Oficiálny fotograf The Cure, Andy Vella, dokumentuje vo svojej knihe fotografii, „Obscure“, 33 rokov strávených s touto legendárnou kapelou.
Od roku 1981 je s kapelou na cestách a nesie zodpovednosť za niektoré z ikonických obalov ich albumov a singlov, vrátane „Faith“, „InBetween Days“ a „Disintegration“.
Ako si vlastne prišiel úplne prvýkrát do kontaktu s kapelou a bolo jednoduché si získať ich plnú dôveru?
Andy: To úplne prvé stretnutie bolo vzrušujúce a znepokojivé zároveň. A hoci som sa toho stretnutia nevedel dočkať, nedokázal som sa vyhnúť stavu, kedy som na nich s úžasom zízal. A dokonca tomu je tak dnes, snažím sa neustále držať v úzadí a v podstate im nezavadzať.
Vedel si už v roku 1981, že sú odsúdení na veľkoleposť?
Samozrejme! Oni boli skvelí už vtedy, keď som ich spoznal a vlastne videl po prvýkrát. Oni v podstate ukradli The Banshees šou (The Cure im predskakovali) a Robert k tomu za niekoho zaskakoval v The Banshees na gitare.
Na ktorý grafický návrh singla, či albumu, na ktorom si kedy pracoval si najviac hrdý?
No na ten, na ktorom aktuálne pracujem. Ide o čistý surealizmus miešaný s tekutou temnotou.
Myslíš, že hudba The Cure ovplyvnila štýl Tvojej fotografie, a ak áno, akým spôsobom?
Ono to vlastne celé začalo v momente, ako Robert videl moje zábery kapely Porla Thompsona, Exotic Pandas, v roku 1980. Boli to veľmi náladové zábery zachytené anamorfickou šošovkou; celé to bolo rozmazané a skreslené. Pri zostavovaní tejto knihy som sa prehrabával množstvom záberov z minulosti, že som doslova posadnutí rozmazanými siluetami. Myslím, že práve na tejto skutočnosti má hudba veľmi veľký podiel … musela mať!
Máš v obľube nejaké obdobie / turné, ktoré bolo v Tvojej práci s The Cure naozaj výnimočné?
Šlo o výrobu filmu „The Tea Ceremony“ (ktorý sa u fanúšikov The Cure zaužíval pod názvom „eyemou“). Ten film sa vlastne premietal pred koncertom The Cure v rámci The Kissing Tour 1987. Šlo o taký Dali-ovský hlboký červený sen poprepletaný hudbou The Cure.
zdroj: Vive Le Rock, 01/11/2014
