali v začiatkoch inšpirovať?
Stále cítim rovnaký typ frustrácii, ako keď som bol v tom veku, hlavne pokiaľ ide o to, ako sa s vecami naložilo a nakladá, nie len v hudobnom biznise, ale vo svete ako takom. 1980-te roky boli príšerné, no nám sa darilo, pretože sme reprezentovali alternatívu. Nenásytnosť korporácii sa vymkla spod kontroly práve v 1980tych rokoch. Dodnes ma vedia tieto veci vytočiť, čo je asi čudné, pretože väčšine mojich rovesníkov už na tom viacmenej nezáleží.
Počas ceremónie tohtoročného udeľovania cien Rock And Rollovej Siene slávy rozprával Trent Reznor o tom, ako veľmi boli The Cure pre neho dôležití počas vyrastania v malom meste, v Pennsylvanii. Máš pocit, že si súčasťou pokračovania umeleckého prúdu s konkrétnym uhlom pohľadu?
Jedna z najpríjemnejších vecí je tá, keď Vám umelec, ktorého obdivujete, tento obdiv vráti späť a povie, že má rád to, čo robíte. Také niečo som zažil vo chvíli, keď mi Bowie povedal, že sa mu moje práce páčia. Vtedy som to už kľudne mohol zabaliť. A pritom často nejde ani o hudbu. Je to skôr o tom, ako k veciam pristupujeme, akým spôsobom sme sa dopracovali tam, kde sme. To dáva ľuďom nádej, že veci sa dajú robiť aj inak. Mojimi hrdinami boli ľudia ako Bowie, Nick Drake a Alex Harvey. Chcel som si zachovať vlastný charakter, byť jedinečný. Takže, ak som súčasťou tejto snahy, tohto prúdu, tak som tomu skutočne veľmi rád.
V akom štádiu je nový album The Cure?
Do štúdia nastupujeme po troch dňoch od návratu z Pasadeny, aby sme ešte skúsili niečo s vokálmi a dokončili ich, čo je práve to, čo album zdržuje, ako vždy. Stále sa k nim vraciam, snažím sa ich naspievať inak, čo je už pekne hlúpe. V určitom momente aj tak bude musieť povedať „dosť“.
Pracujete už na tom dlhšie alebo si sa zrazu dostal do bodu, kedy si zrazu pocítil túžbu nahrávať?
Dostal som ponuku robiť kurátora Meldown Festivali, v minulom roku, a súhlasil som. A vtedy som si uvedomil, že novú hudbu už až tak intenzívne nesledujem. Tak som sa do toho vrhol a začal počúvať všetky tie nové kapely, stretával som s tými „deckami“ a zrazu mi v hlave svitlo: chcem do toho ísť znova. Aby som bol úprimný, trochu ma to šoklo. Inak, nik mi to neveril, až kým sme naozaj nezačali nahrávať.
Dá sa, niečo z Vašej minulosti, porovnať s novým albumom?
Ten album sa viac inklinuje k temnejšej stránke. Nedávno som na druhý svet odprevadil moju mamu, otca, môjho brata, čo ma samozrejme zasiahlo. Nie je to neoblomne temný album, má v sebe zvukovú pestrosť, porovnateľnú s „Disintegration“. Snažil som sa vytvoriť veľkú zvukovú paletu, doslova záplavu.
Už má album názov?
Pracovný názov znie „Naživo z Mesiaca“, pretože som bol očarený 50tym výročím pristátia posádky Apolla na Mesiaci, čo sa oslavovalo toto leto. V štúdiu sme mali zavesený veľký Mesiac a s ním súvisiace veci poukladané naokolo. Vždy som bol hvezdár.
V minulosti, keď The Cure vydali nový album, tak si vždy dodal, že kapela má namierené do dôchodku. Ako to vnímaš tentoraz?
Keďže vždy robím veci úplne opačne, tak by som bol veľmi nešťastný, ak to bude album posledný. Zajtra budeme opäť vystupovať a chalanom poviem, „Toto je náš posledný koncert v Paríži,“ a oni sa na mňa pozrú a myknú plecami. Raz však príde moment, kedy budem mať pravdu.
zdroj: LATimes.com