Robert Smith sa v spomienkach vrátil o celé štvrťstoročie späť a pre britský magazín DEK sa vyjadril ku každej skladbe albumu „Wild Mood Swings“
WANT
„Ak by som mal z tohto albumu vybrať iba jednu pieseň, bola by to asi táto,“ povie Robert. Jej prvé tóny vznikli krátko po akustických sedeniach s Borisom Williamsom v roku 1993 a postupne sa rozrastala vďaka Robertovmu experimentovaniu s novým technickým vybavením. „Vystaval som si doma taký malý systém, ktorého základom bol Akai sampler a tak som vôbec po prvýkrát experimentoval so slučkami. Hral som neustále ten gitarový úvodný part a tá skladba v podstate vznikala sama od seba. Napadlo mi, ‚toto je úžasné‘ a zrazu sa vo mne zrodila túžba, aby bol album presne takýto. Ak by som ten pocit mal nasledovať ešte raz, tak myslím, že by to mohlo byť omnoho omnoho rýchlejšie, no na druhej strane by to už bol úplne iný projekt.“
Prvá tretina skladby je pomaly vystavaná inštrumentálna časť, ktorá „jednoducho rastie, rastie a rastie“ – a stala sa z nej dokonalá úvodná skladba ako albumu, tak aj následných koncertov. Pôvodne ju zmixoval Alan Moulder, jej druhý pokus dostal šancu na albume remixov Roberta Smitha, „Torn Down“ (2018).
„Want“ zvládla skúšku časom. Smith tvrdí, že až v momente, keď začnete hrať album na koncertoch poznáte, ktoré skladby zotrvajú a ktoré sa dostanú na vedľajšiu kolaj. „Jednoducho si niektoré skladby nezískajú pozornosť publika a vy ich zo setlistu vyradíte, pretože stratili svoj význam. Ak napr. zahráte „Round & Round & Round“ na desiatich koncertoch v rade a zakaždým po nej nastane v podstate ticho, tak jedenásty krát sa Vám ju už hrať nechce! Takže, aj Vaša náklonnosť k samotnej skladbe sa zmenší.“ Ale „Want“ je dodnes dôležitou súčasťou ich koncertného repertoáru. „Je to skvelý moment, keď konečne zaznie to vybrnkávanie – na pódiu je to vždy povznášajúci moment, a samozrejme nasleduje skvelá reakcia publika. Je to taký cnostný kruh: čím viac ľuďom sa tá skladba páči, tým viac ju chcete hrať, a čím viac ju ľudia počujú, tým viac sa im páči.“
CLUB AMERICA
Základom druhej skladby albumu bola bassová linka, s ktorou prišiel Simon Gallup. Názor, že táto skladba je vlastne poctou Davidovi Bowiemu, je podľa Roberta mylný. „Úvodné dve a pol minúty sú skvostné, ale hneď, ako to skĺzne do M8 … uff! Nikdy som sa to nesnažil vyriešiť, nakoniec som si povedal, že tá skladba má vydarených 150 sekúnd, a za to zatínanie zubov potom to stojí!“
Je to zároveň jediná skladba, o ktorej mix sa postaral americký produkčný tím Kolderie And Slade a na následnom Swing turné skladba odznela iba zopárkrát. „A je to škoda, pretože sa vyvíja veľmi sľubne, až kým nepríde na prvú M8 …“
THIS IS A LIE Aj keď Robert opísal túto skladbu ako „temnú a pochmúrnu“, tak napriek tomu ju hodnotí veľmi vysoko. „Je to vlastne Perryho skladba, spomínam si, ako mi prehrával základnú akordovú sekvenciu na akustickej gitare. Myslím, že pridanie sláčikov tú skladbu oživilo.“ Jediným problém pre Roberta bol text, postavený na jednej nočnej konverzácii s Bamontem. Nebol si totiž úplne istý vlastnými pocitmi. „Na tomto albume som sa snažil prezentovať uhly pohľadov, ktoré neboli vždy moje. Keď píšem o svojich pocitoch, o niečom, čomu verím a je to skutočné, tak myslím, že to všetko z toho vychádza. Vždy je pre mňa náročné presvedčivo spievať texty, ktoré nevychádzajú z môjho srdca.“
Na rozdiel od albumového mixu sa o Ambient mix tejto skladby (na b-strane singla „Gone!“) postaral Tim Palmer a práve túto verziu Smith preferuje. „Spomínam si, keď som ten mix počul po prvýkrát a okamžite si ho zamiloval.“ Dnes má pocit, že táto skladby by sa dala vylepšiť na spôsob „The Last Day Of Summer“, z albumu „Bloodflowers“, kde je hrejivá šesťstrunová bassa v ostrom kontraste k chladnému textu. „Ak píšem takýto typ textu a vokály sú postavené mierne proti určitému nástroju, tak mám pocit, že je to pre skladbu lepšie.“ Dodal, že v prípadnej znovu nahratej verzií by skladby doplnil o ďalšie čelo, čím by sa vytvorilo väčšie napätie. „Hoci je tá skladba skutočne pekne vystavaná a nádherne zahratá, je samotná pieseň až príliš lineárna. Nezačínam byť až príliš surový? Myslím, že je to skutočne dobrá skladba … ale mohla by byť ešte lepšia.“
