Robert Smith o kapele, ktorá reprezentuje všetko, čo The Cure neznášajú, nenávidia, čím opovrhujú … a pritom, aká dobrá kapela 🙂
V 1980-tych rokoch pôsobili The Cure, na hlavnej hudobnej scéne, ako outsideri, no ich prítomnosť bola napriek tomu osviežujúca. Uprostred vlny konzumu, ktorá vďaka Thatcherizmu a Reaganomike pohltila spoločnosť, sa Robert Smit cítil otrávane a bola tu jedna kapela, o ktorej sa svojho času vyjadril, že „reprezentovala všetko, čo sme nenávideli.“
Za prvú dekádu činnosti The Cure sa toho veľa zmenilo a Británia sa stala radikálne odlišným miestom, než bola v období zrodu kapely. Hudobný priemysel zmenil aj nástup hudobnej televízie MTV, vďaka ktorej sa obal umelca stal rovnako dôležitý ako jeho hudobná produkcia, čo nesmierne pomohlo kapelám ako Duran Duran.
A hoci The Cure v tých časoch verejne „bojovali“ s Morrisseym, spevákom kapely The Smiths, na čom sa úspešne priživovala nielen hudobná tlač, proti samotnej produkcií The Smiths Robert nikdy nič nemal. V roku 2019 dokonca priznal, že tomu sporu „nikdy skutočne nerozumel“ a Morrissey samotný neskôr dokonca netypicky zverejnil, v jeho prípade veľmi zriedkavé, ospravedlnenie.
A zatiaľ čo sa dá predpokladať, že Robert The Smiths opovrhoval iba kvôli vzájomnej slovnej roztržke, kto skutočne speváka z The Cure rozčuloval boli práve Duran Duran. Tí na druhej strane o The Cure nepovedali nikdy nič nevhodné, dokonca sa vždy považovali za veľkých fanúšikov kapely Roberta Smitha, no ten na nich nedokázal nahliadať inak, ako na protiklad všetkého, čo predstavovali The Cure.
Duran Duran boli jednoducho stelesnením 1980tych rokov, ako aj posadnutosti nadbytkom. Všetko okolo kapely bolo grandiózne, či už šlo o extravagantné hudobné videá alebo ich okázalý zmysel pre módu. A aj napriek frustráciam Roberta Smitha nikdy nezmizli z rebríčkov predajnosti a počas svojej kariéry predali Duran Duran viac ako 100 miliónov hudobných nosičov.
V spomenutom roku 2019 Robert, pre magazín The Guardian, hovoril o tom, ako sa mu podarilo z tej veľkej hudobnej bubliny uniknút a s The Cure úspešne operovať na hudobnej scéne. Vytvorili si postoj „my vs. oni“ a tak v Smithových očiach neexistovala kapela, ktorá by bola viac zameraná na masy, než Duran Duran.
Robert: „Vo všeobecnosti to boli Duran Duran, čo je nakoniec aj smutné, pretože oni našu kapelu milovali a dokonca chodili na naše koncerty. Lenže, oni reprezentovali všetko, čo sme nenávideli, celú tú pompéznosť 1980-tych rokov, konzumné blbosti a vlastne celková horrorová šou, proti ktorej sme ako kapela stáli.“
Duran Duran stelesňovali postoje, ktoré sa postupne vkradli do spoločnosti. Vo videoklipoch frontman kapely, Simon Le Bon, bezstarostne tancoval na jachte, s trblietavých náušnicami v uchu, zatiaľ čo polovica Británie bojovala s finančnými problémami.
Na obranu Duran Duran však treba podotknúť, že produkovali jednoduchý uhladený pop, bez nejakého potického odkazu. Nepopierateľne však boli produktom svojej doby a či už sa Vám táto kapela páčila alebo nie, patrili k ére Thatcherizmu.
zdroj: FarOut