Reportéri webzinu God Is In The TV spracovali veľmi pekný a rozsiahly článok venujúci sa začiatkom kariéry The Cure a obohatili ho o spomienky ľudí, ktorí si na tie časy pamätajú.
Kapela pokračovala v koncertovaní. Významným dňom sa stal 19.február 1978, v Rocket pube, v Crawley, hoci si to v tej dobe neuvedomovali. K Easy Cure sa ako predskokani pridali Lockjaw, s bassgitaristom Simonom Gallupom a klávesákom Matthiew Hartleym, ktorí sa neskôr pripojili k The Cure. Počas spoločného vystúpenia sa nazvali „I know a Easy Cure for Lockjaw“.
Gitarista Porl Thompson bol dočasne zo skupiny vylúčený, nakoľko jeho štýl hry sa nezhodoval s Robertovými preferenciami pre minimalizmus v tej dobe. Spevák kapely Impact, Martin Creasy, opísal Porla ako vynikajúceho gitaristu a dodal, že „bol až šialene zapálený pre Led Zeppelin“, čo vyznieva ako náhoda, keďže v medziobdobí jeho neskoršieho fungovania s The Cure absolvoval turné s Pageom a Plantom z Led Zeppelin (1995). Porl teda neskôr fungoval s The Cure v obdobiach 1983 – 1994 a 2005 – 2010. Porl bol takisto, s ostatnými z kapely, uvedený do Rock’n rollovej Siene slávy (2019). Porl bol svojho času ženatý s Robertovou sestrou Janet a jedno z ich spoločných detí vydáva hudbu pod pseudonymom Darc Rama.
Po odchode Porla sa z kapely stalo trio: Michael Dempsey, Robert Smith a Lol Tolhurst. Robert preto kapelu premenoval na The Cure. V nedávnom rozhovore pre BBC 6 Music uviedol: „Vždy mi názov Easy Cure znel trochu hippisácky alebo možno americky, zo Západného pobrežia, a fakt, že som ten názov nenávidel. Zmenou názvu sa uľavilo aj Lolovi, zodpovedalo to jeho predstavám.“
„Nám sa u iných kapiel, ktoré sme uznávali, páčilo totiž to „The“ na začiatku názvu, ale „The Easy Cure“ znelo fakt hlúpo, tak sme to nakoniec zmenili na The Cure. Zopár „starých“ fanúšikov to trochu znechutilo, ale tak … nech sa páči … Ja myslím, že The Cure znie ďaleko lepšie.“
„Kapela samotná vystupovala po prvýkrát v roku 1976 ale neskôr sme zmenili názov Easy Cure na The Cure a od 9.júla 1978 sme pod týmto názvom fungovali ako trio. Dodnes mám doma plagát z nášho koncertu v Rocket Pub-e v Crawley. Našiel som ho v nejakej krabici a sám som bol prekvapený, že som si ho kedysi odložil.“ Robert neskôr povedal, že dokonca vlastní kópiu prvého oficiálneho vystúpenia The Cure: „Áno, mám to na kazete a plánujem to vydať. Bolo to nahrávané na starom kazeťáku. Zvykol som nahrávať všetko z bočnej strany pódia, trochu to chrstí, šumí … je to hlučné.“
„Prvú časť koncertu sme začali s niečím, čo sa nazývalo „Mourning The Departed“ a bolo to príšerne okázalé. Pustili sme to, vyfintili sa a pred samotným koncertom sme v pube mali ešte malé posedenie. Všetko to pôsobilo vcelku ironicky, ale bolo to zábavné. Pripravilo to scénu pre tých, ktorí nerozumeli tomu, čo sme robili a aj preto sme z názvu vypustili to „easy“ a stali sa The Cure. Mnohým v tom chýbali gitarové sóla a boli pobúrení, že sa z nás stala tá príšerná post-punková kapela, ale bolo to v pohode. Skončilo to samozrejme bitkou, ako to bolo zvykom na správnych koncertoch, bol to vydarený večer.“
Prvé nahrávky trio vyprodukovalo v Chestnut Studios v Sussexe. Chris Parry sa k nim po prvýkrát dostal po tom, kedy si vyzdvihol balík demonahrávok, ktoré do nahrávacej spoločnosti prichádzali každý týždeň, aby si ich mohol doma, cez víkend, vypočuť. „Vypočul som si tú kazetu a páčilo sa mi to. Robert nechal na kazete telefónne číslo, tak som mu zavolal a keď prišiel do mojej kancelárie, povedal som mu, že sa mi ich hudba naozaj páči. Bol trochu vychudnutý, ale jeho imidž sa mi páčil.“ Takto nejako začal ich spoločný, 20-ročný pracovný vzťah.
