Výňatok z rozhovoru s Lolom Tolhurstom pre podcast Chatabix, v ktorom dokonca spomenul názov svojej chystanej novej knihy. Viacmenej však spomínal na svoje pôsobenie v The Cure.
Po sérií personálnych zmien v kapele sa nakoniec banda známa ako The Cure pustila do nahrávania svojho debutu. Robert Smith, Lol Tolhurst a Michael Dempsey, ktorého po vydaní prvého albumu vystriedal Simon Gallup, spolu následne vydali tzv. „temnú trilógiu“ pozostávajúcich z albumov „Seventeen Seconds“, „Faith“ a „Pornography“.
Po vydaní album „Pornography“ (1982) sa dokonca kapele podarilo časom prekonať napätie medzi Robertom a Simonom, ktoré sa rozrástlo do nekontrolovateľnej podoby počas následného turné. O niekoľko rokov neskôr kapela pracovala na albume „Disintegration“, ktorého úspech spečatilo aj celosvetové štadiónové turné, no bez účasti Lola Tolhursta, ktorý sa stal nevyspytateľných a nespoľahlivým, hlavne pre jeho špirálovitú náklonnosť k alkoholu a drogám. Výsledkom tejto zmeny bolo jeho prepustenie z kapely. Aj keď sa už nikdy nevrátil natrvalo späť, tak v priebehu rokov došlo medzi ním a Robertom k zmiereniu a v roku 2011 sa dokonca spolu postavili na pódium na niekoľkých koncertoch.
„Mali sme spolu veľmi dlhý rozhovor o mnohých veciach,“ povedal v Lol v rozhovore pre denník The Guardian o jeho zmierení s Robertom, v roku 2003. „Myslím, že obaja to vnímame tak, že je tu ešte kopec vecí, ktoré spolu môžeme a dokážeme urobiť … a som si istý, že sa tak raz stane. Nie je to ani tak otázka „či“, ale skôr „kedy“.“
Lol sa nedávno, ako hosť, objavil v podcaste Chatabix, Davida Earla a Joe Wilkinsona, kde diskutoval o svojom pôsobení v The Cure, pričom si spomenul na niektoré zo svojich najkrajších momentov v The Cure.
„Najlepšie turné, aké sme podnikli – najlepšia pódiová vec – pre mňa to bolo turné k albumu „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“, z roku 1987, pretože sme pred pódiom mali takú kabuki oponu,“ zaspomínal Lol. „Takže, keď ľudia vošli do sály, nevideli pódium, ani žiaden z nástrojov, nevideli nikoho. Každý večer sme vyšli na pódium, stáli sme za oponou, začali hrať prvú skladbu a potom Robert pristúpil k mikrófónu, začal spievať a v tej chvíli opona spadla. Publikum v tej chvíli explodovalo, bolo to doslova šialené. To bolo to úplne najlepšie, čo sme spolu zažili.“
„A čo obľúbená pieseň The Cure, album a koncert, na ktorom ste spolu hrali?,“ spýtal sa neskôr Earl.
„No, obľúbená skladba,“ odpovie Lol. „Takú ani nemám, pretože všetky tie skladby majú svoj význam. Ale mám obľúbený album, „Pornography“, pretože ten je najviac spracovaný … myslím čo sa týka práce našej trojice. Ale takisto sa mi páči „Faith“, no z úplne iných dôvodov, ktoré sú vysvetlené v mojej najnovšej knihe, „Gothic: A History“.“
„Hrával som s The Cure veľmi rád a v jednom roku sme hrali … tuším to bolo v roku 1985, v Aténach, na Olympijskom štadióne, spolu s Culture Club, Depeche Mode a The Clash, ktorí tam, myslím, odohrali svoj úplne posledný koncert,“ dodá Lol k otázke o obľúbenom koncerte. „Bolo to čisté šialenstvo. V polovici tej akcie došlo k nejakým výtržnostiam, takže sme museli odtiaľ utiecť v jednom z kamiónov. Bolo to ale zábavné, veľmi sa mi to páčilo, aj niektoré juhoamerické koncerty, ktoré skončili rovnakým spôsobom. Nechceli sme, aby tam došlo k zraneniam, ale … je fakt skvelé sledovať, keď sa 100 000 ľudí dostane do varu 🙂 „
The Cure majú v Južnej Amerike ohromné množstvo fanúšikov a ako Lol v podcaste spomenul, niektoré ich koncerty v tomto teritóriu skončili čistým šialenstvom. Keď vystupovali, v roku 1987, v argentínskom Buenos Aires, vypukli nepokoje krátko po tom, čo sa do predaja dostala hromada falošných vstupeniek.
Večer sa tak na miestnom štadióne s kapacitou 60 000 ľudí zišlo 110 000 držiteľov vstupeniek. Samozrejme bol mnohým vstup odmietnutý a tak sa pred štadiónom vyrojila masa 50 000 nespokojných fanúšikov. Netrvalo dlho a začali výtržnosti. Po ukľudnení zostali na mieste desiatky zranených, predavač v stánku s občerstvením zomrel na infarkt a odniesli si to aj tri policajné psy.
„Bolo to desivé,“ spomenul v jednom z rozhovorov pre magazín NME spevák Robert Smith. „Bolo to jedinýkrát, kedy som sa s The Cure naozaj bál, nakoľko sme boli uzamknutí v pivničnej miestnosti a cítili pach dymu, počuli sirény a mňa napadlo, „tak z tohoto sa asi nikdy nedostaneme“.“
zdroj: Far Out, 27/02/2023