Lol Tolhurst opustil The Cure v januári 1989. 13 rokov predtým bol jedným zo zakladateľov kapely, no tentoraz chcel založiť projekt, s „ktorým by to šlo 300 krát jednoduchšie, než s The Cure.“
Tolhurst teda najal klávesáka Chrisa Youdella, z Then Jerico, bicmana Alana Burgessa a speváka Garyho Biddlesa, ktorý svojho času fungoval v kapele Fools Dance, čo bol projekt Simona Gallupa a vznikol krátko po jeho odchode z The Cure.
Po dvoch rokoch tvrdej práce a dobrovoľného exilu, je posledná vec, ktorú potrebujete, aby Vám niekto začal „kecať do práce“. A presne to sa Tolhurstovi stalo. Zvoliť správny názov kapely, to nie je práve najľahšia vec. Musíte vymyslieť niečo dobré, niečo ľahko zapamätateľné a „Presence“ sa javil ako správna voľba.
A potom prišla rana ako z jasného neba. Nemecký manažér akejsi kapely Presence si začal nárokovať odškodné za ukradnutie názvu jeho kapely. Znie to síce absurdne, vzhľadom na to, že žalobca nemal meno kapely zaregistrované (v hudobnej branži nie je niečo také v Británií ani možné, ale môžete si zaregistrovať napr. maskota, ako to urobili Iron Maiden), jeho zverenci nikdy nevydali žiaden album a na ich posledný koncert prišlo 25 ľudí, z ktorých 10 si myslelo, že prišli na koncert Tolhurstovej kapely.
Môže to byť nevhodné, ale tieto právne problémy stáli peniaze, ktoré mohli byť lepšie využité v propagácii, ako aj v súvislosti s vydaním prvého singla („In Wonder“), ktorého video už bolo odstránené z rotácie MTV a plánovaných programov ako Chart Show. Už natočené rozhovory pre TV boli takisto odvolané a samotný singel bol dočasne stiahnutý z pultov predajní. Právny spor sa aktuálne rieši, no stanovisko samotného Tolhursta k dispozícii nemáme, nakoľko nasledujúci rozhovor vznikol ešte pred samotným sporom. Stále je však o čom písať, napr. o jeho sporoch s Robertom Smithom, ako aj o rozhodnutí, manažovať si veci ohľadne Presence vo vlastnej réžií.
Lol: „Náš druhý singel bol vydaný pod hlavičkou našej nezávislej spoločnosti. Zaujímali sa o nás samozrejme aj veľké vydavateľstvé, ale v tomto smere sa nejako nepohli. Chcú vidieť, či sa veci sľubne rozbehnú, než prídu s ponukou. Sme s tým v pohode, len sa tým posilnia naše pozície. Nakoniec, mohlo sa nám stať to isté, čo The Cure, ktorí patrili pod Fiction, no zároveň mali zmluvu aj s Polydorom. Mám v tejto oblasti určité skúsenosti, keďže som si niečo podobné sám prežil. Viem, ako veci fungujú a veľa z týchto vecí si dokážem zmanažovať aj sám.“
Viac ako dva roky si bol v útlme. Predpokladám, že si dosiahol bod, kedy si si už nemohol dovoliť čakať na zaujímavú ponuku zo strany nahrávacích spoločností.
Lol: „Rok sme strávili prípravou. Keď sme mali veci hotové, začali sme sa rozhliadať okolo seba, ale ako som povedal, nik neurobil prvý krok; museli sme to teda rozbehnúť sami. Nemôžete si dovoliť príliš dlho stáť mimo reflektorov.“
Je zvláštne, že ani po 13-tich rokoch existencie The Cure nemajú životaschopného nasledovníka. Všetci, čo kapelu opustili, či už len dočasne, ako Simon, alebo natrvalo, nikdy nevyprodukovali nič, čo by skutočne stálo za povšimnutie. Je síce pravdou, že Lawrence bol vždy v pozícií pravej ruky Roberta Smitha, než jeho pozíciu obsadil Simon Gallup, no ten už nie je nijaký poslušný vojačik. Je teda logické, že v Tvojom prípade sa očakáva väčšie úsilie a samozrejme úspech, teda aspoň na papieri.
Lol: „Je pre mňa nemožné založiť nový projekt a vymazať minulosť s The Cure alebo sa aspoň tváriť, že nič z toho sa nikdy nestalo. Ale som si istý, že tým, ako sme si pred nejakým časom vybrali definitívny smer, by sme sa mohli stať alternatívou k The Cure. Ja som v The Cure pôsobil veľmi dlho a ľudia, ktorí sa aktuálne okolo mňa pohybujú vnímajú hudbu rovnako ako ja. Gary dokonca pracoval v The Cure ako roadie, takže sme spolu poznáme už 15 rokov.“
Ak človek pátra po komentoch ohľadne Presence, tak najrýchlejšie sa človek dostane k odpovedi, že znejú rovnako príšerne ako The Cure. Takže tu máme nový šatník, no jeho nový obsah nemusí nutne kolidovať s tým starým. A práve tento dojem môže vyvolať práve to, že si nútený sa postaviť do novej pozície.
