Robert pre Smash Hits – 1988

V edícii britského mládežníckeho magazínu Smash Hits, „Book Of Personal Files“, sa našlo v roku 1988 miesto aj pre Roberta Smitha, ktorý evidentne zaťal zuby a odpovedal na otázky so všetkou slušnosťou.

Kde si vyrastal?
V Crawley, v grófstve Sussex. Ešte stále, keď mám tú možnosť, sa tam snažím vracať – stále mám v rodičovskom dome vlastnú izbu, posteľ a zubnú kefku. Je to skutočne moje únikové miesto – pre ľudí je nemožné ma tam zastihnúť. Jednak nedvíham telefón a kto dnes bude cestovať 35 míľ?

Vlastníš plyšového medveďa?
Ale jasné. Dostal som ho v deň, keď som sa narodil, takže je celý zmáčaný slzami.

Ktorú školu si navštevoval?
Základnú školu Sv. Františka v Crawley. Tam som musel stretnúť Lola, pretože býval vlastne vo vedľajšej ulici a chodil do školy tým istým autobusom, no veľký dojem na mňa vtedy neurobil. Ale on si na mňa veľmi dobre pamätá, no veľmi pochvaľne sa o tom nevyjadroval.

Predošlé kapely?
Prvú kapelu som mal už v 14-tich – s mojim bratom, s jeho kamošmi a mojou mladšou sestrou. Volali sme sa The Crawley Goat Band – brilantná! Potom som mal kapelu s názvom „the group“, ale to bola len jednorázová záležitosť v škole, takže názov potrebný nebol. Neskôr sme sa volali Malice, taká sub-metal punková záležitosť. Koncert sme zorganizovali na spomenutej škole, predstierali sme, že sme jazzová kapela a chorálový kvintet v jednom, takže sme predali asi 150 vstupeniek po 25 pencí. Skončilo to výtržnosťou.

Prečo si taký zanedbaný?
Nemám čas sa udomácniť, ale už mám žehličku, hoci som ju zatiaľ nikdy nepoužil. Moje veci schnú tak, ako ich uložím, takže sú vždy pokrčené.

Kedy zvykneš vstávať?
Záleží od toho, kedy idem spať. Ale pred treťou ráno to nie je nikdy. No často sa stáva, že vstávam na pravé poludnie. Keby bolo po mojom, nevstávam vôbec. Teda, rozhodne nie do zotmenia.

Prvá vec, ktorú urobíš po tom, čo vstaneš?
Opláchnem si tvár studenou vodou a potom si sadnem ku šálke kávy a snažím sa spomenúť na to, čo sa mi snívalo. Sny si zvyknem následne zapísať, dnes však zvyknem s Mary debatiť o ich nízkych aspektoch.

Najpodivnejší sen?
Dlho sa mi zvyklo snívať o tom, že prerážam oblok a cítil som dokonca na sebe úlomky skla. To som až veril predstave, že zomriem presne 14.februára 1987. Faktom však je, že dnes si ani nespomeniem, čo som v ten deň vôbec robil. Až keď som v ten deň zaľahol do postele som si uvedomil, že sa to nestalo skutočnosťou. V humornom zmysle som bol až trochu sklamaný.

Vymenil by si si rolu s princom Charlesom?
Nie. Nenávidel by som skutočnosť, že som sa narodil v kráľovskej rodine. Samozrejme, je to príjemnejšie, než žiť ako vandrák, ale má to kopec závažných nevýhod. Neznášam extrémy, práve preto by som bol nerád, aby sa zo mňa stalá skutočná popová hviezda alebo by som bol seriózne slávny; človek je šťastnejší, keď žije priemerný život. Kráľovská rodina je na smiech. Myslím, že ľudia ich vnímajú ako niečo stabilné v neustále sa meniacom svete, ale ja som si istý, že aj kráľovská rodina má plné zuby toho, že je kráľovská rodina.

Veríš v nukleárne odzbrojenie?
Vidím to presne tak, ako jeden môj hrdina z detstva, Spike Miligan. Myslím, že ten idealizmus, v prípade nukleárneho odzbrojenia, je chvályhodný, ale jednoducho tie znalosti, ako zostrojiť bombu, už tu sú a v tomto smere sa už nedá vôbec nič urobiť – čiže nukleárne odzbrojenie je čistá utópia. The Cure však budú stále hrať na akciách ako Glastonbury, pretože musí vždy existovať akési verejné, ale aj súkromné povedomie o dôležitých veciach, inak ľudia pri moci nadobudnú až príliš veľký pocit istoty. Ja dúfam, že pri hrozbe občianskych nepokojov a protestov, nebudú zachádzať niektorí politickí lídri do extrémov a uvedomia si mantinely, kam sa dá najďalej zájsť bez odplaty zo strany ľudských más.

Prečo si tak často vymýšľaš?
Ak nič nerobím, tak sa vážne nudím. Začal som s tým, lebo som zistil, že sa mi v tomto smere nemôže nič stať a ľudia už odo mňa akosi očakávajú, že budem robiť čudné veci.

Bol by si rád bohatý?
Ak ma prepadne pocit, že mám príliš veľa peňazí, tak mám tendenciu podporiť charitu a podobne. Mám zvláštny zmysel pre etiku – nemyslím si, že by mal ktokoľvek vlastniť veľa vecí. Asi pred 4, či 5 rokmi som sa zbavil množstva vecí, pretože sa mi doma začalo hromadiť kopec hlúpostí, napr. pivné podložky z vydarených nocí v pube. Ak sa Vám nebodaj stane, že musíte utiecť v noci z Vášho horiaceho domu, tak jediná vec, ktorú by ste si mali vziať, je Váš plyšový medvedík.

Čo budeš robiť, keď raz budeš mať 64?
Dúfam, že sa budem hrať s anjelmi v nebi na Zemi. Ak sa svet nerozrastie, tak to tu bude asi rovnaké. Fakt je, že budem isto nudnejší, než som dnes. A na Zemi bude istotne viac ľudí. A to sa na ľuďoch samozrejme prejaví. O takých 40 rokov bude svet poriadne preplnený. Celkom by mi vyhovovalo, keby sa riadne oteplilo, pretože potom sú ľudia schopní podávať iba polovičný výkon. A to sa potom musia prispôsobiť tempu, aké mám v súčasnosti ja.

zdroj: Smash Hits, 1988