Chris Parry získal nakoniec The Cure pre svoje vydavateľstvo Fiction Record. V decembri 1978 však vydali debutový singel pod hlavičkou vydavateľstva Small Wonder, nakoľko Fiction ešte nemal vyriešené distribučné veci s Polydorom. Samozrejme, názov singla, „Killin An Arab“, vyvolal kontraverzné reakcie. Ako povedal Robert v roku 2003, „Keby som toto vedel, tak by som ten singel nazval „Standing On The Beach“. Predišli by sme tým mnohým problémom.“ V skutočnosti však skladba odkazovala na poviedku „The Stranger“ francúzskeho existencionalistu Alberta Camusa a u tých, ktorý toto dielo poznali, mala skladba veľký ohlas.
V ďakovnej reči z príležitosti uvedenia The Cure do Siene slávy, v roku 2019, spomenul Robert aj ranné koncerty kapely, ako aj osobu, ktorá v nich videla iskru: „Keď sme v roku 1978 začínali, boli sme také pubertálne trio a na jednom z našich prvých koncertov sa objavil taký malý chlapík, o ktorom sme netušili, kto vlastne je. A práve on v nás videl niečo, čo v nás nik iný nevidel. Bol / je to Chris Parry, takže mu patrí naša veľká vďaka.“
Stavebník Bob Peppett si spomína na Chrisa Parryho a The Cure z tých ranných čias Fiction Records. V tej dobe spolupracoval s renomovaným akustickým architektom Micaelom Georgem na budovaní centrály Fiction Records, na londýnskej Charlotte Street. V spomienkach venovaných múzeu v Crawley uviedol, že s Parrym boli ako „dva hrášky v struku“. Takisto si spomína na to, ako vídaval v štúdiu The Jam a The Cure. Parry povedal Peppetovi, „boli to pre hudbe skvelé časy … bolo úžasné byť toho všetkého súčasťou.“ Veril, že sa to všetko pretavilo do jednej veľkej veci a bolo to všetko hlavne o pesničkách. Spomínam si na jeden citát alebo ho niekde počul … „Ako farby pre umelca a ty potom môžeš pracovať s paletou … ale pre hudobníka to musí byť vždy o presvedčivej skladbe.“ Podľa neho mali The Cure vždy také skladby. „Jednoducho mi bolo okamžite jasné, po tom, čo som ich počul, že ich musím získať.“
Svoj debutový album, „Three Imaginary Boys“, vydali The Cure v máji 1979. Robert uviedol: „Väčšina z toho bola povrchná, dokonca sa mi ten album v tej dobe nepáčil. Objavili sa kritiky, že bol ľahkovážny a dokonca som ich považoval za opodstatnené.“ Veľký vplyv na Roberta a jeho hudobné smerovanie malo spoločné turné so Siouxsie And The Banshees, obzvlášť po nečakanom odchode Johna McKaya z turné, kedy Robert dočasne jeho post gitaristu nahradil. Robert povedal, „Už počas prvého vystúpenia som bol ohromený, aký mocný som sa pri hraní tej hudby cítil. Bolo to niečo odlišné od toho, čo sme robili s The Cure. Predtým som chcel, aby sme boli ako Buzzcocks, či Elvis Costello, jednoducho punkoví The Beatles. Patriť zrazu k Banshee, to skutočne zmenilo môj postoj k tomu, čo sme robili.“
15.júna vydali skladbu „Boys Don’t Cry“ ako samostatný singel a v roku 1986 ho znovuvydali v remixovej verzii.
