V roku 2014 vyhľadal reportér webzinu Post Punk speváčku Jeanette Landray, ktorá svojho času naspievala vokály na album „Blue Sunshine“ projektu Roberta Smitha a Stevena Severina.
Album „Blue Sunshine“ (1983) je stelesnením psychedelickej kreativity rovnakej ligy ako „Piper at the Gates of Dawn“ (Pink Floyd), „Sgt. Pepper“ (The Beatles) a „Surrealistic Pillow“ (Jefferson Airplane). Spoločnosť Rhino Records, na popud Stevena Severina, sa ho preto rozhodla remastrovať a vydať v dvojdiskovej edícií. Prvý disk obsahuje pôvodný album, kompletne remastrovaný, so zopár bonusmi, zatiaľ čo druhý disk je osekaný o hlas mystickej sirény a namiesto nej obsahuje skladby z prvého disku s alternatívnymi vokálmi a aražmánmi Roberta Smitha.
Dajme teda bokom všetkú tú mystériu a zistime, kto je vlastne Miss Landray? Autor tohto článku využil všetok svoj šarm a prefíkanosť, aby ju vystopoval na slnečnej Floride. „Žijem tu posledných 5 rokov,“ vysvetľuje Landray. „Predtým som žila v Londýne, ale načas som si dala od hudby pokoj, takže teraz žijem na farme, mám koňa, ktorého som zachránila, som ako taká kovbojka.“
Jeanette (alebo Ginette) Landray sa narodila 4.marca 1960 v Liverpoole, kde žila až do svojich 16tich. Následne sa presťahovala do Londýna, kde neskôr žila s priateľom Budgiem, inak známy ex-bicman Big In Japan, The Slits, Spitfire Boys a Siouxsie And The Banshees. „Pôvodne som šla do Londýna kvôli kariére tanečníčky, absolvovala som množstvo kurzov. Za ten čas sme sa dali s Budgiem dohromady, spoločne dospeli a neskôr sa rozišli. A hoci sa dal dohromady so Siouxsie Sioux, zostali sme priatelia.“
Krátko po spomenutom rozchode a Jeanette spoznala s Robertom Smithom a Stevenom Severinom, ktorí obaja fungovali v The Banshees. Obaja až zúfalo potrebovali odbočiť od svojich bežných a budúcich projektov, v prípade Roberta šlo dokonca o pauzu od osobných problémov, ktoré súviseli s nahrávaním, ako aj koncertovaním k albumu „Pornography“ (1982). „Potrebovali nasmerovať svoju kreativitu trochu iným smerom. Album „Blue Sunshine“ spolu napísali už nejaký čas predtým a presne vedeli, čo s ním chcú dosiahnúť. Boli si ním veľmi istí. So Stevenom sme boli veľmi dobrí kamarádi, tak som sa ho spýtala, či by som im na albume nemohla spievať. On na to, „Ty predsa spievať nevieš!“ Ja na to, „No a?“ A bolo to … „
Jeanette priznáva, ža nahrávanie albumu The Glove sprevádzalo užívanie množstva drog a sledovanie béčkových filmov. Oba tieto aspekty poslúžili ako zdroj inšpirácie počas celého nahrávania. „V skutočnosti si pamätám iba na jeden film, „Barbarella“,“ uviedla Landray, no dá sa predpokladať, že v tom období zhliadla aj film „Blue Sunshine“, zombie film z roku 1976 o experimentovaní s LSD a jeho následných účinkoch. Názov filmu súvisí priamo s názvom albumu a dokonca vystihuje ten hravý a šialený zvukový chaos, ako aj samotný proces vzniku albumu.
