Fotograf Paul Cox, ktorý nedávno vydal novú knihu jeho fotografií The Cure, sa porozprával s reportérom magazínu NME o jeho skúsenostiach v práci s kapelou a dlhoročnou korešpondenciou s jej frontmanom, Robertom Smithom.
Jeho nedávno vydaná kniha fotografií The Cure, „Stills“, mapuje jeho dlhodobú vizuálnu spolupráciu s kapelou, ktorá začala fotografovaním pre média už v roku 1980. Čoskoro na to ich fotil počas vystúpenia v Top Of The Pops. Ich fotografické stretnutia často začínali až popoludní a končievali v skorých ranných hodinách.
„Bol som vtedy veľmi mladý a oni vtedy pôsobilo trochu odstrašujúco, no zaujímavo a o tom predsa vždy išlo,“ povedal Cox o prvom stretnutí s kapelou. „Z ľudí sa na Vás vždy niečo prenesie. No a od toho prvého krátkeho stretnutia som ich neustále „otravoval“ a získaval ich pre fotenie čoraz častejšie.“
Cox pokračuje: „Robert je človek pevne stojaci na zemi, úplne normálny človek, ale keď vôjde od miestnosti, hneď si ho všimnete. Vie, čo chce a nič mu nezabráni v tom, ako sa prezentuje. Neposkytuje rozhovory len tak, ani nebude súhlasiť s fotografovaním bez dôvodu. Všetko pre neho musí mať dôvod a vtedy do toho dá všetko.“
„Pracujem s ním už dlhé roky a vždy vynakladá veľa úsilia. Samozrejme, snaží sa to s prácou nepreháňať, no jednoducho vie, čo je potrebné urobiť a prezentuje sa istým konkrétnym spôsobom. Je veľmi fotogenický a je to skutočná osobnosť.“
Napriek Robertovmu imidžu ako jednej z najikonickejších osobností rocku, Cox ešte viac podčiarkuje jeho reputáciu „úplne normálneho človeka“.
„Vždy ma zaujímalo, ako to asi vyzerá v dome Roberta Smitha, ale myslím, že by to tam pôsobilo úplne normálne. Dokonca si viem predstaviť, že by sám zložil poličku. Určite si doma bude veci robiť sám. Keď sme pracovali na tejto knihe, tak som ho zo zdvorilosti požiadal o zvolenie, no a nakoniec skončil ako jej kurátor. Trvalo to všetko príšerne dlho, pretože sa medzitým udialo množstvo vecí, ľudia umierali a podobne. Napokon to trvalo päť rokov, hoci to pôvodne malo zabrať iba šesť mesiacov.“
„Každopádne, keď sme knihu dávali dohromady, tak sa v istom momente sťahoval do nového domu. Nepriviedol si žiadnych ľudí, aby to urobili za neho. Raz poznamenal, „s touto dodávkou sa točím už 10-tky krát!““
Pokiaľ ide o to, čo v skutočnosti prezrádzajú jeho fotografie o kapele, Cox povedal, že The Cure „sa v skutočnosti vôbec nezmenili“.
„Postrehnete, že ich módny štýl sa tu a tam jemne zmení, ako napr. keď sa v 1980-tych rokoch na krátke obdobie oddali oblekom, ale vo všeobecnosti sa Robert Smith vôbec nezmenil – obrý účes, červené pery, očné šmynky, odhodlanie. Koľko kapiel prežilo tak dlho, ako oni? Veľa určite nie.“
„Členovia kapely prichádzajú a odchádzajú, dokážem si však predstaviť, že pracovať s Robertom je naozaj ťažké, ale on je tak hnaný vpred.“
Cox ďalej poznamenal, že „nevedel“, či bude ešte niekedy spolupracovať s The Cure alebo či kapela bude ochotná podstúpiť ďalšie fotografovanie.
„Povedané najláskavejšícm spôsobom, oni sa obrazovo propagovať nemusia,“ argumentuje Cox. „Sú akí sú, a vystačili by si s niekoľkými skicami. Fotografia a účel fotiek sa časom zmenili a dnes je väčšinou získavanie nových fotografií úplne zbytočné.“
Robert, aj pre NME, opakovane ohlasoval nadchádzajúci album kapely s tým, že to bude „nemilosrdné, neúprosné“ dielo, inšpirované obdobím veľkých strát súvisiacich s úmrtím niekoľkých členov jeho rodiny, a bude sa niesť v podobnom duchu, ako ich gothické, art-rockové majstrovské dielo z roku 1989, album „Disintegration“.
Na otázku, či má Cox, ohľadne albumu „Songs Of A Lost World“, nejaké bližšie znalosti, Cox odvetil: „Nie, vôbec nie! Nepracovali náhodou hneď na niekoľkých albumoch? Viem, že jeden mal výjsť už na jeseň, ale nerozumiem, prečo sa tak nakoniec nestalo. Niekedy o Robertovi nepočujete aj celé tri mesiace a potom sa zrazu objaví naraz s obrovským nákladom! Za posledné roky sa v jeho osobnom živote udialo toho strašne veľa a on svoje priority jednoducho radí do správneho poradia.“
zdroj: NME, 06/01/2023