THE 13TH
Táto skladba v sebe zahŕňa všetko dobré a zlé z albumu „Wild Mood Swings“, povedal Robert. „Skladba ako taká je skvostná! Má skvelú rytmiku, je zábavná, má v sebe zvláštne zvuky, je jednoducho presne taká, akú som ju chcel mať.“
Na druhej strane je v podstate jediná, ktorá akosi nezapadá do kontextu albumu, a ako debutový singel albumu to zrejme nebol najšťastnejší výber, čím niektorých fanúšikov odradili a očakávania zo samotného albumu neboli až také veľké. „To mi vravelo veľmi veľa ľudí, ale ja som si to nevšímal, pretože mi bolo jedno, čo si mysleli. Chcel som niečo ako výstrel na slepo a táto skladba sa hodila.“
Podľa Roberta si niektorí z kapely mysleli, že mu preskočilo a argumentovali, že „Mint Car“ by bola rozhodne lepšia voľba. „A vnímam to tak dodnes …“
„The 13th“ sa potýkala s problémami aj pri živom hraní, čím prišla o šance získať si sympatie fanúšikov. „Ono je veľmi zložité získať ten zvuk bez dychovej sekcie a aj samotné piáno má také zvláštne mariachi časovanie, čiže vhupnúť na koncertoch okamžite do tohto štýlu bolo nemožné; ale v tomto sme vždy tak trochu zaostávali. Ale s tou skladbou sme si užili skvelú zábavu, ako aj pri natáčaní videa. Zvukovo sa to nepodobalo na nič, čo sme predtým kedy nahrali, ale ani na nič, s čím sme prišli potom!“
STRANGE ATTRACTION
Robert si spomína na eufóriu, ktorú prežíval vo chvíľach, keď mu Adrian Sherwood doručil finálnu verziu tejto skladby. „Znelo to skvostne: čisté hudobné žiarenie.“ Skladba bola dokonca v limitovanom náklade vydaná ako singel v USA a v Austrálií, no hoci bol Robert pyšný na text tejto skladby, dnes tvrdí, že pieseň ako taká bola akoby neúplná.
„Vždy som mal pocit, že v nej niečo chýba, no nevedel som prísť na to, čo to konkrétne bolo. Skladba má dve časti, čo som aj chcel, ale keď počúvate prvé dve minúty, tak viete, ako budú znieť ďalšie dve: nie je to tak, že by tam mala nastať nejaká hudobná zmena, ale mali sme tam niečo urobiť, nejak to „prifarbiť“, aby sa ľudia ponorili do tej druhej časti ešte viac. Vždy, keď sme ju hrali na pódiu, tak publikum akoby sa vyplo.“
MINT CAR
Jedna zo skladieb, ktorá sa na turné tešila väčšej obľube publika. Bol to zároveň druhý singel z albumu „Wild Mood Swings“ a Robert ju zároveň zaradil k tým najlepším popovým skladbám The Cure. „Ďalšia z mojich obľúbených, je to skvelá skladba postavená na Simonovom nápade. Podľa mňa to bol dokonalý singel, rovnako dobrý ako „Friday I´m In Love“ a dodnes mám pocit, že ak by táto skladba vyšla na albume „Wish“, bol by z toho rovnako slušný hit – samozrejme, so samotnou skladbou to nemá nič spoločné.“
Robertovi sa natoľko páčil mix Paula Corketta, že ho neskôr najal ako producenta ďalšieho albumu kapely. Pravdepodobne je to u fanúšikov najobľúbenejšia skladba z celého albumu a dodnes má svoje miesto v koncertých setoch kapely. „Ľudia ju zrazu začujú a povedia si, „no jasné, táto pesnička“, no a tí, ktorí ju dovtedy nepočuli, tak sa divia, ako je možné, že sa k nej doteraz nedostali!“
JUPITER CRASH
Je to ďalšia z ranných albumových vecí, ktoré debutovali najskôr koncerte. Táto skladba bola inšpirovaná kolíziou kométy Shoemaler-Levy 9 s planétou Jupiter, ku ktorej došlo v roku 1994. Nahrávanie tejto skladby bolo také rýchle, až kapela získala falošný pocit, že s takouto ľahkosťou sa dajú zvládnuť aj ostatné piesne. Konečný výsledok, mix v réžií Roberta a Steve Lyona, presne zodpovedal Robertovej pôvodnej predstave zvuku celého albumu: „sláky a akustické gitary, štetiny, éterické prvky, melodické bassy, zasnené, vesmírne vokály. Dodnes ju na koncertoch hráme – je to výnimočná pieseň, ktorú pravidelne oprášime. Podľa mňa vždy dokonale zapasuje do setlistu. Milujem jej náladu.“