Rozhovor s Robertom Smithom, ktorý pôvodne vznikol počas jesenného severoamerického turné, v roku 1997, kedy kapela promovala singlovú kompiláciu „Galore“. Spin Online zastupovala reportérka Donna Moran.
„Wrong Number“ je jediná nová skladba na kompilácii „Galore“ a táto sa jemne odlišuje od ostatných skladieb The Cure z minulosti. Ako sa tá skladba vlastne v štúdiu rodila?
Robert: Tá skladba vznikla počas minulého leta a mala úplne inú podobu. Zmixoval nám ju Adrian Show a backing vokály, ako aj dychové sekcie, zneli úplne inak. Text sa mi veľmi páčil, aj som mal pocit, že to vcelku funguje, no v hlave mi znela úplne iná pieseň. Takže, namiesto toho tradičného spôsobu, kedy kapela nahrá skladbu a niekto úplne cudzí ju zremixuje, ma napadlo, že by som ju mal zremixovať ja sám. Tak som sa skontaktoval s Markom Prattym a a za krátky čas to bolo na svete. Jednoducho sme dostali nápad a do štyroch hodín sme to mali hotové.
Získal si si v podstate repustáciu tak trochu staromódneho človeka.
V podstate som si nie istý, čo vlastne pojem „staromódny“ znamená. Skôr si myslím, že v mojom prípade ide o totálnu ignoráciu módnych trendov. Úprimne sa smejem z ľudí, ktorí určujú, čo sa má nosiť a čo už nie, pretože keď sa s takými ľuďmi stretnem, tak zistím, že vôbec ničomu nerozumejú. Vyzerajú hrozne, nedokážu vysloviť súvislú vetu. Myslím, že tí ľudia sa ocitli na svojich miestach len vďaka podivnej hre osudu. Všetci sa sami pasovali do tých rolí a ja nič z toho, čo odporúčajú, nekupujem.
Na druhej strane sa sotva nájde nejaké interview, či článok, o Vašej kapele, kde by sa nespomenul Váš imidž. Vždy ste boli súčasťou nejakých módnych trendov, či postojov.
Úspešne to prehliadam. Obyčajne sa tomu venujú ľudia, ktorí nemajú o čom písať. Keď na to príde pri nejakých rozhovoroch, tak to veľmi rýchlo stopnem, pretože o tejto oblasti sa nedá povedať nič zaujímavé. Už som tom v minulosti spomenul x-krát, že je to otrepaná téma.
Tak to teda nechajme a venujme sa skladbe „Wrong Number“. Skladba akoby sa skladala z niekoľkých častí. Vzniklo to pôvodne ako jedna pieseň alebo ide o niekoľko pospájaných kúskov?
Celý text bol napísaný a následne naspievaný k úplne inej piesni, ale ten prízvuk na „wrong number“ to celé zmenilo. Pôvodná verzia sa volala „Lime Green“ a v nej tá časť s „wrong number“ nebola až tak výrazná. Nejako to zmutovalo. K singlu vznikli hneď tri remixy, ale nie som si istý, či budú komerčne dostupné aj v Spojených štátoch. Je to trochu na škodu, pretože CD singel, ktorý bude vydaný v Európe, obsahuje skutočne vydarené mixy. V podstate to vyznieva, akoby CD obsahovalo 5 rôznych skladieb s názvom „Wrong Number“. Lenže v Elektre zastávajú názor, že komerčne sa oplatí vydávať single len osvedčeným kapelám, ku ktorým už zjavne nepatríme. Hold, taký je už život, raz si hore, raz zasa dolu …
Čo predchádzalo vzniku videoklipu k spomenutej skladbe? Využili ste opäť služby Tima Popea, s ktorým ste nepracovali od klipu k singlu „Friday I´m In Love“ …
Presne, odvtedy som sa s ním nestretol, takže to bola vhodná šanca na stretnutie. Vychádzali sme od momentu, kedy sme sa rozlúčili. Ja som inak od prvého momentu vedel, že ak vydáme v tomto roku nový singel, tak by som bol rád, aby video natočil Tim. A ten videoklip je pekne maniakálny. Neviem, ako naň ľudia zareagujú. Už sme v ňom urobili niekoľko drobných úprav, pretože video obsahovalo zopár „rušivých“ prvkov, hoci si myslím, že viac rušivých elementov dnes človek vidí v detských televíznych programoch. Tí, čo posudzujú výber klipov do vysielania hudobných televízii musia byť fakt čudní, keď tam vidia veci, ktoré ani ja nevidím.
