Život a čas Roberta Smitha – 08/2007

Pred príchodom do Austrálie, v rámci 4Tour World Tour, sa Robert Smith telefonicky spojil s reportérom tamojšieho magazínu Bragg.

Takmer som to Robertovi Smithovi zložil, a hneď dvakrát. A nie preto, že by bol neslušný, ale skôr preto, že sa mi urobilo nevoľno z predstavy, že sa budem rozprávať s ROBERTOM SMITHOM a že ten rozhovor nebudem viesť správne. Našťastie mu moja neschopnosť prišla vtipná a komentoval hudbu, ktorú musel počúvať, kým som ho takmer poslal preč … A nielen to. Keď som si spätne vypočul náš rozhovor, prišiel mi príšerný. S tým pochlebovaním som to asi preháňal. Môj Bože!

Ale inak, vďaka Bohu za Smitha, zachránil mi celý deň, vďaka jeho nádherným slovým, bezbožnosti a neskutočnou láskou k hudbe. Robert sa inak, v súvislosti s chystaným turné po Austrálii, kde sa objavia opäť po mnohých rokoch, ozval zo štúdia, kde pracujú na svojom 13. albume, ktorý sa čoskoro dočká vydania. Boli tri hodiny ráno a Robert, známy nočný vták, už bol isto v posteli. Pravdu som však zistil až po tom, čo som mu ďakoval, že kvôli mne vstal z postele. „To si myslíte, že by som kvoli tomuto vstal!?,“ zasmial sa z chuti. „Ešte som vôbec nebol ani v príprave na spánok!“ Druhý trapas, toto nebude dobre pokračovať, pomyslel som si.

Smith však pokračoval a ja som doslova počul jeho úsmev na tvári. „Vždy som si myslel, že to je jedna z výhod byť v kapele,“ pokračuje s úsmevom. „Vždy som si užíval prácu v noci, takže sa vlastne vždy cítim ako pracovník na nočnej smene. Fungujem tak omnoho lepšie. Keď som ešte chodil do školy, vždy som pomýšľal na zamestnanie, do ktorého by som nemusel vstávať skoro ráno.“

Vtipné je, že keď Robert chodil do školy, mal v sebe všetky tie rebelantské a revolučné chúťky. Nenosil školskú uniformu a často v minulosti prízvukoval, že mával na sebe čiernu ligovanú róbu, aj to len preto, aby všetkých vytáčal. Dokonca v tom období usporiadal benefičný koncert na podporu učiteľa, ktorý bol gay. Nikoho teda neprekvapí, že neskôr Smithov plagát visel na stenách všetkých outsiderov a nespokojných pubertiakov po celom svete. S jeho rozmazaným rúžom na perách, temným lyrizmom, ktorý nepodlieha ako móde, tak ani času, je Smith jednoducho originálnym emo.

The Cure, jedna z najúspešnejších a najorginálnejších britských kapiel sa blíži k významnému výročiu. 30 rokov jej oficiálneho fungovania na scéne. Ich cesta ku sláve však nebola jednoduchá a bola poznamenaná vcelku frekventovanými zmenami v zostave členov kapely. Smith napriek tomu nesúhlasí „táto zostava The Cure funguje spolu v podstate už asi 10 rokov! To je dlhšie, než priemerná životnosť dnešných kapiel,“ pritvrdí. „Je to jeden z mýtov o The Cure. 90% všetkých kapiel nikdy nebude fungovať takto dlho. Takže, ak som nútený po dekáde obmeniť zostavu, som spokojný.“

Samozrejme priznal, že na papieri svieti pri kolonke „ex-Cure“ hneď 7 mien, ale ponúka k tomu racionálne vysvetlenie. „Na začiatku našej kariéry som bol prchkejší a hľadam som tých správnych ľudí, s ktorými by sa dalo spolupracovať. Takže, než trpieť kvôli istým ľuďom, ktorí sa objavovali na fotografiách pre médiá, som si povedal, že dôležitejšie bude si to celé užívať. Takže áno, začiatky úspechu si vyžiadali určité obete, ale so všetkými, ktorí boli kedy v kapele, udržiavam priateľské kontakty. Nikdy tam neboli nejaké nepríjemné pocity a podobne.“

