Tolhurst patril k zakladajúcim členom The Cure, na konci 1970-tych rokov. No s pribúdajúcim úspechom si všimol, že sa čoraz viac odcudzuje ako Robertovi Smithovi, tak aj ostatným z kapely.
V roku 1982 presedlal z bicích na klávesy, čím sa jeho prínos do hudobnej tvorby kapely zmenšil, čo vyústilo k jeho prepusteniu Smithom v roku 1989. O päť rokov neskôr popohnal Tolhurst kapelu, a jej manažéra Chrisa Parryho, k súdu, žiadajúc nevyplatené tantiémy za predošlú tvorbu a zároveň žiadal ospravedlnenie a finančné odškodnenie, nakoľko chovanie ostatných z kapely ho pripravilo o postavenie rovnocenného člena.
Rozhodujúci „súboj“ pre Najvyšším súdom bol plný perál. Smith vyhlásil, že Tolhurst bol nespoľahlivý opilec, ktorý sa po skúškach kapely, či nahrávaní, musel dopravovať domov taxíkom, keďže nedokázal ísť po vlastných. Na koncertoch mal na klávesoch nalepené farebné značky, vďaka ktorým vedel, ktorú klávesu má v ktorej skladbe stlačiť. Ak to aj napriek tomu nezvládal, podľa Smithovho tvrdenia jednoducho hlasitosť jeho zariadení stíšili.
„Nakoniec skončil ako unavený, šuchtavý tieň svojho predošlého ja,“ prehlásil pred súdom Smith. „Odhliadnúc od všetkého, najťažšie bolo pre mňa sledovať ten rýchly úpadok niekoho, koho som poznal a mal rád už od školských čias.“
Tolhurst vo svojom prehlásení skonštatoval, že najväčšími pijanmi v kapele boli práve Robert Smith a Simon Gallup. „Ak Robert počas koncertu zabudol text, tak len foneticky spieval,“ povedal Tolhurst. „A ak sa pomýlil na gitare, tak to jednoducho zopakoval, čím publikum nadobudlo pocit, že to bol len ďalší part piesne.“
Tolhurst takisto tvrdil, že bol častým terčom krutých žartíkov a šikany ostatných z kapely. Dokonca dodal, že si raz našiel pod umývacou rukavicou kožu škorpióna. Takisto sa stalo, že si raz kapela vyzdobila štúdio „nepeknými karikatúrami“ s jeho podobnizňami.
Prípad bol nakoniec Najvyšším súdom zamietnutý a Tolhurst čelil plateniu súdnych trovov vo výške takmer jedného milióna libier. Účty sa dnes snaží splácať aj aktivitami jeho novej kapely, Presence.
zdroj: Vox, UK, 08/1996