Povráva sa, že rockový boh, Robert Smith z The Cure je upír. Zastihli sme ho uprostred svetového turné jeho kapely a riskovali tak uhryznutie do krku, len aby sme od neho získali odpovede na zvedavé otázky našich čitateľov, fanúšikov The Cure.
Ako si zvládal strednú školu? Nemal si problémy tam zapadnúť?
Niektorí moji učitelia mali pocit, že som mal „problém s postojom“. V podstate to znamenalo, že som kládol príliš veľa otázok a im sa to nepáčilo, obzvlášť, keď im nedokázali poskytnúť presvedčivé odpovede.
Najvplyvnejšia osobnosť v Tvojom živote?
Mary a moji rodičia.
Koľko si mal rokov, keď si začal používať mejkap? Je to len súčasť Tvojej osobnosti na pódiu alebo to patrí aj k Tvojmu skutočnému, bežnému životu?
Začal som s tým na škole, mal som asi 14 a odvtedy ho nosím v rôznych vrstvách. Viac, než zvyčajne ho používam keď spievam, vtedy mi slúži niečo ako bojové pomaľovanie.
Aká je Tvoja manželka? Čo si myslí o Tvojom imidži?
Mary poznám od svojich 13-tich, ale stále nedokážem zhodnotiť, aká je naozaj: samozrejme, že musím povedať, že je nádherná. Väčšinou si myslím, že sa jej môj imidž páči, hoci musím povedať, že je vždy trochu smutná, keď sa ostrihám.
Kde čerpáš inšpiráciu k Tvojim skladbám?
Tie nápady sa väčšinou rodia v zábavných momentoch, vtedy si ich vždy zapíšem. Z tohto dôvodu mám vždy pri sebe pero!
Depresie v Tvojich skladbách reflektujú na Tvoje vlastné depresívne pocity?
Áno, ale nie je to práve najvyváženejšia otázka, pretože sa zdá, že práve vo chvíľach, keď som najmenej šťastný sa utiekam k písaniu.
Ako vnímaš fakt, že skladby ako „Boys Don´t Cry“ a „Just Like Heaven“ sa stali komerčnými záležitosťami?
Tie skladby to nijakým spôsobom neovplyvní. Čím viac ľudí má prístup k hudbe The Cure, tým lepšie a možno niekedy v budúcnosti ovplyvníme podobu „mainstreamu“.
Čim sa podľa Teba odlišujú The Cure najviac od iných alternatívnych kapiel?
Skladbami. Hudobne experimentujeme v omnoho väčšej miere než ostatní.
Čo vlastne symbolizuje obal albumu „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“?
Moje ústa a moje oči – moja dva hlavné spôsoby, ako vonkajší svet vtiahnúť do toho vnútorného.
Čo poslúžilo ako inšpirácia k skladbe „Last Dance“?
Zúfaly pokus udržať lásku v čistej a neskazenej podobe.
Ktorú z Tvojich skladieb máš najradšej?
Úprimne, mám rád takmer všetko, čo sme kedy skomponovali a nahrali, ale teda obzvlášť asi „Faith“, „End“ a „Just Like Heaven“.
Aký druh hudby zvykneš počúvať?
Množstvo množstvo rôznych štýlov – Ride, My Bloody Valentine. The Cranes, Curve, Mozarta, Satie, Beethovena, Nicka Drakea, Jimiho Hendrixa … a takto by som mohol pokračovať do nekonečna …
Tvoj postoj k potratom?
Právo ženy.
Ak by si mohol zmeniť jednu vec vo svete, čo by to bolo?
Čo tak niečo v zmysle totálnej pravýchody celého ľudstva, aby sa raz a navždy odstránila neznášanlivosť, ktorá existuje medzi rasami a náboženstvami? Ale myslím, že také niečo je nemožné …
Ako vnímaš tie reči o tom, že si upír?
Často si želám, aby moje telo nemalo žiaden odraz (obraz v zrkadle), ale bohužiaľ.
zdro: YM (USA), 09/1992