Reportéri webzinu God Is In The TV spracovali veľmi pekný a rozsiahly článok venujúci sa začiatkom kariéry The Cure a obohatili ho o spomienky ľudí, ktorí si na tie časy pamätajú.
V predošlých dvoch častiach sme zaspomínali na časy, kedy sa Robert s Lolom stretli po prvýkrát cestou do školy, ako 5-roční. Neskôr obaja navštevovali strednú školu Notre Dame, kde sa spoznali s Michaelom Dempseym. Vo svojej skvelej knihe, „Cured“, Lol spomína obdobie v roku 1972, keď spolu hrali v školskej skúšobni. To je skutočný začiatok The Cure, „keď sme s Robertom a Michaelom hrali po prvýkrát a v tej istej zostave sme neskôr nahrali náš prvý singel, „Killing An Arab“. Ten použitý činel je ukradnutý zo starej školskej súpravy.“
Nazvali sa Obelisk a prvýkrát vystúpili na Vianočnom večierku firmy Upjohn Pharmaceuticals, kde v tom čase fungoval Robertov otec, Alex, ako manažér. V predošlej časti sme už spomenuli Petra Selbyho, ktorý v spomenutej firme pracoval, keď mal 30. Dnes funguje aj ako dobrovoľník v múzeu, v Crawley, a s úsmevom pripomenul, že až doteraz si neuvedomoval, že bol vtedy na koncerte dnešných The Cure, keďže bol skôr fanúšikom The Beatles.
Po Notre Dame prestúpili Robert, Michael a Lol na strednú školu St. Windfred’s a kapelu premenovali na Malice. Robert vo svojich memoároch uviedol: „Za skutočne prvý koncert Malice považujem vystúpenie na našej strednej škole St. Wilfrid’s, ktoré sme odohrali 20.decembra 1976.“ Kapela vystúpila v zložení Robert Smith, Michael Dempsey, Lol Tolhurst, Porl Thompson. Porl so sebou priviedol aj Martina Creayho, aby spieval. Stretli sa spolu v obchode s nahrávkami, Cloake. V biografii „10 Imaginary Years“ si na túto udalosť spomenul Robert nasledovne: „Objavil sa v takom zvláštnom trojdielnom oblečení, okolo krku mal šálu Manchester United a na hlave motorkársku prilbu, ktorej sa odmietol vzdať zo strachu, že mu ju niekto ukradne! Nakoniec sa z neho vykľul kabaretný spevák … Porl sa cítil tak ponížený, že mu strelil jednu za ucho a Martin utiekol so slovami, „Toto je nahovno!“ Odvtedy ho nik nevidel … kapela sa samozrejme okamžite rozpadla.“
Spevák Martin bol tak láskavý, že sa s nami podelil o svoju verziu príbehu a v prvých dvoch častiach nášho príbehu uviedol: „Robert na konci skazy … namiesto toho, aby mi jednu vrazil, len stroho povedal, „Stretneme sa u mňa na budúcu stredu … a ja som tam v stredu prišiel a on len povedal, že sa rozhodol to celé ukončiť a vlastne to zavolal každému, okrem mňa. Ale bol to pekný spôsob, ako to ukončiť, očividne to bola správna vec.“
Okamžite po rozpade Malice založil Robert s Lolom, Michaelom a Porlom, v roku 1976, kapelu Easy Cure. Celý ďalší rok spolu hrali, písali a nahrávali svoje vlastné piesne v demo podobách. Vyskúšali niekoľko spevákov a v období medzi aprílom a 11.septembrom 1977 s nimi spieval Peter O’Toole, než sa rozhodol odísť do Izraela. Názov Easy Cure si vybrali tak, že rozstrihali texty piesní, nahádzali ich do klobúka a z vytiahnutých výstrižkov zvolili názov. „Easy Cure“ bol súčasť veršu jednej z Lolových skladieb.
„Robert sa niekde dopátral, že Bowie a William Burroughs roztrihali frázy svojich textov na pásiky a tieto potom poskladali do nového poradia, čím vznikli vlastne úplne nové texty piesní,“ povedal Lol. „Tak sme rozstrihali naše vlastné texty a hodili ich do klobúka. Dohoda znela, že prvý vytiahnutý fragment bude názov kapely. Javilo sa to dostatočne demokratické a punkové zároveň.“
V nedávnom rozhovore pre BBC6Music Robert uviedol, že názov Easy Cure mu prišiel „mierne hippisácky“.
Väčšinu ranného obdobia kapela nacvičovala v kostole St. Edward’s Church, v Crawley a v záhrade Robertovho otca, kde im postavil malé štúdio. Rodičovský dom bol „otvorený“ priestor a Robertov otec dokonca varil domáce pivo. Wendy Paton, ďalšia dobrovoľníčka múzea v Crawley, si ako susedka Smithových na skúšky kapely veľmi dobre pamätá.
