Prepis Robertových vstupov v relácii moderátora Zane Lowe v rádiu Apple Music 1, kde Chvrches odprezentovali svoj nový singel „How Not To Drown“.
O spoluprácach s iným, ako napr. s Chvrches, či Gorillazz …
„Nie som si istý, koľko rokov som … nie je to zasa až toľko rokov, ale akonáhle to urobíte len raz, ľudia si začnú mysliet, „fíha, no moment!“ Prešiel som obdobím, kedy som počúval kvantum rôznej hudby a totálne som podľahol myšlienke skúsiť niečo iné, ale bez kapely, jednoducho som chcel len niečo robiť. Na druhej strane, predstava mňa, ako sólového umelca, sa mi nikdy nepáčila. Vždy som sa tomu bránil, pretože sa mi páčila predstava kapely. Pasuje to k mojej osobnosti a je omnoho pohodlnejšie mať … viete, je to ako „my proti celému svetu“. Presne ten druh mentality. Nikdy som nechcel takéto niečo opúsťať. Lenže, čím som si začal byť istejší, možno to začalo tak desať rokov dozadu, začal som premýšľať v štýle, „mo, keď máme robiť takéto podivnosti, tak radšej k tomu prizvať kapelu …“ Začal som sa venovať podivným veciam. Samozrejme, toto nie je jedna z nich. Ale áno, umožňuje mi to skúšať trochu iné veci. A na druhej strane, do takýchto vecí sa púšťam iba s ľuďmi, ktorí sa mi naozaj páčia.Bohužiaľ, jedna z najobtiažnejších vecí je povedať ľuďom „nie“, pretože niekedy mi ľudia naposielajú veci, ktoré sa mi páčia, aj tí ľudia sa mi páčia, no ja prídem na to, že „toto nebude fungovať“. Myslím, že tie spolupráce, na ktorých som sa podieľal v minulosti, zopár z nich, len si teraz neviem spomenúť na žiadnu konkrétnu, sú spoluprácami v zmysle, že niekto iný spieva so mnou. Aj s Damonom to pôsobí tak, akoby sa len poflakoval v pozadí. Toto je však niečo úplne iné, tu spieva Lauren a potom sa k nej pridám ja … viac to pripomína duet. Je to taký ten klasický spôsob spolupráce.“
O blízkej budúcnosti …
„Pravdepodobne tak o šesť týždňov budem schopný povedať, kedy to všetko vyjde, čo budeme robiť na budúci rok a podobne. V tomto okamihu všetko dokončujem. Dôvod, prečo som robil na vlastných veciach je ten istý, ako v prípade spoluprác s inými; vždy som chcel nahrať hodinu kvalitného hluku, no nechcel som … The Cure, čakáte na niečo nové od nich už viac ako 10 rokov a zrazu prídeme s albumom, na ktorom by bol len hluk. Takže som si povedal „Nie“. Teda okrem … to som ja s kapelou. To „Nie“, to znamená, že bez kapely. Takže sa len tak zabávam. Ale nahrali sme dva albumy, z nich jeden je veľmi temný a pochmúrny, ten druhý taký nie je. A oba majú veľmi blízko k dokončeniu. Už sa len rozhodnúť, kto ich zmixuje. Skutočne zostáva dokončiť už len túto časť. Vážne.“
Rock´n´roll Hall Of Fame …
„Diskutovali sme o tom celé týždne, než k tomu naozaj došlo. Viete, na úplnom začiatku toho procesu som bol absolútne proti predstave, že by sme to ocenenie prijali. Uvažoval som, „Chcem byť … Nie, nechcem byt oslovaný ľuďmi, ktorých ani nepoznám.“ Pre mňa to skutočne nemá žiaden význam. Lenže, potom som to predebatoval s ostatnými a napadlo ma, že bývalí členovia sa tam chystajú tak či tak … „Mal by som tam ísť teda aj ja, a možno by sme mali aj niečo zahrať a možno to nakoniec bude mať aj zmysel.“ A preto sme tam nakoniec boli a stalo sa z toho niečo, na čo som bol skutočne hrdý. A celú tú záležitosť som si dokonca užil. Predsalen je však na tom niečo, čo je trochu hlúpe. Ale je to v pohode. Nemyslím si, že keď som začínal s The Cure, tak som mal ambíciu sa raz dostať do Siene slávy. Skutočnosť, že niektorí umelci sa na nás odvolávajú, a dokonca umelci, ktorých mám skutočne rád, je to úplne najlepšie, čo sa Vám môže, ako umelcovi, stať. To, že niekto iný dokáže oceniť Vašu prácu a ešte z nej aj čerpať inšpiráciu. Keď si spomeniem na svoje začiatky a na ľudí, ktorí ma inšpirovali, môžem povedať, že som mal šťastie v tom, že som niekoľkých z nich stretol. A pre mňa to znamenalo úplne všetko. Takže, stále to mám v sebe. Stále mám v sebe ten pocit, že som istým spôsobom zodpovedný za to, že veci idú ďalej. Vždy ide o to, že The Cure majú v sebe … napriek tomu, že sa nám vždy darilo a pritom sme sa snažili fungovať čo najviac mimo hlavného prúdu, čo bola voľba, pretože som nikdy nechcel … S hlavným prúdom sme hrali hru vtedy, keď sme to potrebovali, ale nikdy sme to nerobili od srdca. Ale páči sa mi myšlienka, že ľudia dokážu uspieť aj vtedy, keď si idú svoje. To som na iných umelcoch obdivoval najviac, bez ohľadu na to čo robia a ako to robia. Podľa mňa, že ak to, čo robia, myslia naozaj vážne, to potom je tým povedané úplne všetko.
zdroj: music-news.com, 02/06/2021