Smith vždy poukazoval na význam The Cure, pokiaľ šlo o hudbu 1980tych rokov, ako aj na to, že v domovskej krajine boli vždy prehliadaní (a takisto mal pocit, že omnoho väčší význam sa prikladal Morrisseymu a The Smiths). Tým, že opäť prišli do módy new-wave kapely si The Cure svoju renesanciu užili o čosi neskôr. „Myslím si, že každý, kto má pocit, že generácia, ku ktorej patril bola tá najlepšia a následne odmieta všetko, čo prišlo po tom, postráda zmysel hudby samotnej. Je to jednoducho pasca, do ktorej je veľmi jednoduché sa chytiť.“

„Viete, ono, keď s kapelou začínate, tak Vám takmer každý radí, aby ste si pestovali mentalitu „my proti celému svetu“. No je zároveň extrémne dôležité, aby ste sa od toho myslenia neskôr odpútali, uvedomili si, že aj iní ľudia vedia produkovať skvelé veci a že to nutne nemusia robiť spôsobom, akým to robíte vy.“

Doslova hltám jeho slová …

„Čím ste starší, tak sa okolo seba rozhliadate a vždy je lepšie si pamätať alebo si byť aspoň vedomý toho, ako ste sa cítili, keď ste boli mladší – aké úmorné bývali stretnutia so staršími ľuďmi, ktorí mali pocit, že vedia robiť veci omnoho lepšie. Nikdy som sa nebál súperenia s inými ľuďmi. Nemám však pocit, že by The Cure s niekým súperili, nakoľko som pri nás mal vždy pocit, že my si do toho hudobného hrnca jednoducho pridávame tie naše vlastné ingrediencie. Niektorí ľudia majú pocit, že ide vlastne o preteky, ako sa dostať na úplne prvú pozíciu, no podľa mňa je to veľmi divný pohľad na veci.“

Robert Smith je známy aj tým, že podporuje novú hudbu, že si zoberie nejaké kapely pod svoje ochranné krídla, poskytuje im podporu a prezentuje ich zbytku hudobného sveta. Hovorí sa o ňom, že nepočúva novú hudbu preto, aby z nich čerpal nové nápady, prípadne ich rovno vykrádal, ale počúva tú hudbu preto, že sa mu jednoducho páči. Medzi také kapely patria napr. Mogwai, čo je podľa neho „jednoducho najlepšia kapela na svete, hoci nerád kritizujem iných,“ dodá, no pritom kapelu Interpol považuje za geniálnu a Muse za skvostnú.

„V roku 2004 sme zorganizovali festivalové turné, vďaka ktorému som stretol množstvo skvelých hudobníkom a umelcov. Bolo skvelé zistiť, že to, čo sme robili my, poslúžilo ako inšpirácia týmto ľuďom trochu iným spôsobom. Nemyslím, že sa im páčila naša bassová linka alebo produkcia albumu „Disintegration“, skôr sa im páči skutočnosť, že sme robili niečo určitým spôsobom, čo ich inšpirovalo skúsiť niečo vlastné po svojom. A pre mňa je to tá najpríjemnejšia vec o akú som bol kedy požiadaný.“ Smith je týmto spôsobom obdivu jeho hudby nadšený – „zrazu je tu generácia kapiel, ktoré s nadšením vyslovujú meno The Cure a zrazu je úplne v pohode mať opäť v obľube našu kapelu – nemôžem si pomôcť, ale toto sa mi skutočne páči!“

Smith sa skutočne teší na nadchádzajúce turné po Austrálii. „The Cure boli u mňa vždy o skúsenostiach a zážitkoch, ako aj o spôsobe môjho vyjadrovania a tvorby niečoho, čo mi robí radosť. A keď niečo z toho chýba, tak to už viac nechcem. Ale robím všetko preto, aby sa mi do tých vecí chcelo ísť, takže byť schopný prísť do Austrálie aj po 30tich rokoch fungovania na scéne a mocť zahrať pre 10 000 ľudí na jednom koncerte, to pre mňa skutočne veľa znamená.“

autor: Kirsty Brown
zdroj: Bragg, Australia, 06/08/2007