„Moja rodina sa do susedstva prisťahovala asi v roku 1974, kedy mal môj syn Steven 13 rokov a Robert 15. Už vtedy sa Robert venoval hudbe a hral na piáno … Robertov otec im v záhrade postavil malé štúdio, kde mohli Robert s kamarátmi hrať. Štúdio však stále rovno pod oknami našej spálne a keďže často hrali dlho do noci, zvykli nás budiť. Nám s manželom sa tá hudba veľmi nepozdávala, ale Stevenovi sa páčila, takže keď Robert a Lol išli hrať spolužiakom do Hazelwicku a hľadali muzikantov, Steven sa hlásil na pozíciu bubeníka, či gitaristu. Bohužiaľ, bol odmietnutý!“
Už v tej dobe však začuli počiatky niečoho, z čoho sa neskôr stal hit, „Boys Don’t Cry“. O niečo neskôr „Robert doma prestal hrať. Ďalší sused, Mark, bol ich veľkým fanúšikom a chvíľu fungoval ako roadie Easy Cure, ako sa vtedy nazývali.“ Iný obyvateľ Crawley, inak spolužiak Roberta Smitha, si spomína, ako si Robert pri skúškach v domácom štúdiu, zaväzoval šnúrkou spodok nohavíc, „pre prípade, že by sa mu pod nohami motali potkany“.
V interview pre Crawley Observer, v roku 2008, si Lol Tolhurst zaspomínal na prvý regulérny koncert kapely a uviedol: „Prvýkrát sme vystupovali v Rocket Pub, na železničnej stanici. V nedeľu na obed si takisto zvykli hrávať v The Apple Three. Príležitostne nám tam miestni bluesoví nadšenci dovolili zahrať jednu, či dve skladby.“
Dodal: „Pri spätnom pohľade je zrejmé, že sme boli výrazne ovplyvnení našim okolím, rovnako kapely ako The Clash boli ovplyvnené tým svojim. Na debutovom albume, „Three Imaginary Boys“, máme dokonca skladbu, ktorá bola priamo inšpirovaná železničným podchodom v Horley. Skladba sa volá „Subway Song“. Rovnako nás ovplyvnili všetky tie výstredné postavy, okolo ktorých sme vyrastali. Pamätajte, že hoci to boli 1970-te roky, tak Crawley, ako aj ostatné okolité oblasti, prechádzali mnohými zmenami, už od 2.svetovej vojny, a my sme boli ich súčasťou.“
Možno jedno z najvýznamnejších vystúpení Easy Cure bolo to, ktoré odohrali na pódiu Bandstand, na Queen’s Square, v centre Crawley. Odtiaľto pochádza jeden z prvých videozáznamom Easy Cure. Vo video možno vidieť Robert Smitha s ich vtedajším hlavným spevákom – Petrom O’Tooleom. Neskôr, 9.októbra 1977 na tom istom mieste už vystupoval Robert v pozícií hlavného speváka, keďže Peter z kapely odišiel.
Easy Cure vyhrali talentovú súťaž, po nahratí dema v jedálni domu Robertových rodičov, po ktorej podpísali nahrávaciu zmluvu s nemeckým vydavateľstvom Ariola-Hansa. V septembri 1977 z kapely odchádza Peter O’Toole a zvyšok kapely sa neuspokojil s prítupom Hansy, ktorá sa snažila kapelu ponúkať ako „boy band“.
Kým Robert, po Petrovom odchode, definitívne prevzal pozíciu speváka v kapele, skúsili niekoľko ďalších vokalistov, no s ani jedným neboli spokojní. V období október – november 1977 nahrala nová štvorica, v zložení Smith, Thompson, Dempsey a Tolhurst, svoje prvé štúdiové demo v SAV Studios v Londýne, ale v tom období sa vydania, pod hlavičkou Hansa, nedočkalo. Obyvatelia Crawley si spomínajú, že v rokoch 1977 – 1978 vystupovali Easy Cure pravidelne v The Rocket, St. Edwards a na Queen’s Square.
Vydavateľstvo Hansa nebolo s demosnímkami Easy Cure spokojné a odmietalo ich vydať. „Bola medzi nimi aj „Killing An Arab,“ povedal Robert, „Boli sme veľmi mladí a oni si mysleli, že z nás spravia „teen“ kapelu. V podstate chceli po nás len nejaké coververzie, čo sme zakaždým odmietli.“ Nakoniec bol kontrakt, v roku 1978, zrušený.
zdroj: godisinthetvzine.co.uk