The Cure sa na scénu vrátili aj pôsobivou virtuálnou prezentáciou. 1.júla spustili svoj oficiálny web, ktorý si nadizajnovali sami.
Keď všetci začali rozprávať o tom, že The Cure už prešvihli dátum spustenia svojho webu, tak sa zrazutá postavička na stránke zmenila. Nechýbal rozmazaný rúž, pozostatky niekoľkých skonzumovaných večerí a laku na vlasy toľko, že by sa nimi dala vytvoriť ďalšia ozónová diera. Áno, The Cure sú späť aj so svojimi pochmúrnymi, introspektívnymi a zvonivými gitarovými zvukmi, no a odhliadnúc od drobných fyzických zmien, môžete smelo povedať, že zub času sa na nich vôbec neprejavil.
The Cure sú neoblomní, nepodliehajú módnym trendom a úprimne, aj je to vidieť. Neforemné oblečenie a strapaté účesy rozhodne nepasujú na módne móla Gaultiera v tejto sezóne. Ale nech už sa akokoľvek budete v pube vadiť o tom ich vyšumelom gothickom imidži, aj tak musíte prijať jeden fakt: The Cure dokázali prežiť vlnu Brit popu, dokázali z titulných stránok vytlačiť Liama Gallaghera a stále majú na svojich bankových účtoch viac peňazí, než väčšina z nás dokáže na vlastné oči vidieť za desať životov!
Či už ste sa nechali zlákať ich posledným singlom „The 13th“, alebo aj nie, skúste sa pohrabať v hudobnom archíve Vašich kamarátov a určite natrafíte na albumy The Cure, „Faith“ alebo „Pornography“. Ten druhý spomenutý má definitívne miesto v mojom zozname vecí, ktoré by som si vzal na opustený ostrov.
Obávam sa, že spevák Robert Smith a jeho kapela majú toho ešte veľa čo povedať. Ovplyvnili veľa generácii, zlomili niekoľko sŕdc a aktuálne majú v ponuke niekoľko nostalgických výletov v rámci ich „Swing“ turné, ktoré odštartovali pred niekoľkými týždňami po menších zdravotných problémoch. A ako vždy, aj tentokrát Robert Smith tvrdí, že toto turné by mohlo byť ich posledné. Nakoniec, na scéne fungujú už takmer dve dekády, takže si toho v hudobnom biznise užili až až.
Ich posledný štúdiový počin, album „Wild Mood Swings“, je ich desiaty v poradí, no po tom, čom som zažil ich vystúpenie v Olympii, mám pocit, že Robert je na koncertovanie stále skvele naladený a rozhodne nie je pripravený svoj krvavo-červený rúž schovať do útrob poličky v kúpelni. Ich trefne pomenovaný nový album sa pohybuje v rozmedzí štýlového rocku v podobe „Club Amerika“ a ich posledného singla „Mint Car“, ktorý sa určite v archívoch zaradí medzi klasické popové single.
Chalani možno vyrástli a je veľmi pravdepodobné, že vlastnia veľké apartmány, ale určite v sebe stále udržujú tú adolescentnú úzkosť, cez ktorú prežívajú neustále skutočné vrcholy a pády. Škoda dnes tých 30-tnikov, ktorí sa vzdali svojich snov a viac ich zaujíma, koľko bodov majú na svojich Tesco kartách a či sa vrhnú na grilovanie na ohni z plynu.
S kapelou sme sa stretli tesne pred štartom ich britského turné – o šťastí je však v tomto prípade zbytočné hovoriť. Robert práve prekonal zápal očí, uší a ústej dutiny, ktoré schytal po májovom návrate z New Yorku. To samozrejme spôsobilo značné komplikácie, nakoľko museli presúvať termíny vystúpení a Robert ani nemusel hovoriť, aký bol kvôli tomu nešťastný. „Parádne ho to vyviedlo z rovnováhy,“ prezradil nám ich svelý austrálsky manažér Chris Parry. The Cure fungujú už takmer dve dekády a zažili toho skutočne dosť, no keď príde na technológie, sú vo väčšom obraze, než väčšina kapiel, na ktoré by ste si dokázali spomenúť.
