V knihe „Cured“ rozpráva niekdajší bubeník The Cure, Lol Tolhurst, o vlastnej minulosti, drogovej a alkoholovej závislosti a ako dlho prebiehal jeho ozdravný proces.
Počas besedy, v rámci Hay Festivalu, v mexickom meste Querétaro, nám Lol prezradil, že po tom, čo odišiel z The Cure, sa so všetkou vervou vrhol na výchovu svojho syna. „Zostal som doma a nikam nechodil. Napadlo ma, budem ako Patti Smith, budem sa starať o syna. No a po rokoch, keď odišiel z rodičovského domu som si pomyslel, no a teraz čo? Vždy som mal rád literatúru, celý život som bol vášnivým čitateľom a živil v sebe silnú túžbu stať sa spisovateľom. No a niekedy v tom období sa ma jeden z mojich priateľov spýtal, či ešte stále uvažujem o napísaní knihy. Povedal som mu, že áno a on mi pre to vytvoril podmienky. Predstavil ma Benovi Shaverovi, ktorý sa stal mojim editorom. Porozprával som mu o svojom projekte a vtedy to všetko naozaj začalo. Mal som vtedy 50 a on mi povedal, že 50-tka je vlastne mladosť staroby. Je to pravda, mladý už viac nebudem, musím povedať, ako sa veci udiali, čo všetko som prežil. Trvalo mi to trochu dlhšie, ale nakoniec som pochopil, že najlepšie bude o tom napísať. A tak som začal s kapitolou „Reflections“. Môj agent si to prečítal, povedal mi, že je to výborné a aby som pokračoval. To mi stačilo na to, aby som sa k tomu posadil a objavil silu písania.“
Proces ozdravenia, ktorý vyvrcholil vydaním knihy, však prešiel rôznymi fázami. Napriek tomu však rozhodnutie napísať knihu bolo definitívne. „Vymanenie sa zo spárov alkoholu považujem asi za to najdôležitejšie v mojom živote. Vlastne som sa ho snažil zbaviť už od detstva. Ako dieťa som rozhodne nebol ani týraný, ani zneužívaný, skôr som bol zanedbávaný a tak som útočisko hľadal u kamarátov, ako aj v mojej kapele, The Cure. Mal som veľmi blízko k Robertovej rodine, boli mi veľmi blízki a toto som musel stihnúť dať do poriadku. Takisto pochopenie, odkiaľ sa to celé vzalo, že som to vlastne zdedil po otcovi, mi veľmi pomohlo. A veľmi mi pomohla aj samotná kniha.“
Je to príbeh o priateľstve, obzvlášť o tom medzi Lolom a Robertom Smithom, no takisto o strate a záchrane. „V knihe je jeden moment, kedy píšem o tom, ako som dostal od Roberta list, kde bolo uvedené: „viac sa nevracaj, pretože všetkých si priviedol k smútku.“ Následne som sa šiel prejsť so svojim psom. Žil som vtedy na vidieku, prakticky som bol obklopený prírodou. Spomínam si, ako som posedával na skale a hľadel na oblohu. Zrazu prišiel dážď a napadlo ma: „niečo sa musí zmeniť, zlomiť, vrátiť sa takýto už nemôžem“. V tom momente akoby všetko explodovalo. Šiel som na liečenie, rozviedol som sa … Tá kniha je katalyzátorom pre množstvo vecí.“
Niekdajší pôvodný bubeník The Cure poznamenal, že najzložitejším momentom písania bola vlastne „recenzia“ vlastného života a nerobiť to z pohľadu obete. Časť z tejto reflexie prežil v období, keď sa rozhodol stráviť pár dní v Death Valley, v Kalifornii. V kapitole „Zúfalý v púšti“ napísal: „Jedna z vecí, ktoré na Kalifornií milujem, je tá pestrosť dvadsiateho storočia, v ktorom vzniklo množstvo rozmanitých utopických komunít a tie vždy priťahovali moju pozornosť. Síce moje punkové korene na prvý pohľad k tomu nepasujú, no vždy som mal pocit, že kdesi pod tým drsným povrchom punkového hnutia je akési hľadanie významu v tom chaose, ktorý nás ovládal, v podstate akoby šlo o ďalšiu odnož učenia Zen. A ja som očakával, že ten význam nájdem práve v Kalifornií.“