„Galore“ je až dôkladne uvádzaná ako kolekcia singlov a nie zbierka najväčších hitov. Bolo to jednoduchšie, zhromaždiť single rovnakým spôsobom, ako v prípade predošlej kompilácie „Standing On A Beach“?
Ani nie, pretože pretlačiť tento projekt mi dalo riadne zabrať. Nahrávacie spoločnosti o singlové kompilácie nestoja. Nechcel som dvojalbum, nechcel som zbierku najväčších hitov, pretože to akoby som chcel zarábať na histórii kapely a zároveň naznačoval, že so všetkým končím. Takže zbierka singlov dáva, z hľadiska vydávania nahrávok, logiku. Pokračuje tam, kde to pred viac ako desiatimi rokmi zbierka „Standing On A Beach“ ukončila. Ide o chronologické poradie a viete ako to je, ľudia si to buď budú chcieť kúpiť alebo nie.
Za tie roky sa zostava The Cure niekoľkokrát zmenila. Poznačili tieto zmeny Tvoje skladateľstvo, či výsledný zvuk jednotlivých skladieb?
Do istej miery to celé závisí na mne. Boli obdobia, kedy mi bolo úplne jedno, kto je vôbec v kapele a bol som skutočne nepríjemný. Zvláštne na tom je, že v posledných mesiacoch zisťujem, že kapela, či ľudia, ktorí v nej aktuálne fungujú, v podstate ten môj niekdajší postoj uprednostňujú. V posledných rokoch sa snažím byť demokratickejší, viac ľudí počúvať, no v určitých smeroch to prakticky nefungovalo. Spätne to hodnotím tak, že som sa mal viac držať svojich zaužívaných postojov.
Takže dnes už máš opäť rozhodné a hlavné slovo?
Tak napr. pri tomto poslednom singly som vyslovene nasledoval vlastné inštinkty a ignoroval všetkých a všetko. Je to úplne iný prístup, než som zvykol pracovať pred piatimi, či šiestimi rokmi. Ale vlastne, je to návrat k pôvodnému prístupu. Viem, čo presne chcem a nasledujem to až do momentu, keď je práca hotová. Viem, že v istom zmysle je to pre ostatných trochu zložité, ale ako som uviedol, oni si práve takýto spôsob práce užívajú. Majú radi, keď som trochu maniakálny. Je to ľahšie, než by sme mali medzi sebou súperiť.
Máš nejaké nápady ohľadne názvu ďalšieho nápadu?
Mám pracovný názov, ale ten Vám nepoviem. Prináša to smolu. Urobil som tak len raz a ten album som nikdy nedokončil.
Ako si s ním teda ďaleko?
Vybudoval som si domáce štúdio, takže miesto toho, aby som vytváral demá, ktoré si následne kapela vypočuje, môžem vždy, keď zájdem do štúdia, rovno nahrávať. Takže skladby skompletizujem priamo u mňa doma, čo som nikdy predtým nerobil. Ako kapela máme k dispozícii 40 skladieb, z ktorých 7 máme na komplet hotových a som s nimi veľmi spokojný. Dúfam, že keď ich bude 12, budeme hotoví. Aktuálne pracujeme na dvoch, či troch skladbách naraz.
Takže 40 skladieb. Akým spôsobom skladby vyraďuješ zo zoznamu určeného na album?
Problém je ten, že ja ani neviem, ktorých sa zbaviť, pretože práve tie, ktoré mám teraz k dispozícii a pracujem na nich sú veľmi emotívne. Ale takisto je tam celá rada takých rezkejších, tanečných vecí, ktoré by sme, na konci budúceho roka, mohli vydať pod iným názvom. A bude dosť možné, že sa tomu albumu bude nakoniec dariť a s albumom The Cure pohoríme. Taký je už život.
SpinOnline, 06/02/1998