Krátko po výnimočnom koncerte The Cure, v londýnskom Hydeparku (07/07/2018), sa Simon Gallup telefonicky spojil s moderátormi kolumbijskeho W rádia a zodpovedal niekoľko otázok.
Simon, radi by sme sa Ťa spýtali na obdobie v roku 1982, kedy si opustil The Cure …
To už bolo príšerne dávno a myslím, že do určitej miesry to bolo nevyhnutné, keďže to medzi mnou a Robertom už nefungovalo. Bolo sme veľmi mladí, doslova sme tri roky spolu žili a vlastne sme neboli dostatočne zrelí na to, aby sme vedeli na seba správne reagovať, k tomu všetkému sme až príliš holdovali alkoholu a ostatným veciam. Som presvedčený, že ak by som vtedy neodišiel, tak by som dnes v kapele nebol, pretože som vďaka tomu získal úplne iný pohľad na samotnú kapelu, čo pre mňa znamená, no a keď ma Robert neskôr požiadal, aby som sa vrátil, už som mal na všetko iný pohľad. Predtým som bol cynik, no vrátil som sa s úplne iným pristupom a o to viac si to užil.
Spomínaš si na deň, kedy si sa s Robertom stretol po prvýkrát, ako aj na moment, kedy si sa rozhodol k The Cure pripojiť?
S Robertom sa poznáme už veľmi dlho, dokonca jeho starší brat sa poznal s mojimi bratmi, a aj keď každý z nás býval v inom meste, tak sme sa vídali na koncertoch. Nejak sme cítili vzájomné sympatie, ťahalo nás to k sebe, začali sme sa spolu poflakovať … pred The Cure som hral v inej kapele a niekedy sme spolu hrávali spoločné koncerty. Vo voľnom čase som chodil na koncerty The Cure, to sme už boli s Robertom veľmi dobrí kamaráti, zvykol mi často vravieť, že by bol veľmi rád, keby som sa k nim pridal a myslím, že to bolo po ich turné k albumu „Three Imaginary Boys“, kedy zašiel raz večer ku nám domov a povedal, že by boli radi, keby som sa k nim pridal … vtedy som dal v práci výpoveď a na druhý deň som už bol členom kapely.
Keď už spomíname tieto veci, myslíš, že The Cure boli jednoducho predurčení na úspech alebo je to niečo, čo sa vyvíjalo rokmi a bolo možno aj postavené na výstrednom imidži Roberta Smitha?
Takto, to nie je Robertovým imidžom, on takto normálne vyzerá aj keď nie je s kapelou. Nie je to žiaden plánovaný imidž, či niečo podobné. Myslím, že by kapela uspela tak, či tak, pretože sme boli skutočne vytrvalí. Pri spätnom pohľade je až pozoruhodné, koľko sme koncertovali a my sme sa nechceli obmedzovať len na Britániu a Európu, chceli sme ísť jednoducho ďalej. Šli sme to skúsiť do Austrálie, kde sme na to mali iba tri dni, ale mali sme dosť na to, aby sme preskúmali aj tamojšie riedko osídlené oblasti. Vždy sme mali v sebe ambíciu ísť ďalej a myslím, že ten úspech bol odmenou za tú vytrvalosť, hoci nás stále rád považujem za undergroundovú kapelu v mnohých ohľadoch. My nie sme ako napr. U2, či Coldplay, my môžeme bez problémov ísť na nákupy, pretože nás nik nespozná, samozrejme to nie úplne platí pre Roberta, ale my ostatní si v kľude môžeme robiť čo chceme. A takisto, my sme radi spolu, vychutnávame si vzájomnú spoločnosť, boli a sme radi v The Cure, radi spolu cestujeme. Je to jedna z tých šťastných náhod, kedy sa dostavil úspech.
Máme tu otázku súvisiacu s latinskou rockovou scénou, či si niekedy mal šancu sa stretnúť, či počuť argentínsku kapelu Sawyer Stereo, pretože začiatkom 1980tych rokov boli ovplyvnení práve estetikou The Cure a imidžom Roberta Smitha. Mal si možnosť si niečo od nich, či niečo z latinskej rockovej scény vypočuť?
Keď ideme do Latinskej Ameriky tak sa z tamojšej scény snažíme vypočuť toho čo najviac, pretože sa vždy snažíme ako predskokanov využívať lokálne kapely a rovnaké plány máme aj do budúcnosti.
Od vydania posledného štúdiového albumu The Cure uplynulo takmer 10 rokov a radi by sme vedieť, či budeme mať v blízkej budúcnosti možnosť počuť niečo nové od The Cure?
V harmonograme máme dve veci, máme album, ktorý sme nahrávali súčasne s posledným albumom. Ten by sme už definitívne chceli dokončiť, ale s Reevesovým podielom. Takisto máme po ruke ďalšiu várku nových skladieb, ale aktuálne si užívame letnú pauzu, počas ktorej sa nebudeme vidieť. V septembri sa plánujeme stretnúť, vypočujeme si každého piesne, porozprávame sa o budúcnosti, nahrávaní. Áno, je to už veľmi dlho, ale aj tak je to zábava. Ale napriek všetkému sme stále kreatívna kapela, možno je problém práve v tom, že vždy máme po ruke veľmi veľa piesní, môžeme mať 40, 50, či 60 skladieb, ale texty píše Robert, k tomu si takisto musíme všetci sadnúť, počúvať jednotlivé demá a debatiť o nich. Jasné, že by som mohol písať texty aj ja, lenže to ja neviem. Takže vždy je to o tom, že počúvame ukážky, hlasujeme, debatíme o tom, čo z toho je vhodné použiť, musí to zodpovedať istej nálade … nemôžete predsa dať dohromady len náhodne vybrané skladby. Za posledných šesť rokov sme veľmi spomalili, ani sme nemali v úmysle nič vydať, ale myslím, že sme si uvedomili, že ak raz niečo dokončíme, tak sa v tom viac nie je vhodné vŕtať. Takže, postupne vyberáme. V tomto roku sme odohrali dva koncerty, ktoré sme si nesmierne užili, v septembri máme plánované stretnutie, uvidíme, aké plány z toho vzídu, ale isté je, že nahrávame.
Vďaka za venovaný čas a nezabudnite s kapelou navštíviť Kolumbiu!
Určite sa ku Vám vrátime! Bolo mi potešením …
zdroj: TCB