Obzretie za neuveriteľnou coververziou post-punkového hymnusu „Love Will Tear Us Apart“, od Joy Division, ktorú nahrali The Cure počas austrálskej časti Dream Tour, v roku 2000.
Niekedy sa stane, že pieseň presiahne samotného autora. Či už ide o skladby The Beatles a The Rolling Stones, ktoré, hlavne v 1960-tych rokoch obsahovali citeľné vplyvy americkej R&B scény, alebo, ako v tomto prípade, môže skladbu, a jej sentiment, oživiť a posunúť ďalej iná kapela.
„Love Will Tear Us Apart“ od Joy Division patrí k týmto piesňam. Je zakorenená v mytológii a zármutku spojenom so samovraždou Iana Curtisa a zároveň je akousi baštou emócii. Jednou z kapiel, ktorá dokonale zapadá do tohto scenára a má na to, aby zopakovala pôvodný námet, sú práve The Cure.
Svoju interpretáciu spomenutej slávnej skladby nahrali The Cure v zákulisí austrálskeho festivalu Livid, v Brisbane (21/10/2000), kde definitívne uzavreli svoje Dream turné. Ich verzia je dokonalým príkladom, ako dva rozdielne vokály, hudobné štýly, stanoviská a osobnosti dokážu použiť jednu a tú istú skladbu na stvárnenie svojho individuálneho umenia. Je to triumf.
Krása tejto konkrétnej coververzie spočíva vo vzájomnom porovnávaní činnosti oboch kapiel. Aj keď Robert Smith s kapelou vzdávajú hold dokonalosti skladby a inšpiratívnemu skladateľskému umeniu Iana Curtisa, premenili samotnú skladbu v niečo, čo by ste chceli počuť na ďalšom albume The Cure.
Bassová linka je dostatočne silná, aby sa páčila Petrovi Hookovi, syntezátorový part zohráva rovnakú rolu ako v replike, tak aj originále, no verzia The Cure vyvoláva úplne iný pocit hlavne vďaka vokálu Roberta Smitha. Zatiaľ čo Curtis pôsobí chladne a mrzuto, Smith vyznieva zničene a krehko. Stručne to vystihuje samotných interpretov.
Vždy sme mali pocit, že veľký umelec sa vyznačuje schopnosťou predstaviť prácu niekoho iného tak, akoby bola jeho vlastná a The Cure sa tak rozhodne prezentujú.
No a kým sa dostaneme k samotnému coveru, ešte spomienka fanynky, ktorá sa zúčastnila samotného nahrávania:
„Ahoj. Volám sa Sarah Beahan a som tá, ktorá mala to šťastie a zúčastnila sa nahrávania skladby „Love Will Tear Us Apart“ s The Cure. Myslím, že bude dobré, ak na úvod vysvetlím, ako som sa k tejto výhre dostala. Triple J, austrálska rozhlasová stanica, vyhlásila vo svojej „Breakfast show“ súťaž s názvom „Triple J covers Livid“. V nej mal každý súťažiaci vybrať skladbu, ktorej cover by nahrala jedna z kapiel: The Cure, The Dandy Warhols alebo Sonic Animation. Ja som zvolila „Love Will Tear Us Apart“, pretože a) milujem túto skladbu b) bolo by to perfektné, keďže Joy Division a The Cure boli kedysi veľmi pochmúrne kapely. Skončilo to tak, že sa chalanom z The Cure zapáčila moja voľba a takisto ma vyhlásili ako víťaza súťaže.
Súčasťou výhry bol aj kompletne uhradený výlet do Brisbane, kde na mňa čakala vstupenka na Livid festival, vrátane vstupu do VIP zóny. Samotný festival bol skvelý, počas jediného dňa vystúpilo asi 60 kapiel, no ja som bola po celý deň až extrémne nervózna zo stretnutia s The Cure, ktoré sa malo uskutočniť večer, krátko pred ich vystúpením. Ako sa nakoniec ukázalo, nemala som sa čoho obávať. Sú to neuveriteľne milí ľudia, obzvlášť Robert Smith. Cover sme nahrávali v malom karavane, pristavenom v zákulisí hlavného pódia festivalu. The Cure sa k cele záležitosti postavili veľmi profesionálne, až neskôr som sa dozvedela, že samotnú skladbu nacvičovali niekoľkokrát počas ich austrálskeho turné. Zvykli ju hrávať počas zvukových skúšok.
Pred nahrávaním som sa postavila do rohu a do rúk som dostala tamburínu. Po pravej strane som mala Jasona, po ľavej Rogera. Skladbu sme si zopakovali asi šesťkrát, kým s ňou bol Robert spokojný. Videli na mne, že som z toho riadne nervózna a tak ma po celý čas povzbudzovali, najviac zo všetkých práve Robert.
Po samotnom nahrávaní som dostala príležitosť na zopár autogramov a samozrejme fotografiu s Robertom. Priznal sa, že ho to celé vrátilo v čase späť, keďže Joy Division predskakovali niekoľko koncertov The Cure v roku 1979 a Robert vždy s úžasom obdivoval talent Iana Curtisa. Vždy sa snažil o nahratie coveru niektorej z ich skladieb, no obával sa, že nebude schopný to urobiť poctivo. Osobne si myslím, že Robert nakoniec odviedol skvelú prácu a môže byť právom hrdý nielen na seba, ale aj na kapelu. A pokiaľ ide o mňa, ja som hrdá, že som sa mohla zúčastniť nahrávania skladby, z ktorej sa môžu tešiť ako fanúšikovia The Cure, tak aj Joy Division“.
zdroj: Far Out Magazine, COF