Lol: „Viem, že sa minulosti jednoducho nezbavím, tak som sa ju rozhodol využiť. Bohužiaľ, v Británií sú ľudia úzkoprsí, takže ak sa zvukovo k niekomu približujete, ihneď ste onálepkovaný. Nechceli sme, aby k tomuto došlo a snažili sme sa prísť s niečím úplne odlišným od The Cure. Takže teraz ľudia ani len netušia, s čím prídeme nabudúce, netušia, s čím sa budeme prezentovať naživo, nakoľko sa nám podarilo ich predpojaté predstavy zničiť. Najbližšie k mojej minulosti má skladba „Soft“, ale opäť musím pripomenúť, že jednoducho nedokážem zabudnúť na to, že som bol jedným zo strojcov hudby The Cure. Z tých 11 skladieb, ktoré sme skomponovali, sa „In Wonder“ javila ako jasná voľba. Od začiatku mala singlový potenciál.“
Vaše prvé turné štartuje v deň vydania vášho druhého singla. To odďaľovanie živého hrania je náhoda alebo skôr pokus o udržanie tajomstva?
Lol: „Nie, len chceme, aby ľudia lepšie poznali naše skladby. Je mi jasné, že sa v publiku vždy objaví požiadavka na „A Forest“ a verte mi, že z tejto predstavy veľmi nadšený nie som.“
Ak by si ju aj zahral, nevznikli by tam náhodou problém ohľadne autorských práv s Robertom?
Lol: „Nie, pretože takmer všetko sme skomponovali spoločne. Tam nebudú žiadne nepríjemné situácie. A možno niekedy zahráme nejaké skladby The Cure v prídavkoch, len tak pre zábavu.“
Aké sú zatiaľ reakcie fanúšikov The Cure?
Lol: „V zahraničí sme zatiaľ nehrali; všetko, čo vieme, vieme z listov fanúšikov a podľa nás sú tie reakcie vcelku pozitívne. Ľudia sú voči mne, zdá sa, lojálni a píšu, aby som na nich nazabúdal, pretože oni na mňa nezabúdajú. Ja myslím, že to bude dobré. Môžno Vám to príde čudné, ale určite sa Vám uľaví. Je to všetko vo vzduchu už príliš dlho. Ku koncu som už bol z toho trochu nešťastný, no teraz sa cítim omnoho lepšie, než by ľudia čakali. Nepopieram, že to nebolo aj trochu smutné, je to ako rozvod … Do dnešného dňa som mnou komunikujú len dvaja členovia The Cure, ostatní buď nemôžu alebo nechcú.“
Považujete sa za alternatívnu kapelu?
Lol: „Rozhodne nemáme v pláne o tri roky vystupovať v Rock Garden, prípadne vystupovať len na alternatívnych festivaloch. Máme širšie obzory. Nechceme byť alternatívou ako takou. Máme čo povedať a sme dosť zaujímaví na to, aby sme oslovili potencionálne širšie publikum. Mať slávnu minulosť má ako klady, tak aj zápory: môže to byť výhodou, ale aj brzdou, pretože ľudia odo mňa vždy niečo očakávajú. No moja kariéra v The Cure ma naučila čeliť veciam a hlavne konať. V minulosti som sa často vzdával kontroly v prospech Roberta a ostatných, čo bola chyba. Chcel by som robiť veci ako The Clash, ktorí sa stali slávni a potom sa pokúsili zmeniť systém. Nakoniec to síce vzdali, ale aspoň sa o to pokúsili. Byť „profesionálne nezávislou“ kapelou a odmietať určité veci, pretože sa nehodia k Vášmu imidžu, je zbytočné.“
Tento projekt sa zrodil po Tvojom rozchode s Robertom. Skúšal si robiť veci po svojom, keď si fungoval v The Cure?
Lol: „Áno, pripravených bolo niekoľko vecí, ktoré však nikdy neuzreli svetlo sveta. The Cure boli príliš dôležití. Tie nápady mám stále odložené niekde na páskach, nikdy však neboli dokončené, ani publikované. Nebolo na ne dostatok času, pretože život bol až príliš intenzívny. Vo voľnom čase som stíhal produkovať album And Also The Trees a pracoval som s niekoľkými kapelami vo Francúzsku, ale to iba pre to, aby som nabral skúsenosti v oblasti produkcie. The Cure boli pre mňa životným štýlom, boli skutočne príliš dôležití. Ale prostredníctvom kapely sa mi podarilo dosiahnúť väčšinu vecí, ktoré som chcel robiť. Keď sa to hľadanie spôsobov, ako sa prejaviť, začalo komplikovať, začali sa prejavovať aj vzájomné rozdiely. Nakoniec zostal Robert až príliš majetnícky voči tomu, čo robil.“
Šírilo sa množstvo klebiet o drogách a závislosti na alkohole, tak ako v súvislosti s Tebou, tak aj s Robertom. Zdá sa, že si aj v tomto smere obrátil list.
Lol: „Áno, je to symptóm, nie príčina môjho nešťastia. Mal som pocit, že to nemá východisko, no po odchode z The Cure bolo zrazu jednoduché sa z toho vymaniť. Niektorí ľudia sú však stále v takej situácii a žijú tak s následkami.“
zdroj: Ciao 2001 (IT), 01/05/1991