Pozadie vzniku albumu „Seventeen Seconds“, ktorého základy sa zrodili v Robertovej mysli počas jedinej nešťastnej noci po koncerte so Siouxsie And The Banshess.
Ak sa budete prehrabávať nekonečnými análmi nezmyslov, ktoré ponúka internet, a ktoré sa objavujú neustále ako nekonečný kybernetický klystýr, tak jednou zo záhad, na ktoré určite narazíte, bude „Codex Gigas“. Je to 640 stranový rukopis plný kaligrafického textu a prepracovaných náčrtkov, ktorý údajne za jedinú noc napísal samotný diabol. Aby som to skrátil, v skutočnosti tomu tak nebolo.
Avšak iné majstrovské dielo, akým je nepochybne druhý štúdiový album The Cure, „Seventeen Seconds“, vzniklo naozaj počas jedinej noci, teda aspoň pokiaľ ide o všetky texty a nápady s ním súvisiace. A to všetko prekliatou rukou Roberta Smitha. A tento príbeh rozhodne nie je záhadou, s ktorou by ste za internetom strácali čas, ale skôr typom vtipnej záležitosti, ktorú by ste okamžite zamietli ako príliš fantazijnú, len aby ste si nakoniec uvedomili, že skutočný svet je omnoho zvláštnejší, než fantazijné a komické príbehy hodiace sa k spomenutému majstrovskému dielu The Cure.
V tomto prípade chýbal aj samotný diabol. Ale boli tu traja obchodníci, ktorí po krátkej slovnej výmene s antagonistickým gothikom, v hoteli Newcastle, tomuto nešťastníkovi „poopravili ciferník“. Zranený, no neoblomný Robert Smith, ktorý v tú noc v podzemí hotela odohral koncert so Siouxsie And The Banshees, odkráčal do svojej hotelovej izby a napísal svoj vlastný temný rukopis. Ako raz napísal americký poviedkár Carson McCullers: „Ľudia nemajú skutočný pocit slobody, kým je pred nimi možnosť rozruchu, či nešťastia“. A v Robertovi, zdá sa, hoci už mal to nešťastie za sebou, akoby kreativita dostala zrazu krídla.
Podľa dostupný zdrojov nastala oná osudná noc 3.októbra 1979. Zbitý a z koncertovania unavený Robert, ktorý už smeroval inými umeleckými chodníčkami, než samotní The Banshees, sa teda utiahol do svojej izby a čosi čmáral hlboko do noci, až do skorého rána, kedy slnečné lúče začali prerážať hmly rieky Tyne.
Pocit súženia a strachu doslova krvácal do zvuku The Cure na ich druhom albume a texty ako „To dievča tam nikdy nebolo, takto je to vždy. Letím do náruče prázdnoty, znova, znova a znova … “ akoby vyvolávali pocit zúfalého prenasledovania. Robert sa následne stiahol do pivničných priestorov rodičovského domu v Crawley a začal pracovať na aranžmánoch, ktoré sa predtým zrodili v jeho doudieranom a pripitom mozgu. A šlo to rýchle, keďže takmer za týždeň boli základy druhého albumu The Cure na svete a kapela ich voviedla do života.
„A Forest“ bol prvým singlom, s ktorým The Cure, v rodnej Británií, prerazili do rebríčka Top 40 a dodnes si táto klasická záležitosť zachováva svoju tajomnú atmosféru. V mnohých ohľadoch je akousi dokonalou vizitkou kapely a je len málo kapiel, ktoré by boli schopné už v začiatkoch svojej kariéry spracovať takúto mystickú záležitosť klasickej náladovej školy, akú napr. reprezentuje Enya.
Skladba takisto reprezentuje krásu Robertových textov. Tento frontman dokáže klasický príbeh niekoho, kto nemá šťastie v hľadaní lásky, pretaviť do niečoho takmer mystického. Temné obrazy skladby pripomínajú niečo náladové z minulosti. Má v sebe emóciu skladieb Robertovho hudobného hrdinu, Nicka Drakea, ktorého štýl komponovania ovplyvnil mnohých neskorších skladateľov. Takže, v istom zmysel, a to nechcem veci zľahčovať, vďaka Bohu za tých nahnevaných obchodníkov.
zdroj: FarOut