21.augusta 1989 sa na trhu objavil tretí singel z albumu „Disintegration“, „Lovesong“, ktorý je akousi dojemnou poctou Robertovej dlhoročnej partnerke Mary.
Zachytávajúc akýsi albumový introspektívny sentiment, je „Lovesong“ asi tou najpodstatnejšou skladbou, akú kedy napísal. Žiadne náznaky, len jasný dôkaz Smithovej lásky ku svojej partnerke. Je akousi ódou na Mary, ktorú Smith napísal ako svadobný dar svojej snúbenici, v roku 1988. Dvojica sa zoznámila ešte v škole, keď mali 14, a Smith vždy prízvukoval ako mu nespočetnekrát zachánila život práve tým, že ho v tých najtemnejších chvíľach vytiahla z bahna. Smith sa pri písaní inšpiroval dlhými obdobiami, počas ktorých boli odlúčení, nakoľko bol na turné s The Cure. Chcel jej tak dokázať, ako mu vždy chýbala a nech bol akokoľvek dlho preč a vzdialený, jeho láska k nej neutíchala.
Robert, v rozhovore pre magazín Select (1991), povedal: „Kazetu s nahrávkou tejto skladby som dal Mary vlastne ako svadobný dar.“ A spomenul si aj na jej bezprostrednú reakciu, „Vzala si ju, šla si ju do vedľajšej miestnosti vypočuť, a keď sa vrátila, tak ma doslova udusila bozkami.“
Text skladby je absolútne priamočiary. Opakovanie veršov „Kedykoľvek som s Tebou / cítim sa byť opäť doma“ a „Akokoľvek som ďaleko / vždy Ťa budem milovať“ navodzuje skutočný pocit domova. Každý verš má navyše rovnakú štruktúru a keď sa k tomu pridá narkotická, zasnená produkcia, tak poslucháč získa pocit, že sa doslova nachádza v Smithovej prefrontálnej mozgovej kôre.
Ale je tu aj iné porovnanie. Nielenže je kompozične značne zjednodušená, ale má v sebe akýsi podivný optimizmus, ktorý veľmi nesedí k zvyšku albumu, na ktorom prevláda závažnosť príbehu a hudby. Album „Disintegration“ je vo svojej podstate temný, psychedelický. Zodpovedá to skutočnosti, že v tom období sa Robert opäť oddal účinkom halucinogénnych látok. Po sláve, ktorú so sebou priniesli úspechy albumov The Cure z 1980tych rokov, sa Robert len veľmi ťažko vyrovnával s novozískaným statusom „popovej hviezdy“. Opäť sa tak vrátil k užívaniu LSD, aby tak zabudol na obavy z faktu, že je súčasťou jednej z najväčších britských rockových kapiel.
Keď k tomu pridáme jeho večnú nespokojnosť a frustráciu z pocitu, že jeho kapela je stále nepochopená, niet sa čo čudovať, že sa rozhodol preskúmať samotné podhubie temnoty The Cure, čoho výsledkom je práve album „Disintegration“. Vyššie spomenuté porovnanie demonštroval v rozhovore pre magazín Select takto: „Je to tá najotvorenejšia, najpravdivejšia a najúprimnejšia vec, akú som kedy spieval. Je to o láske, ale zároveň aj o neschopnosti niekoho skutočne poznať.“
Keď porovnáte skladbu „Lovesong“ s pilotným albumovým singlom, „Lullaby“ (dnes už v podstate goth-rocková klasika), všimnete si výrazný textový kontrast. V „Lovesong“ nie je žiadna zlovestná príšera, čo požiera na večeru svoje obete. Jednoducho obyčajná, stará, mdlá láska. Robert: „Je to otvorená prehliadka emócií, bez snahy o dômyselnosť. Trvalo mi to celých desať rokov, než som pocítil istotu pri spievaní priamočiarej skladby o láske.“ A keď upriamite pozornosť na romantický sentiment, ktorý je ústredným bodom skladby „Lovesong“, až vtedy skutočne vynikne. Obzvlášť keď si to porovnáte s Robertovým komentárom, z roku 1989, v ktorom album „Disintegration“ opísal ako „pocit rozpadu, ktorého sa zdá sa nikdy nezbavím.“
V tom istom rozhovore označil reportér skladbu „Lovesong“ ako najtradičnejšiu skladbu The Cure, akú kedy nahrali. Spýtal sa teda Roberta, či je na túto skutočnosť hrdý. Ten s úsmevom odpovedal, že to bol iba „lacný a zábavný“ svadobný darček pre Mary.
No a samozrejme, netreba zabudnúť ani na ikonické video, ktoré tento singel sprevádzalo. Aj vďaka Robertovi, ktorého situovali do prostredia temnej jaskyne, sa toto video radí k tým najpamätnejším z produkcie kapely. Ako sa však neskôr ukázalo, výsledkom Robert nadšený rozhodne nebol. „Pôvodný nápad bol postavený na rozprávkovej jaskyni symbolizujúcej večnosť, no v konečnom dôsledku pôsobila stiesnene a hlavne strojene. Hneď úvodný záber je príšerný, myslím ten záber na ten obrovský „falus“, ktorý sa ani netvári, že predstavuje stalagmit.“
Odhliadnúc od videa, „Lovesong“ patrí k tým najznámejším skladbám The Cure. Iróniou osudu je, že sa s ňou kapela odrazila z temnoty alternatívnej scény a získala si celosvetovú popularitu. V britských rebríčkoch sa držala celých sedem týždňov a v americkom singlovom rebríčku obsadila dokonca druhú pozíciu. Keď v roku 2004 vyšla kompilácia „Join The Dots“, tak si Robert Smith posťažoval: „Musím priznať, že som bol celkom sklamaný, že skončila len na druhom mieste. Takto vlastne už nikdy nezistím, čo by sa stalo, keby z tej skladby bol No.1 hit!“
Nik iný nemá väčšie právo byť ku skladbe „Lovesong“ kritickejší, než Robert osobne a neskrýva to už od vydania albumu „Disintegration“: „Mal som od začiatku pocit, že je to najslabšia skladba zo všetkých na albume a zrazu v Spojených štátoch vystrelila na druhú priečku. A v tej pozícii ju držali takí interpreti ako Janet Jackson. Vtedy som si inak pomyslel, ‚zo všetkých skladieb, ktoré som kedy napísal, boduje práve táto??‘. Bolo to vcelku sklamanie … „
zdroj: Far Out Mag, 21/08/2021