Kapela spolupracuje so SonicNet z New Yorku a takisto s Robertom Goodalom, vychyteným americkým právnikom, ktorý spolupracoval na stránkach The Rolling Stones a Davida Bowieho, a spoločne vyprodukovali internetovú stránku, ktorá by mohla zraziť na kolená tých zopár samozvaných oficiálnych webov kapely, ktoré v súčasnosti vo virtuálnom svete existujú.
„Kapela chcela svoje stránky už dávnejšie, hlavne Roger, ktorý je do týchto nových technologických záležitostí úplne ponorený,“ vysvetľuje Chris Parry. „Odvtedy samozrejme ubehlo množstvo času, ale kapela to chcela urobiť precízne a nie len hodiť niečo do pľacu, ako to v súčasnosti robí množstvo kapiel.“ Samozrejme Parry dodáva, že kapela tým nezatvára dvere množstvu neoficiálnych stránok The Cure, ktoré úspešne fungujú. „Kapela vnímala net ako niečo, do čoho pôjde buď naplno alebo to bude ignorovať. Rozhodli sa ísť do toho s tým, že by boli pre fanúšikom akýmsi oficiálnym zdrojom, že to všetko ešte viac posilní.“
Parry priznal, že záujem The Cure o technológie sa pohybuje v rozmedzí medzi informovanosťou a miernou zvedavosťou. „Tú miernu zvedavosť by som pripísal skôr Robertovi. Roger vlastní notebook a digitálnu kameru celé veky a dokonca si založil pre toto turné špeciálnu mailovú adresu, aby sa vedel odkiaľkoľvek pripojiť na stránky.“
Parry veľmi silne tlačil na kapelu, aby sa sústredila aj na internet. „Je to najkoniec úplne skvelá myšlienka,“ povie s úškrnom. Surfuje aj Parry po internete? „Počítač využívam na cestách kvôli satelitnej komunikácii,“ vysvetľuje. Takže, ak budú hľadať ďalšieho 007 agenta, osobne odporúčam Parryho. Keď už sa teda The Cure rozhodli dať dohromady webovskú stránku, ich prvou úlohou bolo získať doménu cure.com a vybrať si vhodného technologického partnera.
„Spojili sme sa so SonicNet, nakoľko majú pod správou väčšinu internetovej komunikácie v Spojených štátoch a ich firemná kultúra sa drží pravidla byť vždy o krok vpred pred novými výzvami.“ Ale rozhodli sa pre nich aj preto, že SonicNet nie sú webovskí dizajnéri. SonicNet sa totiž snažia získať pozíciu najväčšej alternatívnej hudobnej siete v USA, ktorá pokrýva všetko od diskusií, až po kritiky.
Schválne si zájdite na stránky supersonic.com a tam sa dozviete, že chcú byť „pekelne najlepším portálom“ na svete. No a The Cure sa stali prvou kapelou, ktorej stránky bude hostovať práce SonicNet. V tomto prípade nejde o príbeh, v ktorom si ďalšia kapela vybudovala web stránku, takých je už predsa kopec, ide skôr o kapelu, ktorá si svoje stránky navrhla sama. „V týchto časoch je to veľmi pozoruhodné,“ vysvetľuje Nicholas Butterworth, kreatívny riaditeľ SonicNet, v ich hlavnom sídle, v New Yorku. „Pre nás je to jedinečná príležitosť, vždy sme chceli umelcov, ktorí by sa viac to týchto vecí zapájali.“
Takže boli The Cure skutočne pre vec zapálení alebo to bol len hurhaj vyvolaný nahrávacou spoločnosťou? „Nie, boli sme z toho celí preč, nakoľko The Cure sú kapela, ktorá asi najviac používa zdravý sedliacky rozum, oni presne vedeli, čo chcú a rozhodne nechceli, aby sa im do toho montovala nahrávacia spoločnosť, ako to býva práve v mnohých prípadoch u iných kapiel.“
Webstránky The Cure sú teda pripravené „ožiť“ vo virtuálnom priestore 1.júla, kedy kapela rozbehne svoje americké turné. Podľa Parryho budú stránky „veľmi kjurácke“. Sú nadizajnované na fotografií starej gothickej usadlosti. Možno sa spýtate, komu tá usadlosť patrí. Fanúšikovia The Cure však vedia, že kapela, totálne znudená nahrávacími štúdiami, sa rozhodla kúpiť vlastné štúdiové vybavenie a pre produkciu nového albumu si prenajala celý dom. Ich domovom sa stala usadlosť herečky Jane Seymourovej, ktorý je situovaný neďaleko mestečka Bath a súčasťou domu je aj skutočná tanečná sála. Niet preto divu, že nahrávanie albumu trvalo trochu dlhšie. Na vytvorenie grafiky v podobe sídla, v ktorom kapela nahrávala, nie je potrebných veľa mozgových buniek, aj keď v tomto prípade na grafike kapela trochu lipla.
