Pred 30 rokmi: The Cure si splnili „prianie“ a v zápätí to oľutovali -04/2022

Horkosladkejší album „Wish“ sa ponoril do bežných tém ľútosti a straty, tak ako jeho predchodca, z roku 1989, hromovo melanchodický album „Disintegration“. Robert však tentoraz dal priestor zábleskom optimizmu.

Vyplatilo sa: popová vecička s názvom „Friday I´m In Love“ sa v britskom singlovom rebríčku vyšplhala až na druhé miesto, čím sa The Cure preslávili až nad rámec svojich najdivokejších snov.

Samozrejme, aj „Wish“ sa pýši svojimi žalospevmi („Apart“, „End“) a paranoidnými úvahami o láske („From The Edge Of The Deep Green Sea“), no takisto aj odhodlanými vyhláseniami („High“, „Trust“), ako aj skladbou, ktorú možno skutočne považovať za veselú („Doing The Unstuck“). Táto zmeska odcudzenia a nezvyčajnej radosti dopomohla albumu druhú najvyššiu štartovaciu pozíciu v rebčíku Billboard, hneď za albumom „Adrenalize“ od Def Leppard.

A presne takýto bol cieľ, teda, aspoň na začiatku.

„Celkom som bol nakoniec rád, že to nebolo úplne prvé miesto,“ komentoval túto udalosť Robert Smith o čosi neskôr, na tlačovej konferencií, čo zožalo búrlivý smiech. „A to je presne môj spôsob, ako vyjadriť, ako pohŕdam Def Leppard, ako aj všetkým, čo kedy urobili. Až sa mi nechce veriť, akí sú populárni. Až sa mi urobilo nevoľno, keď som ich všetkých videl tuná sedieť, odetých v britských vlajkách, a ako si spevák Joe Elliot osvojoval ten príšerný, falošný, rockovo-americký prízvuk.“

Už len to, že sa ocitli v tej istej spoločnosti ako Def Leppard, zabezpečilo The Cure nové miesto na hudobnom nebi. Kedysi kraľovali post-punkovému šeru, dnes sú z nich popové hviezdy, síce trochu mrzuté, no popové, ako všetky ostatné. Robert Smith síce stále nosil na hlave strapaté havranie hniezdo a na perách rubínovo-červený rúž, no v tomto období si kúpil svoj prvý dom a oženil sa. Zrazu pôsobil, takmer, šťastne.

„Ten hlas je stále vo mne, no bol trochu utlmený,“ prezradil v rozhovore pre Washington post, v roku 1992. „V skutočnosti dnes nie som šťastnejší, než som zvykol byť, ale nikdy som nebol taký mrzút, za akého ma všetci mali.“

Album „Wish“ sa na trhu objavil 21.apríla 1992, no jeho zrod mal trochu odlišný priebeh. Robert priznal, že piesne „boli náladové a pomalé a mne napadlo, že by bolo skutočne nudné, ak by The Cure vydali ďalší album, ktorým by len posilnili mýtus, že sú plní skazy a pochmúrnosti.“

Robert totiž už nejaký čas s touto predstavou a vnímaním bojoval, najmä s anglickou hudobnou tlačou. „Stále o nás tvrdili, že sme „v podstate gotická kapela“, teda aby som správne citoval magazín NME,“ prehlásil v roku 1996 v rozhovore pre magazín Detour. „V podstate „Wish“ zhodnotili ako len ďalší album The Cure, pričom to tak vôbec nebolo.“

Postupujúcim nahrávaním albumu došlo k transformácií jednotlivých skladieb, napr. v prípade „Friday I´m In Love“. „Pôvodne mala tá skladba o polovicu nižšie tempo, doslova veľmi pomalé,“ povedal Robert pre magazín Post. Bassgitarista Simon Gallup však veci zmenil, „začal hrať rychlejšie a rýchlejšie, kým sa mu nepodarilo dosiahnúť to správne tempo a vtedy som si uvedomil, že to bola v podstate popová skladba,“ dodal Robert.

Problém? „Zrazu som nemal po ruke žiaden text, nakoľko som v sebe nikdy nemal motiváciu písať skladby vo chvíľach, keď som šťastný,“ priznal Smith. „V štúdiu mi však všetci povedali, ‚ak to chceš mať na albume, musíš k tomu dodať šťastné slová‘.“

No a kedy prišla inšpirácia? Ako je to zvykom, s prichádzajúcim víkendom.

„Ešte stále máme všetci pocit, že piatok je akýsi úplne iný deň,“ povedal Robert pre Post. „A keď nadíde piatkový večer, máte pocit, že si ho musíte za každú cenu užiť. Takže som ten text dal dohromady za 5 minút. Vrátil som sa s ním do kontrolnej miestnosti a všetkých prekvapilo, aký bol plný šťastia: očakávali totiž, že začnem spievať niečo mrzuté a potom príde zvrat.“

Tento zjavný obrat smerom k hlavnému prúdu, možno nevyhnutne, priniesol so sebou slávu. No sláva si vypýtala svoju cenu. Po sérií obrých albumov a turné, sa The Cure zrazu rozpadli. Po dlhšom čase z kapely začali odchádzať, po albume „Wish“, hudobníci.

V jednom momente sa z The Cure stalo duo tvorené Robertom Smithom a Perrym Bamontem. K ďalšiemu projektu, neuveriteľne experimentálnemu albumu „Wild Mood Swings“, si prizvali niekoľkých hosťujúcich hudobníkov.

Ako sa ukázalo, kľúčový text skladby „End“, „please stop loving me; please stop loving me, I am none of these things“, nakoniec nebol o rozpade akéhosi vzťahu. Skladba „End“ bola inšpirovaný rastúcou Robertovou rozpoltenosťou, ktorá sa objavila počas celosvetového turné na podporu albumu „Disintegration“.

Robert Smith musel priznať, že ho viac kariéra popovej hviezdy nezaujína, hoci po nej kedysi tak veľmi túžil. „Už som tú pozornosť viac nedokázal zniesť. Už sme to neboli my, už som to nebol ja,“ povedal v roku 2012 pre magazín Word. „Byť ako U2, za to treba zaplatiť veľmi vysokú cenu a túto cenu ja platiť odmietam.“

Album „Wish“ bol tretím v poradí, a zároveň posledným, ktorý získal platinové ocenenie, v súvislosti s predajom v USA. Do dnešného dňa sa odvtedy so singlom neprebojovali do Top 10 singlov v Británií a rovnako sa nedostali na najvyššie priečky Billboard Top 40.

zdroj: UCR, 21/04/2022