Ak ste fanúšikom The Cure, tak je veľká šanca, že ste fanúšikom Tima Popea, režiséra väčšiny videoklipov kapely. Pope spolupracuje s The Cure už takmer 40 rokov a výsledkom poslednej spolupráce je koncertný film, ktorý zachytáva kapelu počas koncertu v londýnskom Hype Parku, z príležitosti 40.výročia prvého koncertu pod názvom The Cure.
Ako vlastne začal Tvoj vzťah s Robertom Smithom a The Cure?
Stretli sme sa v roku 1982, kedy ma požiadal o video k singlu „Let´s Go To Bed“. Neskôr som režíroval väčšinu videí k ich slávnym skladbám – a áno, aj to ku „Close To Me“, kedy som ich naskladal do šatníku a ten zhodil z útesu, rovnako aj k „Lovecats“, s tými psychedelickými mačkami a „Lullaby“ s obrovskými paväčimi ústami.
V tej dobe sa rozbiehala MTV, rozšírila sa do celého sveta, ľudia naše videá spoznávali veľmi rýchlo a dá sa povedať, že vlastne vždy čakali, s čím novým prídeme. Myslím, že vďaka tomu sa vytvorila akási vizuálna identita The Cure. Lenže postupne sa videá stávali ordinárnymi a nudnými, naša práca nás zbavila konvencie, možno preto, že dnes sa všetko riadi akýmisi pravidlami. Takisto som režíroval 35 mm film „The Cure In Orange“, ktorý sa uvádzal v kinách, stal sa medzi fanúšikmi obľúbený a zachytáva kapelu v momente, ako dosiahli obrovský hitový úspech.
V určitom zmysle sa dá náš nový film, „Anniversary“, chápať ako „Orange 2“, a vzhľadom na to, že som sa opäť chopil réžie, to naše publikum náležite ocení. Ten film vytvára akúsi pomyselnú hranicu medzi ich katalógom starých piesní a chystaným albumom, ktorý Robert ohlásil po viac ako 10tich rokoch.
Ako vlastne vznikol film „Anniversary 1978 – 2018“ a ako si sa k tej práci dostal ty sám?
Robert mi poslal e-mail. „Nechceš nás nafilmovať v Hyde Parku?“ A to je klasický prípade s The Cure, jednoducho máte príliš krátky čas na prípravu, často je to až nad ľudské možnosti. V tomto prípade to nebola výnimka. Nepoznal som setlist koncertu, takže som sa musel vrátiť k samotnej hudbe The Cure. Zúčastnil som sa zvukovej skúšky pre spomenutý koncert, ktorú mali v takej malej miestnosti. Usadil som sa do kresla, kúsok od Jasona, medzi Roberta a Reevesa. Hudba znela v sluchátkach, ktoré som od nich dostal. Mal som pocit, že z lepšieho miesta sa už jednoducho vidieť nedajú a vypočul som si tak celý koncert.
Po tomto zážitku som sa rozhodol zachytiť dve veci: epickú kvalitu hudby, ktorú dosiahla kapela s piesňami ako „Pictures Of You“, „Fascination Street“ a „A Forest“, a takisto jemný a intímny hudobný vzťah kapely na pódiu. V skutočnosti sa smejú omnoho viac, než si ľudia myslia. Na to, že hrajú iba piati, vytvárajú pozoruhodný zvuk. Bolo až neskutočné, zažiť blížiaci sa koncert na skúške.
Ako sa ti teda podarilo zachytiť koncert? Ako sa dá vlastne také niečo zachytiť?
Stalo sa to, že sme zrazu mali v Hyde Parku k dispozícii doslova vražedný letný večer, čo je, podľa mňa, dokonalá atmosféra pre hudbu The Cure. Počas celého filmu môžeme vlastne vidieť prechod denného svetla do noci. Jednu kameru sa mi podarilo umiesniť na žeriav, čím sme získali skvelé zábery na londýnske mrakodrapy a celé to 65 000-ové publikum.