Stránka pozostáva z rôznych miestnostní, na ktoré si môžu fanúšikovia kliknúť a dostať sa tak k rôznemu obsahu od video a audio klipov, prípadne sa prihlásiť na chat, či kúpiť si nejaké tie suveníry dostupné iba online. „Kapela je v tomto prípade od samého začiatku neuveriteľne ambiciózna a fanúšikovia rozhodne nebudú sklamaní,“ povie Parry. To síce znie skvele, ale kto vie, čo si o tom naozaj myslí samotná kapela. Robert, ktorý si svoje hlasivky šetril na večerné vystúpenie, nepovedal nič, no súhlasí s tvrdením, že je z webu nadšený, ako aj odozvou naň. Nechal to celé radšej na Rogera, ktorého sme v podstate stiahli z večere.
„V podstate som to bol ja, kto sa o to veľmi zaujímal, Robert bol skôr opatrný, nakoľko to považoval tak trochu za dotieravú vec,“ povie Roger. „Ja som však trval na svojom a ak by to nebolo podľa mňa, tak by sme tú stránku asi ani nedokončili.“ Roger dokonca pomáhal s programovaním stránok a cez ftp protokol presúval dáta naprieč Atlantiku.
„S Robertom sme so SonicNet preberali doslova každý detail,“ vysvetľuje Rogert, ktorý sa pochváli, že mailovú adresu vlastní už od roku 1984. „Nechceli sme to dať do rúk „vedcom“ a tým pádom to nechať na niekoho iného, chceli sme, aby to pôsobilo vzrušujúco a tak trochu domácky, menej okázalo a umelecky.“ The Cure videli množstvo príkladov u iných kapiel, ako ich pokusy v kyberpriestore skončili neúspechom. „Nevedeli, do čoho idú, my sme sa však do projektu neustále zapájali a nepúšťali veci z rúk,“ dodá.
Roger si je vedomý, že existuje množstvo neoficiálnych stránok The Cure a bol by nerád, keby prestali fungovať. „Lenže množstvo z nich uverejňuje nepravdivé informácie, takže sme chceli niečo, čo nás bude skutočne reprezentovať,“ vysvetľuje. „Nechceme, aby z toho bola nejaká obojsmerná vec, nechceme, aby mali ľudia pocit, že nás vlastnia, no pritom si ich chceme pri sebe udržať,“ dodá Roger. Internetový dom bude preto obsahovať aj kúpeľňu s obkladanou stenou, na ktorej môžu nechať fanúšikovia odkazy pre kapelu vo forme graffiti.
„Z času na čas, keď bude chuť a vôľa, sa do diskusie zapojíme, prípadne na odkazy odpovieme,“ pokračuje Roger. Takže, v predvečer uvedenia stránok do života chceme vedieť, aký má vžťah k internetovému surfovaniu samotný Robert. „Povedal by som, že k tomu pristupuje trochu s odstupom, človek sa predsa stráni prílišného humbuku, ale samozrejme, že nás to zaujíma a vnímame to pozitívne,“ zasmeje sa Roger. Možno veľmi neriskujú, keď ide o nahrávanie albumov, ale v prípade Internetu dávajú opatrnosť bokom. Táto stránka sa rozhodne umiestni medzi mojimi záložkami a zostane tam na veľmi dlho.
zdroj: Cyberia No3, UK, 01/07/1996