A či sa tak naozaj stalo? „Stretnutie s človekom v púšti zmenilo môj spôsob uvažovania v zmysle, že množstvo z tých vecí sú len následkom mojich činov a v tomto zmysle je teda zmena možná. No jediný spôsob, ako tú zmenu dosiahnuť, je jednať s ľuďmi úprimne a otvorene.“
Lolov návrat k hudbe však nejaký čas trval. V roku 2000 založil, spolu s manželkou Cindy Levinson, kapelu Levinhurst. Ich dva albumy, „The Palace“ a „House By The Sea“, ktorým sú venované dve kapitoly jeho knihy, boli v jeho ozdravnom procese kľúčové. „Do Severnej Ameriky som prišiel v podstate naľahko, bez ničoho. Všetko v mojom živote bolo pod paľbou, tak som sa rozhodol svoju loď podpáliť. Premýšľal som priamo: kedy som bol vo svojom živote naposledy šťastný? Mal som 21. A to bolo už dosť dávno predtým, než som sa opäť vrhol do nahrávania. Nebolo to nič zložité, len som sám seba musel presvedčiť, že ešte mám svetu čo povedať. V roku 2004 sme nahrali album „Perfect Life“, pretože som naozaj žil skvelý život. Nemal som žiadne očakávania a nič sa odo mňa neočakávalo. Mal som malého syna, novú manželku a to mi dávalo skvelý pocit. Napriek tomu musím povedať, že mojim obľúbeným albumom je „House By The Sea“ (2007). Je to odkaz na dom, v ktorom som žil, na dom pri mori. Na tom albume je všetko bez prikrášlenia, presne také som to chcel mať, chcel som zachytiť veci také, aké v skutočnosti sú. Napr. obal albumu je veľmi pochmúrny. ale to bol zámer, pretože som zistil, že aj v temnote sa dá objaviť krása.“
Aj v 60-tke Lol stále hrá na bicie: „Je to ako mantra v mojej hlave. Zvelaďuje mi to myseľ, telo, vnímam to ako niečo primitívne.“ A naďalej pokračuje v experimentovaní, tak ako kedy s The Cure, s kapelou, ktorá rozhodla zboriť stereotypy: „Na svoju hudbu som hrdý,“ povie. „Ale zo všetkého najviac na to, ako sa mi podarilo zmeniť konvencie. Rock bol mizogýdny, nepripúšťalo sa, že by človek mohol ukázať svoje pocity. A my sme to urobili. Nie, že by to bol zámer, my sme takí jednoducho boli. A v tom je to kúzlo: v správnom čase a priestore sa dala dokopy banda mladíkov a zafungovalo to. Nakoniec som si uvedomil, že mladý človek má o živote predstavu ako o nejakej priamke. Predpokladáte, že jedna vec povedie k druhej. Až neskôr som zistil, že život sa odohráva v akýchsi sústredných kruhoch.“
Kniha „Cured“ je pre Lola akýmsi znovuzrodením jeho ochromenej kreativity. „Keď sa dostanete do takého štádia, máte pocit, že je po všetkom, že už nemáte čím prispieť, no zrazu sa oheň opäť rozhorel. Dnes nahrávam album, píšem ďalšiu knihu. V tomto roku som dovŕšil 60-tku a páči sa mi to, pretože sa cítm oslobodený. Dnes môžem robiť čo len chcem, byť sám sebou po zbytok života, na ničom nezáleží, všetko je otvorené. Práve táto kniha mi pomohla to pochopiť.“
Milenio, 28/09/2019