„Robert so Stevenom na mňa nikdy netlačili, nechali ma experimentovať. V jednom momente sa mi môj spev v „Like An Animal“ nezdal dosť bláznivý a v tej chvíli som spoza môjho chrbta začula akýsi jemný hlások. Otočila som sa a za gaučom zazrela Roberta, kľačiaceho na štyroch, ako si spieva „Diamonds Are A Girls Best Friends“! Treba povedať, že s Robertom a Stevenom sa spolupracovalo veľmi ľahko. Siouxsie sa s Budgiem často chodili na naše nahrávanie pozerať a oni sami mali pocit, že vzniká niečo fantastické, niečo magické!“
Na propagáciu albumu poslúžili single „Like An Animal“ a „Punish Me With Kisses“ a hoci toto trio spoločne nikdy nevystúpilo, album sa dodnes teší statusu „kultová záležitosť“. Robert následne delil všetok svoj čas medzi The Cure a Siouxsie And The Banshees, u ktorých hral na gitaru a klávesy a hlavne nahral s nimi album „Hyaena“. Obe kapely tak hnal vpred a chystal si tak pôdu pre budúce úspechy. Ako však pokračovala kariéra slečny Landrayovej?
V roku 1986 Jeanette spievala v londýnskej kapele Kiss That, po ktorej zostal jediný album, „Kiss And Tell“, produkovaný legendárnym „šéfom“ Davida Bowieho, Mickom Ronsonom. Album vyšiel na značke Chrysalis Records. Napriek pozitívnym reakciám hudobnej kritiky bol komerčný úspech albumu veľmi vlažný. V tej dobe sa Jeanette aktívne venovala aj tancu a hlavne začala s tanečnou choreografiou pre hudobné klipy, napr. pre Tears For Fears, Depeche Mode, Flesh For Lulu a takisto spolupracovala na krátkom filme Duran Duran. Rovnako mala na starosti choreografie pre rôzne módne prehliadky, či vystupovala v Top Of The Pops, ako aj v neslávne známom tanečnom zoskupení Hot Gossip.
Jeanette dala hudobnému biznisu ešte jednu šancu s kapelou jej manžela, Chucka Saboa – Sonny Lucas. No smola a príšerné nehody im zabránili k náležitému prerazeniu na scéne. „Sonny Lucas mali veľmi blízko k podpisu zmluby s RCA New York na 9-10 nasledujúcich rokov, dokonca sme leteli na predvádzačku do NY, ale keď sme sa tam dostali, tak boli všetky ulice uzavreté, nakoľko v RCA kanceláriách vypukol požiar!“
Sonny Lucas nakoniec predsalen dostali šancu sa prezentovať, no ich právnik sa zameral až na príliš veľa bodov v ich nahrávacej zmluve, čím vlastne sabotoval vzlet kapely skôr, než vôbec mohol začať. Kapela to vzdala. Vtedy sa už Jeanette cítila príliš stará na to, aby bojovala za ďalší kontrakt a tak sa dala na písanie skladieb pre takých umelcov ako Louise Scott a Sally Ann Marsh. Dodnes však pokladá The Glove za jednu z najúžasnejších vecí, aký sa kedy stala súčasťou.
„Žasnem, ako dokázala hudba The Glove ľudí osloviť. Pri jednej príležitosti som si dala urobiť tetovanie a ten chlapík sa dal so mnou do reči. Začal mi hovoriť o tom, aký skvelý album počul a šiel mi ho pustiť. Zrazu sa ozvali prvé tóny z „Blue Sunshine“! A ten chlapík pokračoval, že sa mu The Glove veľmi páčia no a po nejakej chvíli som sa rozhodla, že mu prezradím, že ten album som naspievala ja. No, ale aj tak som musela za to poondiate tetovanie zaplatiť!“
„Pri inej príležitosti som sa zasa stretla s dievčinou, ktorá prechádzala zložitým obdobím a počas spoločnej debaty pustila The Glove a začala rozprávať o tom, ako ju ten album nakopol, keď jej bolo najhoršie. Povedala som jej, že som ten album naspievala a zostala v úžase. Spomínam si, že som z nej mala pocit, akoby bola trochu šibnutá!“
Hoci ani po viac ako 30 rokov popularita The Glove neslabne, a dokonca sa na trhu objavil aj spomínaný remaster, človek by si myslel, že by kapela mohla aspoň raz spoločne vystúpiť aj naživo …
„Robert, ani Steven, nikdy živé hranie nespomínali, resp. o tom nikdy nehovorili predo mnou. So Stevenom nie som v kontakte už viac ako rok a Roberta som nevidela snáď 15 rokov, no ak by niekedy chceli vystúpiť ako The Glove, urobila by som to s radosťou!“
O takomto niečom však môžeme zrejme iba snívať …
Viac na post-pink.com