„Wish“ podľa Roberta (1992)

Zbierka komentárov z rozhovorov s Robertom, ktoré poskytol v roku 1992 a vyjadril sa v nich k jednotlivým skladbám albumu „Wish“.

OPEN: „Text bol napísaný už dávnejšie, niekedy v období tunré k albumu „Disintegration“. Ešte aj dnes si viem tie pocity vybaviť … je to o tom, ako sa necháte vtiahnuť do situácie, o ktorej viete, že ju neskôr budete ľutovať.“ (Wish Promo, 02/1992)

HIGH: „Natáčanie videa bolo naozaj nepríjemné. Niekoľko hodín som sedel na sedlovke z bicykla ukotvenej na strešnej konštrukcií a spočiatku sa mi naozaj točila hlava. Mal som pôsobiť, akoby som bol v eufórií, no nakoniec som vyzeral hrozne.“ (Select, 05/1992)

APART: „Je to skladba spievaná v tretej osobe, čo je pre ma dosť nezvyčajné … akoby som bol len obyčajný pozorovateľ a vôbec nie som toho súčasťou … ale snažím sa do skladby zapojiť oboch protagonistov príbehu tým, že spievam tú pieseň z pohľadu každého z nich.“ (Wish Promo, 02/1992)

FROM THE EDGE …: „Povedal som si, že ak to gitarové sólo nedám hneď na prvý pokus, tak sa tým viac nebudem trápiť. Asi 15 minút som sa hral so zvukom a potom som to dal hneď na prvú šupu. Vlastne, všetky gitarové party v tej skladbe sú moje.“ (Guitar Player, 09/1992)

WENDY TIME: „Táto skladba vyjadruje nedefinovateľný časový úsek … v mojej mysli je to akýsi pocit v konkrétnom okamihu, ako keď niekto odíde z miestnosti a vy si v tom momente vydýchnete.“ (Wish Promo, 02/1992)

DOING THE UNSTUCK: „Je to jedna z našich najlepších popových skladieb. Bol som pri nahrávaní vokálov taký šťastný, že aj dnes sa pri počúvaní tej skladby smejem.“ (Join The Dots, 2004)

FRIDAY I´M IN LOVE: „Spomínam si, ako som raz, v jedno piatkové popoludnie, šiel autom domov na víkend. A zrazu mi napadla tá skvelá akordová sekvencia. Bol som asi 20 minút jazdy od štúdia, tak som to otočil, vrátil sa späť a všetci ešte boli v štúdiu. Vlastne sme tú skladbu nahrali v piatok v noci. Od toho momentu sa jednoducho volala „Friday“. Keď to však došlo do fázy otextovania, napadlo ma, prečo vlastne nenapísať skladbu o piatkových pocitoch? Ide o vec, ktorú prežívate v škole, prípadne množstvo ľudí sa v práci už nudí a čaká v piatok na „padla“. Takže to piatkové popoludnie je pocit, na ktorý sa vlastne tešíte.“ (Guitar World, 1992)

TRUST: „Myslím, že dôverovať musíte, aj keď viete, že to bude zneužité. Niekedy dôverujete aj tým súčastiam vlastnej osobnosti, o ktorých viete, že sú nestabilné a sami ste si nie nimi istý. To sa potom musíte stať niekým, kým nie ste alebo zneužiť dôveru niekoho iného. (Request, 05/1992)

„Pre „Trust“ som nahral 6-strunový bassový part, asi 6x. A všetky tie záznamy sa mi páčil, každý z iných dôvodov. Nakoniec som to všetko zmazal, pretože to bolo až príliš zrejmé.“ (Guitar Player, 09/1992)

A LETTER TO ELISE: V reporte magazínu NME (18/04/1992) bolo uvedené, že po štúdiu boli rozmiestnené básne Emily Dickinson. „Ale zvláštne, že ani jedna skladba nie je ovplyvnená literárnym dielom. Je to asi prvý album, pri ktorom som nečítal nič, čo by ma inšpirovalo natoľko, že by som si niečo z toho prepožičal.“ (Lime Lizard, 04/1992)

„Meno Elise som použil len preto, že je to meno dievčaťa v Cocteau-ovom diele „Les Enfants Terrible“. Ale tá pieseň nie je o nej, len to meno mi znelo dobre, má symbolický význam.“ (Wish Promo, 02/1992)

CUT: „Je to o dlhotrvajúcom vzťahu, v ktorom som fungoval, a ktorý sa náhle začal rozpadať.“ (Wish Promo, 02/1992)

TO WISH IMPOSSIBLE THINGS: „Je to skladba o vzťahoch. Pojem troch želaní má v celej histórií ľudstva ten aspekt, že ak si niečo prajete sebecky, tak to celé zlyhá. Zdá sa, že želania ako také v sebe nenesú predstavu priania iným ľuďom.“ (Melody Maker 19/12/92)

END: „Jeden víkend, počas nahrávania, som strávil doma a vrátil som sa z neho s nápadom na skladbe „End“. Bola stále rýchlejšia a rýchlejšia a nakoniec sa nafúkla do toho kakofonického záveru. Pôvodný zámer bol, že sa bude volať „Swell“, bola plánovaná ako finále albume, ktorý by sa rovnako volal „Swell“. (RCD, 05/1992)

„Je to o pocite, ktorému ľudia rozumejú, kedy sa ocitnete v pozícií, v ktorej sú ľudia obľúbené, milovaní, takmer sa z nich stáva karikatúra samých seba. Veľmi si želajú to zmeniť, no nemajú k takému činu odvahu.“ (Wish Promo, 02/1992)