Crawley neutíchalo v hrdej podpore svojich synov a 18.mája 1979 v Crawley Observer uviedli: „Národné turné … nový album na trhu … kapela sa ceste za úspechom.“
Kým bola kapela na vzostupe, pokračoval Robert v podpore lokálnych kapiel a založil nahrávaciu spoločnosť s názvom „Dance Fool Dance“. V roku 1979 vyšla na tomto vydavateľstve nahrávka, na ktorej A strane boli dve skladby od The Obtainers a na B-strane de skladby of Mag/Spys (pôvodne Lockjaw), čo bola kapela Simona Gallupa a Matthieu Heartleyho. Archivár Darren Guy uviedol: „Bolo k dispozícií iba 100 výliskov – viacero verzií s rôznymi farebnými polepmi.“
V roku 1982 vyšiel pod týmto vydavateľstvo singel kapely Leona Muragliu, Animation. Leon v spomienkach pre Crawley Museum uviedol, že The Cure videl po prvýkrát ako 13-ročný v Crawley College a bol vtedy ich obrovský fanúšik. Dokonca sa vďaka Porlovi dostal do zákulisia. Leon s kamošmi, ktorí sa neskôr pridali k The Obtainers, sa potom snažili zo zákulisia dostať do prvých radov v publiku a promotér im povedal, aby tam zoskočili priamo z pódia, krátko pred nástupom The Cure. Povedal, „Vstúpili sme na pódium v momente, ako ho osvetlili reflektory a zrazu sa ozvalo burácanie davu. Myslím, že to bol presne ten moment, kedy som sa rozhodol pre hudobnú dráhu.“
Keď už sme spomenuli Leonovu kapelu Animation, Leon uviedol: „Robert nám niekoľkokrát požičal na naše koncerty ich PA systém. V roku 1982 sme sa rozhodli vydať 7″ singel a náš bassák, Peter Hardy, navrhol Robertovi, aby to produkoval. Singel vyšiel pod hlavičkou vydavateľstva Dance Fools Dance. Vyrobilo sa z neho 500 výliskov, ktoré Robert nechal počas niekoľkých slnečných dní na zadnom sedadle svojho auta, keďže sa vybral trošku popíjať so Siouxsie And The Banshees. Polovica z tých vinylov bola parádne zdeformovaná.“ V knihe „Ten Imaginary Years“ opisuje túto vec Robert ako niečo „strašné“ a nebol ďaleko od pravdy. Leon dodal, „krátko na to sa Animation rozpadli. Robert bol inak našim susedom v Pound Hill, takže tu a tam sme hodili reč. Vždy bol veľmi priateľský a povzbudzujúci.“
V novembri 1979, keď boli The Cure stále na výslní, sa venovali aj ďalšiemu, vedľajšiemu projektu s názvom Cult Hero. Ako poznamenal Darren Guy, všetky skladby boli napísané pre poštára Franka Bella a tieto spieval spolu s Robertom Smithom, Simonom Gallupom, Matthieu Harltleym, Porlom Thompsonom, kapelou The Obtainers a s Robertovými sestrami Janet a Margret. Vydanú nahrávku produkoval Chris Parry.
Projekt Cult Hero vlastne vytvoril Robert, aby si tak otestoval hudobnú kompatibilitu so Simonom Gallupom, vtedajším bassákom kapely Mag/Spys, ktorí hrali s Easy Cure v klube The Rocket. Klávesák Matthieu Hartley sa k The Cure pripojil v novembri 1979. V tom času už Robert uvažoval o Simonovi ako perspektívnej náhrade za Michaela Dempseyho.
Niekoľko členov Cult Hero teda neskôr skončilo v The Cure. Debutový album „Three Imaginary Boys“ sa svojej reedície dočkal v novembri 2004 a táto obsahovala bonusový disk s dovtedy nevydaným materiálom, vrátane skladieb nahratých pod menom Easy Cure s Porlom Thompsonom.
The Cure aj naďalej pokračujú v priekopníctve a vzrušujú publikum po celom svete po celé desaťročia, no na svoje korene nikdy nezabudli. Sú to hviezdy svetového formátu, no zároveň stojace „nohami pevne na zemi“. V priebehu svojej kariéry získali niekoľko veľkých ocenení, vrátane dvoch cien Brit Awards, MTV Award, NME Godlike Genius a Festival Headliner Award. V roku 2022 si Simon s Robertom prezvali ocenenie Ivor Novello Icon Award, zatiaľco v roku 2019 vstúpili, so všetkými niekdajšími členmi kapely, do Rock´n´rollovej Siene slávy.
Z Crawley až ku hviezdam, „všetko čo robíte, je neodolateľné“. Prví punkeri z Crawley sú dnes celosvetovými ikonami. Od South Parku, cez Steyning, Poynings až po Peru. A vzrušenie neustále narastá, keďže fanúšovia netrpezlivo očakávajú informácie o ich pripravovanom štúdiovom albume „Songs Of A Lost World“, z ktorého ponúkli zopár nových skladieb na minuloročnom európskom turné (2022).
Nevieme sa dočkať, čo pre nás The Cure nachystali v roku 2023 …
zdroj: God Is In The TV, 03/02/2023