Snímali sme to na 4K kamery a na ich umiestnenie sme mali len 20 minút pred nástupom kapely na pódium. Z rôznych technických dôvodov neboli moje kamery včas pripravené. To som si myslel, že už ma nemôže nič prekvapiť a tak som sa rozhodol pre pokojnejší prístup. Tak som zavrel oči a doslova som si predstavoval zábery, keď som o nich hovoril. Až keď sa pustili do piatej skladby, tak som mal konečne všetko pripravené a filmoval všetkými kamerami.
Najdôležitejšia príprava však spočívala v ponorení sa do hudby, takto pracujem vlastne vždy. Robert mi dôveruje, dokonca aj keď sme spolu pracovali na editácii. Ja publikum The Cure milujem a viem, že vždy „dostane“ konkrétne veci. Napr. skladbu „The Walk“ som strihal rovnakým spôsobom, ako video k tejto skladbe, v roku 1983.
Čo očakávaš, že fanúšikovia zažijú pri sledovaní filmu „Anniversary“ v kinách?
Chcem, aby ľudia získali pocit, že sedia uprostred kapely na pódiu, presne taký, aký som spomínal vyššie. V momentoch, keď sa s kamerou priblížime k Robertovej tvári na minimálnu vzdialenosť, pôsobia ľudia v publiku ako mravce. Vzhľadom na fakt, že pre obrovské množstvo ľudí je hudba The Cure soundtrackom ich života, chcem, aby sa publikum s nami vybralo aj na 40-ročnú jazdu ich kariérou.
Rovnako fantastická bola mixáž zvuku do formátu surround 5.1, v Abbey Road Studios. Dúfam, že to bude pre divákov bonusom a získajú tak pocit, že sledujú skutočný koncert a nie film, no z toho najlepšie dostupného sedadla. Chcem vidieť ľudí na nohách, chcem ich vidieť fandiť a tancovať. Mám v pláne poslať do tých všetkých 1500 kinosál, po celom svete , poznámku „Prosím, pustite to riadne NAHLAS.“ Tak ako v prípade „Spinal Tap“, aj tu chcem, aby sa úroveň hlasitosti nastavila na 11-tku.
Čo Ťa čaká najbližšie?
V polovici 1990-tych rokov som prešiel veľmi zlou skúsenosťou v Hollywoode, pri produkcii filmu Crow 2, kedy sa pohádali producenti filmu a spoločnosť Miramax Studios, čo skončilo tým, že film zostrihali tak, aby to pôsobilo ako pôvodný film „Crow“ s Bandonom Lee, a to aj napriek tomu, že som to točil ja a vlastne film aj pôvodne zostrihal. Myslím, že tento príbeh je ľuďom dostatočne známy. Dosť ma to poznačilo, zvlášť preto, že moje meno je uvedené v titulkoch. Fakt to bolo až komické. V jeden deň mi šéf londýnskej pobočky zovolal, či by som si nechcel pozrieť režisérsky strih filmu, čo som slušne odmietol!!! Pred „Crow 2“ som ešte režíroval krátky film, „Phone“, o ktorom mi Martin Scorsese napísal, že sa mu veľmi páčil.
Napriek tomu sa k filmu vraciam a chystám sa sfilmovať vlastný scenár, film s názvom „Drone“, ktorý sa odohráva v Brightone a rozpráva príbeh dvojice, ktorá prepadla závislosti v sledovaní života ich susedov prostredníctvom dronu. Dúfam, že sa mi to podarí dokončiť a do kín sa dostane na konci budúceho roka. Momentálne vyberáme obsadenie a k dispozícii máme niekoľko veľkých mien. Pracujem s úžasným producentom, Derekom Freyom, ktorý inak produkoval väčšinu filmov Tima Burtona. Tak si ten film potom pozrite, no aktuálne mám v pláne užiť si vydanie filmu „Anniversary“. Bude to určite skvelý pocit, keď viete, že sa na to synchrónne budú pozerať ľudia na Havaji, Islande, v Rusku, Austrálii, Spojených štátoch a v UK. Dnešné technológie sú úžasné, ako aj svet, v ktorom práve žijeme!
zdroj: curzonblog.com