Je všeobecne známe, že Robert, čo mi fanatický čitateľ, čerpá námety pre svoje texty v známych, či menej známych literálnych dielach. Nebolo tomu inak ani v prípade astrálnej „The Birdmad Girl“.
The Cure patria k najdôležitejším britským kapelám všetkých čias. Chalani z Crawley, ktorí to dali dohromady počas rozkvetu post-punkového hnutia, na konci 1970tych rokov, zažili kariéru ako na húpačke, raz hore, raz dolu a medzi tým sa odohralo to všetko ostatné.
Zhrnuté po hudobnej stránke, katalóg nahrávok The Cure, zozbieraných za viac ako 4 dekády, patrí k tým najeklektickejším a doslova každý si v ňom niečo nájde. Či už ide o chladnú atmosféru albumu „Seventeen Seconds“, zasnený alt-rock „The Head On The Door“, či sladký pop, ktorým je album „Wish“ doslova presýtený. Toto sú však len tri vypichnuté momenty z diskografie The Cure a tých hviezdnych je tam ešte mnoho.
Dá sa povedať, že The Cure má pod palcom ich frontman a gitarista Robert Smith, ktorý je dnes vlastne jediným pôvodným členom v kapele a je v podstate tou neviditeľnou hnacou silou prakticky od ich vzniku, od roku 1978. Inšpiráciu pre svoje skladby čerpá kdekoľvek, napriek celým kultúrnym spektrom a aj vďaka tomu pôsobí hudba The Cure stále sviežo a zmierňuje tak potencionálne nebezpečenstvo, že by uviazla v nejakom žánrovo špecifickom klišé.
Zatiaľ čo tématicky sa Robertove skladby pohybujú od drog k romantike, jednou z jeho najzaujímavejších skladieb je aj „Birdmad Girl“, z albumu „The Top“ (1984). Opojná záležitosť s jednou z najlepších akustických gitarových liniek The Cure a funky bassovou linkou, vychádza textovo z básne Dylana Thomasa „Love In The Asylum“. Na konci prvej strofy v básni opisuje „dievča bláznivé ako vtáky“, čo sa stalo vlastne inširáciou pre samotný názov piesne.
Nie je žiadnym prekvapením, že skladba obsahuje niektoré z Robertových najtajomnejších textov, vrátane opakovaného verša „oh, I should be a polar bead“ (mal by som byť skôr ľadovým medveďom), čo je slušný odrazový mostík k širším psychedelickým témam spomenutého albumu. Ako uviedol samotný Robert: „Ľadový medveď, ten zo ZOO, bol pre mňa akýmsi symbolom. Bezcitná divokosť uzavretá v klietke, na ktorú som sa mohol pozerať. Alebo niečo podobné.“
Robertov sentiment v tejto piesni bol dlho považovaný za akúsi náklonnosť, či sympatie k dievčaťu. V skladbe argumentuje: „This girl just burns with love / She’s burning, burning deep inside“ (v jej vnútri srší kotol lásky, bezodne nás napĺňa). Kritizujúc tak historickú stigmu voči duševnej chorobe Robert tvrdí, že dievča nie je definované jej chorobou a namiesto toho tvrdí, že je len nepochopená, „vylieta zo svojej klietky“.
Ukazuje sa, že pieseň „The Birdmad Gilr“ bola napísaná už v roku 1980, čiže celé štyri roky pred vydaním albumu The Top. V čase vydania albumu to vysvetlil Lol Tolhurst: „Skladba bola inšpirovaná knihou Dylana Thomasa. Napísal ju Robert. Pojednáva o jednej šialenej žene. Je v štýle funky a vlastne vznikla v obodbí albumu „Seventeen Seconds“.“
Astrálna skladba, ktorá má toľko toho čo povedať, a preto nie je žiadným prekvapením, že u fanúšikov kapely patrí k tým najobľúbenejším. Inšpirovaná cerebrálnou hustotou Dylana Thomasa a mnohostrannou textovou argumentáciou Roberta Smitha, mám v sebe toho veľa, čo je potrebné rozbaliť. A práve to dodáva skladba šmrnc, aký u veľa skladieb The Cure nenájdete.
zdroj: Far Out Magazine, 04/04/2022